Štatistické lahôdky: VC Talianska 2020

Najčastejším prívlastkom okruhu Monza je označenie Chrám rýchlosti. Toto spojenie potvrdzuje fakt, že ak sa na trati počas pretekov nič nepredvídané nestane, najrýchlejší piloti ich absolvujú približne za 75 minút. Neopakovateľnú atmosféru, akú vedia vytvoriť na tribúnach nadšení tifosi, nikde inde vo svete nenájdeme. Vari ešte na Britských ostrovoch, ale predsa len, ostrovania majú kúsok iný temperament než južanské kraje. Tento rok síce budú tribúny v milánskom parku zívať prázdnotou, ale ani to nezabráni, aby moderné monoposty Formuly 1 naplno ukázali svoju obrovskú rýchlosť, ktorou v súčasnosti disponujú.

• Za sebou máme 70 ročníkov Grand Prix Talianska, v nedeľu načneme ôsmu desiatku.
• Ako značí číslo 70, Taliansko spolu s Veľkou Britániou nechýbalo v kalendári F1 ani raz.
• Samotná Monza tiež patrí k unikátom. Na žiadnej inej trati sa nekonalo toľko pretekov F1 ako tu (69x). Talianska Veľká cena sa jazdí takmer výhradne v milánskom kráľovskom parku. Jedinú výnimku predstavoval rok 1980, keď preteky hostil okruh v Imole.
• Monza má výnimočné miesto i v motoristickej histórii. Postavili ju v roku 1922, je treťou najstaršou na svete po anglickom Brooklandse (1907) a americkom Indianapolise (1909).
• Súčasťou Monzy je dnes pomaly chátrajúci ovál. Ten bol súčasťou pretekov štyrikrát v sezónach 1955 – 1956 a 1960 – 1961. Kombinovaná trať mala vzdialenosť 10 km.
• Za sedem desaťročí zmenila Monza niekoľkokrát svoj tvar. Pôvodne 6,300 km dlhý okruh rokmi meral 5,750 km; 5,775 km; 5,780 km; 5,800 km a 5,770 km. Od sezóny 2000 sa po úprave pasáže Variante del Rettifilo preteká na verzii s dĺžkou 5,793 km.

• V nedeľu sa piaty raz do histórie talianskej GP zapíše dátum 6. september. V roku 1964 celý víkend ovládol John Surtees (Ferrari), tragický ročník 1970 ukoristil Clay Regazzoni (Ferrari). Nelson Piquet (Williams) sa víťazstvom v roku 1987 priblížil k zisku tretieho majstrovského titulu; a pred piatimi rokmi dominoval Lewis Hamilton na Mercedese.
• Žiaľ, najrýchlejší okruh má vo svojej kronike nejednu krvavú stopu. V roku 1961 tragicky zahynul horúci kandidát na majstrovský titul barón Wolfgang von Trips (Ferrari). Nemca na druhý svet po kolízii s Jimom Clarkom (Lotus) odprevadilo 15 divákov. Majstrovský titul vybojoval von Tripsov tímový kolega Američan Phil Hill.
• Druhá tragédia sa odohrala, z pohľadu harmonogramu tohtoročnej GP, na deň presne pred 50 rokmi. Počas kvalifikácie konanej 5. septembra 1970 zahynul v zákrute Parabolica za volantom Lotusu Jochen Rindt. Rakúšan sa ako jediný stal majstrom sveta in memoriam.
• Poslednou jazdeckou obeťou sa stal Ronnie Peterson (Lotus, 1978). Švéd doplatil na chybu štartéra pretekov a z toho plynúcu hromadnú kolíziu. Dlhé vyslobodzovanie z kokpitu a nekonečné čakanie na sanitku (asi 18 minút ležal Ronnie na asfalte) stáli blondiaka z Örebra život. Ako hlavná príčina smrti sa uvádza tuková embólia, ku ktorej často dochádza pri zlomeninách kostí.
• Po divákoch a jazdcoch zasiahla v roku 2000 smrť do radov usporiadateľov. Po hromadnej kolízii vo Variante della Roggia zahynul požiarnik Paolo Gislimberti.
• V F1 sa predstavila necelá stovka Talianov, doma vyhralo iba trio Giuseppe Farina (1950), Alberto Ascari (1951 – 1952) a Ludovico Scarfiotti (1966). Taliani čakajú na triumf domáceho matadora vyše polstoročie a zdá sa, že si ešte nejaký ten rok počkajú…

• Najpopulárnejšia talianska stajňa Ferrari štartovala do Veľkej ceny 21-krát z pole position. Postarali sa o to Alberto Ascari (2x), Juan Manuel Fangio, Phil Hill, Wolfgang von Trips, John Surtees (2x), Mike Parkes, Jacky Ickx (2x), Niki Lauda (2x), Mario Andretti, Jean Alesi, Michael Schumacher (3x), Rubens Barrichello, Fernando Alonso, Kimi Räikkönen a Charles Leclerc.
• Scuderii sa na domácej pôde podarilo zvíťaziť 19-krát zásluhou týchto jazdcov: Alberto Ascari (2x), Phil Hill (2x), John Surtees, Ludovico Scarfiotti, Clay Regazzoni (2x), Jody Scheckter, Gerhard Berger, Michael Schumacher (5x), Rubens Barrichello (2x), Fernando Alonso a Charles Leclerc.
• V roku 1971 sa zrodil najtesnejší prejazd cieľovou čiarou. Víťazného Petra Gethina (BRM) delilo od druhého Ronnieho Petersona (March) 0,01 sekundy. Gethin zároveň vytvoril rekord v najrýchlejšie odjazdenej GP s priemernou rýchlosťou 242,615 km/h. Jeho rekord vydržal neskutočných 32 rokov! V sezóne 2003 ho takisto na Monze prekonal Michael Schumacher (247,585 km/h).
• Sezóna 1988 sa niesla v absolútnej dominancii tímu McLaren Honda a dvojice jeho pilotov Senna-Prost. Nechýbalo veľa a stajňa z Wokingu mohla ako jediná v histórii vyhrať všetky podujatia ročníka (treba dodať, že Alfa Romeo vyhrala v roku 1950 všetky preteky sezóny, do ktorých nastúpila – s výnimkou 500 míľ Indianapolis). Tesne pred koncom však obiehal Ayrton Senna o kolo pomalšieho Jeana Louisa Schlessera (náhradník za Mansella vo Williamse), došlo k jemnému kontaktu a ten vedúceho Brazílčana vyradil z vedúcej priečky. Nadšeným tifosi to nevadilo, nakoľko vyhral “domáci“ Gerhard Berger na Ferrari.

• Na cieľovej čiare sezóny 1993 stuhla divákom krv v žilách pri kolízii tímových kolegov stajne Minardi. Christian Fittipaldi zozadu narazil do auta Pierluigiho Martiniho, čo jeho monopost katapultovalo do vzduchu. Spravil piruetu čelom vzad a dopadol v smere jazdy. Zostatková rýchlosť ho priniesla až do cieľa, hoci iba na dvoch ľavých kolesách. Obaja boli klasifikovaní tesne za bodovanými priečkami na 7. a 8. mieste.
• V pamäti fanúšikov F1 dlho ostali preteky z roku 1999. Vedúci Mika Häkkinen (McLaren) spravil na začiatku 30. kola na obrubníku starej Variante del Rettifilo jazdeckú chybu, po ktorej odstúpil. Po vystúpení z kokpitu nahnevane odhodil rukavice a o čosi neskôr sa medzi stromami priľahlého parku rozplakal. Vtedy si myslel, že ho chyba oberie o titul. Najväčší konkurent Eddie Irvine však získal iba jeden bod a Fín sa na konci sezóny stal po druhý raz majstrom sveta. V pretekoch zažiaril tretím miestom Mika Salo (Ferrari), ktorý nahradzoval zraneného Michaela Schumachera.
• Veľká cena sezóny 2001 sa jazdila v tiesnivej atmosfére po teroristických útokoch v USA. Ferrari nastúpilo bez nálepiek sponzorov s čierne nalakovaným nosom. Debut v kráľovnej motoršportu si odbili Čech Tomáš Enge i Malajzijčan Alex Yoong. Premiérové víťazstvo v kariére zaznamenal v debutovom ročníku Kolumbijčan Juan Pablo Montoya (Williams).
• V roku 2004 sa Rubens Barrichello stal prvým jazdcom, ktorý kvalifikačné kolo odjazdil priemernou rýchlosťou cez 260 km/h – presnejšie 260,395 km/h. Počas rovnakého víkendu namerali náhradníkovi vo Williamse Antoniovi Pizzoniovi rýchlosť 369,9 km/hod.
• Veľkú cenu Talianska 2005 dokončilo všetkých 20 pilotov, ktorí do nej odštartovali. Dovtedy sa to podarilo len raz – v Holandsku 1961. Pretekalo však iba 15 jazdcov.
• Po víťazných pretekoch v roku 2006 oznámil Michael Schumacher prvé ukončenie kariéry. Spoločnosť na pódiu mu robil jeho nástupca Kimi Räikkönen a Robert Kubica, pre ktorého to boli prvé stupne víťazov v jeho debutovej a nekompletnej sezóne F1.
• V ročníku 2008 dosiahol počas daždivých pretekov prvé víťazstvo kariéry po štarte z pole position Sebastian Vettel s Toro Rosso. Pre taliansky tím išlo o prvý a jediný triumf v F1. Spoločnosť na pódiu mu robili Heikki Kovalainen (McLaren) a Robert Kubica (BMW Sauber). Stali sa najmladšími účastníkmi na stupni víťazov, v priemere mali 23 rokov, 11 mesiacov a 16 dní. Tento rekord vydržal do vlaňajšej GP Brazílie, trojica Verstappen, Gasly a Sainz mala v priemere 23 rokov, 8 mesiacov a 23 dní.
• V roku 2018 si v druhom voľnom tréningu zalietal vzduchom Marcus Ericsson (Sauber). Na cieľovej rovinke, tesne pred nájazdom do prvej zákruty, si to Švédovo auto nasmerovalo priamo do zvodidiel, od ktorých sa odrazilo. Po štyroch saltách skončilo na tráve vedľa bariéry. Príčinou bolo nezatvorené zadné krídlo po použití systému DRS.

Aký vzťah majú k talianskemu podniku vybraní piloti Formuly 1?

• Carlos Sainz odjazdil v Taliansku päť pretekov, bodovať sa mu podarilo iba raz. Štyri body získal vo farbách Renaultu v roku 2018.
• O nič lepšie nie je na tom ani Kevin Magnussen. Ten zo šiestich účastí vydoloval iba bod za 10. miesto. Stalo sa tak ešte v roku 2014, keď debutoval vo farbách McLarenu.
• Suverénne najhoršie výsledky tu zaznamenal Romain Grosjean. Z ôsmych pokusov sa na bodované priečky dostal iba raz (8. miesto v sezóne 2013, Lotus). V roku 2012 do priebehu víkendu nezasiahol pre zákaz štartu za spôsobenie kolízie na GP Belgicka; pred dvoma rokmi ho po skončení GP diskvalifikovali. Tento rok to takmer určite o nič lepšie nebude…
• Monzu nemá príliš v obľube asi ani Kimi Räikkönen. Nielenže v Taliansku nikdy nevyhral (ani v San Maríne), no zo 17 účastí vyťažil len štyri pódiá (2006, 2007, 2009, 2018).
• Najlepšie umiestnenie Maxa Verstappena predstavuje piate miesto zo sezóny 2018.
• Dobrú taliansku štatistiku vykazuje Valtteri Bottas. Okrem debutovej sezóny (2013) získal body v každom ročníku. V posledných troch rokoch vždy stál na pódiu. Po dvoch tretích a jednom druhom mieste by ho teraz istotne potešil zisk prvenstva.
• Desiaty štart v Monze absolvuje Sergio Pérez. Z deviatich účastí získal v roku 2012 druhé miesto, nebodoval dvakrát. Vo zvyšných pretekoch vždy bodoval – priemerne 7. priečkou.
• Lewis Hamilton tu od roku 2014 nepretržite stojí na stupni víťazov. Ale i predtým mal zaujímavé výsledky, v rokoch 2007 – 2013 skončil mimo body iba dvakrát.
• Sebastian Vettel má na svojom konte 13 talianskych štartov. Okrem ročníkov 2007, 2012 a 2019 vždy bodoval. K trom triumfom pridal tri pódiá.

Taliansko patrí ku krajinám so silnou historickou tradíciou motoršportu. Jedinečnosť, ktorú má v organizovaní pretekov Formuly 1 (spoločne s Veľkou Britániou), si uchováva aj v týchto neľahkých časoch. Stopku Veľkej cene, našťastie, nevystavila ani celosvetová pandémia. A to je skvelá správa, lebo kalendár bez Talianska a Monzy by nebol tým pravým šampionátom. Verme, že nedeľné preteky budú skutočnou oslavou rýchlosti…