FC Barcelona namiesto Ferrari? Kedysi mali o pole position bojovať futbalové kluby
Sledujete okrem Formuly 1 aj futbal? Mnohí iste zareagujú pokrútením hlavy, no ani zďaleka nie všetci. Keď na prelome milénií dostali fanúšikovia futbalu obrátenú verziu otázky, až 40 percent odpovedalo súhlasne: Áno, okrem futbalu sledujeme aj motoršport. Niekto si povie, no a čo? Nie však SMC Capital, ktorý bol presvedčený, že ide o skvelú cieľovú skupinu, ktorá ma navyše veľký potenciál sa ešte rozrásť. A tak sa po tomto zistení pokúsil spojiť napohľad nespojiteľné: futbal s motoršportom.
Plány investora SMC Capital vyplávali na povrch v auguste 2000. S podporou milionárky Elizabeth Evansovej, biznismena Colina Sullivana, ktorý sa v roku 1997 pokúsil kúpiť okruh v Silverstone, a bývalého šéfa anglickej Futbalovej asociácie Grahama Kellyho sa mal zrodiť šampionát Premier 1 Grand Prix.
Tento článok vám prinášame vďaka podpore televízneho operátora DIGI Slovakia, v ktorého ponuke nájdete prenosy F1, ale aj futbal: Liga majstrov, Premier League, La Liga, Serie A aj Bundesliga. Celú ponuku nájdete na digislovakia.sk
V šampionáte Premier 1 GP si to malo rozdať 24 tímov v identických monopostoch s výkonom 750 koní, ktoré mali v priebehu debutovej sezóny 2002 navštíviť okrem jedenástich okruhov v Európe aj jeden v Južnej Amerike. Séria mala podľa tvorcov zvýrazniť kvality jazdcov, nie techniky. To nie je nič prelomové, poviete si. Divákov si však chcela získať niečím iným.
V nádeji, že séria dokáže pritiahnuť futbalových fanúšikov k motoršportu a naopak, mal každý z 24 tímov na štartovom rošte patriť jednému z top veľkoklubov a podľa toho mal byť aj nalakovaný. Len si to predstavte: Formulové El Clásico s Barcelonou a Realom Madrid na štartovom rošte a v prvom rade.
Organizátori chceli do série zapojiť len tie najlepšie kluby z európskych súťaží — Anglicko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Nemecko a Holandsko — podľa rebríčka zostaveného na základe ich výsledkov z posledných šiestich rokov. Rokovali tak s mnohými klubmi a svojho času tvrdili, že sú veľmi blízko dohody s takými velikánmi ako Barcelona, Real Madrid, Manchester United či londýnska Chelsea.
“Bol som ohromený, keď mi ponúkli byť toho súčasťou. Žasol som nad týmto nápadom,” uviedol Graham Kelly, z ktorého sa stal jeden zo šéfov Premier 1 GP. Jeho kolegom bol napríklad aj Gary Crumpler, bývalý zamestnanec marketingového oddelenia Williamsu. “Čím dlhšie som nad tým uvažoval, tým viac som veril, že to bude fungovať.”
“Vypracovali sme prieskum, z ktorého vyplynulo, že štyria z desiatich držiteľov sezónnych permanentiek sú fanúšikovia Formuly 1. Nemusíme teda zachádzať do žiadnych ďalších aspektov tohto projektu a už tu máme priame prepojenie,” konštatoval spokojne.
Divákov by sme teda mali, no prečo by o takúto sériu mali mať záujem kluby? Podľa rodáka z Blackpoolu ich bude hnať, ako inak, túžba zarobiť. “Kluby, ktorých príjmy z televíznych práv dosiahli takmer vrchol, budú mať o šampionát veľký záujem. Hľadajú totiž nové spôsoby, ako si privyrobiť a pokryť obrovské prestupové čiastky.”
Premier 1 GP motivovala kluby najmä finančne. Peniaze by zarábali už len tým, že by sérii zapožičali svoju značku a pôsobili v nej. To znie fajn, no ako by povedal kráľ teleshopingu Horst Fuchs: A to ešte nie je všetko, priatelia! Séria by im totiž priniesla i ďalšiu nespornú výhodu. Ich mená by sa dostali k úplne novej cieľovej skupine, ktorá by si cez motoršport mohla obľúbiť jeden z klubov, hoc aj na základe sympatických výkonov na pretekárskych okruhoch. A to se vyplatí!
“Zatiaľ nás nikto neodmietol,” prezradil Kelly, ktorý si však uvedomoval, že kluby nebudú chcieť investovať veľké peniaze do série, ktorá im nepomôže vyhrať Ligu majstrov. Organizátor preto sľuboval, že do šampionátu nebudú musieť vrážať žiadne horibilné sumy, ako je to vo Formule 1, zato dostanú svoj podiel z príjmov.
Aby klubom minimalizovali náklady, chceli zaviesť dokonca strop na jazdecké prestupy. “To posledné, čo chceme, je, aby sa zopakovala situácia z futbalu,” pousmial sa s odkazom na neustále rastúce prestupové čiastky.
Chcete mať istotu, že budete mať kde sledovať Premier League? Máme pre vás tip: DIGI do svojho športového balíčka zaradilo aj stanicu CANAL+ Sport, na ktorej budete môcť sledovať zápasy najprestížnejšej anglickej ligy najbližšie tri roky! Viac na digislovakia.sk
Veľký výkon, vysoká spoľahlivosť: Top kluby z pretekov skrátka nevypadávajú
Náklady celej série mal znižovať aj fakt, že všetky autá Premier 1 GP mali mať totožné špecifikácie. Talianska firma Dallara dostala za úlohu vyrobiť 30 monopostov poháňaných štvorlitrovým desaťvalcom od spoločnosti Judd, ktorá v rokoch 1988 až 1992 dodávala motory aj takým tímom ako Williams, Brabham, Lotus či Ligier a oslávila osem pódií.
“Naším cieľom je vysoký výkon a spoľahlivosť,” prezradil John Judd na margo špecifikácie pohonných jednotiek. Spoľahlivosť bola dôležitá nielen pre tímy, ale aj pre fanúšikov futbalu, ktorých by mohlo znechutiť, ak by ich obľúbený klub ani nedošiel do cieľa.
Motory však mali byť poriadne hlučné, ba aj celkom efektívne. “Máme zato, že naše štvorlitrové desaťvalce vyvinú výkon 750 koní a budú prevádzkované pri 11500 otáčkach. Väčšina motorárov by súhlasila s tvrdením, že ide o oveľa efektívnejší spôsob, ako dosiahnuť takýto výkon, než súčasné trojlitrové motory vo Formule 1 s ich sedemnástimi tisíckami otáčok.”
I napriek tomuto porovnaniu séria trvala na tom, že nechce konkurovať Formule 1. Fanúšikov nechcela zahlcovať technickými analýzami či komplikovanými pravidlami. Stredobodom sa mali stať kluby a ich jazdci, ktorí mali ukázať svoje schopnosti. Tým sa podľa organizátorov odlíšia od pretechnizovanej kráľovnej motoršportu.
“Táto séria technicky nie je rivalom Formuly 1,” ubezpečil Gary Crumpler, ktorý mal pod palcom marketing. “Naše autá sa nikdy nepriblížia McLarenu či Ferrari a ich motorom, ktoré točia 18-tisíc otáčok za minútu. To nie je naša káva. My chceme ponúknuť šou a pritiahnuť jazdcov, ktorí dokážu udržať pod kontrolou monopost poháňaný desaťvalcom, a ktorí predvedú svoje schopnosti.”
Dodávateľom pneumatík mal byť podľa zákulisných informácií Avon, hoci na prototype monopostu, ktorý sa náramne podobal na Benetton z roku 1995, boli pneumatiky od spoločnosti Goodyear.
Myšlienke stvorenia novej série bola naklonená aj Medzinárodná automobilová federácia, a tak sa zdalo, že všetko je na najlepšej ceste. “Požiadavkou na nový formulový šampionát je, aby ho podporovali národné automobilové kluby, a aby spĺňal všetky bezpečnostné pravidlá.”
Mnohí športoví komentátori a analytici boli napriek všetkému skeptickí. Prvé správy, ktoré naznačovali, že v zákulisí všetko nefunguje tak, ako má, prišli v druhej polovici roka 2001. Séria svetu oznámila, že dohoda s Dallarou padá. Náhradou mal byť britský výrobca Reynard, ktorý dostal za úlohu vyrobiť 50 monopostov — každý pilot mal mať k dispozícii náhradné auto, do ktorého mohol počas víkendu kedykoľvek nasadnúť — využívajúcich prísavný efekt.
Už vtedy si otcovia šampionátu uvedomovali, že vďaka prísavnému efektu sa môže výrazne zlepšiť predbiehanie. Akcia na trati celkovo bola pre organizátorov životne dôležitá, navyše dôraz mal byť kladený na jazdecké schopnosti. Piloti nemali mať v aute žiadne pomôcky ako napríklad trakčnú kontrolu, ktorá bola vo Formule 1 zakázaná v roku 2008.
Presťahujte sa do DIGI a sledujte preteky Formuly 1. Získajte viac ako 140 programov. Za satelit a inštaláciu s bonusom neplatíte, ušetriť môžete až 72 €. Ako na to? Kliknite na digislovakia.sk
Dva šprinty
Pôvodne malo šampionát tvoriť dvanásť podujatí, no organizátorom sa nakoniec podarilo zostaviť len desaťdielny kalendár. Nesplnil sa ani pôvodný prísľub, že rozpis veľkých cien bude zostavený tak, aby termín žiadneho podujatia nekolidoval s kalendárom Formuly 1 a tým sa maximalizoval divácky potenciál. Keď totiž predstavili harmonogram na rok 2002, vysvitlo, že hneď prvé preteky sa mali ísť počas toho istého víkendu ako Veľká cena Veľkej Británie Formuly 1.
14. júl – Portugalsko (Estoril)
4. august – Nemecko (Eurospeedway Lausitz)
11. august – Francúzsko (Dijon)
25. august – Veľká Británia (Donington Park)
8. september – Holandsko (Zandvoort)
29. september – Česká republika (Brno)
6. október – Taliansko (Misano)
20. október – Španielsko (Valencia)
3. november – Argentína (Buenos Aires)
10. november – Brazília (Rio de Janeiro)
Každý súťažný víkend mal pozostávať z dvoch pätnásťminútových kvalifikácií, ktoré mali určiť poradie na štarte dvoch hodinových pretekov. Tie mala oddeľovať len krátka pätnásťminútová prestávka. Počas zastávok v boxoch sa nemalo dopĺňať palivo, povolená bola len výmena pneumatík.
Bitka o jazdcov
Do kokpitov si nemali zasadnúť futbalisti ani milovníci rýchlych áut ako David Beckham, ale profesionáli. Predstava, že by Alex Zanardi jazdil za Juventus, Marc Gené za Real Madrid či Damon Hill za Arsenal, sa mnohým pozdávala. Organizátori dokonca verili, že vízia by mohla zaujať aj jazdcov, ktorí už v kráľovnej motoršportu nepôsobili, napríklad spomínaný Damon Hill, Johnny Herbert, Mark Blundell či Nigel Mansell. Nalákať ich chceli aj cez prize money, ktoré na jeden víkend činili cez 150-tisíc libier.
A v tlači sa bleskurýchle začali objavovať zákulisné články o tom, ako ten-ktorý pilot začal rokovať s tým-ktorým klubom. Napríklad: “Pedro Lamy, bývalý portugalský pilot Formuly 1, rozbehol rokovania s Benficou,” napísal Daily Telegraph 21. septembra 2001.
V súvislosti s Damonom Hillom sa zas často písalo, že jeho obľúbeným klubom je Arsenal… K dohode už len krôčik?
Robin Webb, operačný riaditeľ Premier 1 GP, v roku 2001 uviedol: “Niekoľko futbalových klubov ma požiadalo, aby som ich (Mansella a Hilla, pozn. red.) oslovil. Keby povedali áno a kluby by ich chceli, boli by v hre. Je to naozaj také jednoduché. Keby sme ich dokázali dostať na palubu, bolo by to skvelé.”
Širokú ponuku 18 športových programov získate v balíku Premium už od 14,60 € mesačne. Preteky F1 máte pod palcom vďaka prehľadnej aplikácii DIGI GO aj na cestách. Aplikácia ponúka 24 TV programov, z toho 11 športových a 13 slovensko-českých. Obľúbený šport môžete sledovať na 2 zariadeniach súčasne, stačí vám iba internetové pripojenie a váš mobil alebo tablet. LIVE preteky sledujete už od 7 € mesačne, zákazníci DIGI už od 1,90 € mesačne.
Projekt sa odkladá
A kým v mediách sa špekulovalo kto kam, organizátori sa v zákulisí potili. Plány boli ambiciózne, no len tie na prekonanie obrovských prekážok nestačili. Keď Premier 1 GP oznámila, že plánovaný štart v sezóne 2002 sa nestihne a musí sa posunúť na rok 2003, vedenie to vysvetľovalo zdržaniam pri výrobe monopostov.
Také boli oficiálne informácie, no v pozadí vraj Premier 1 bojovala s oveľa väčšími problémami. Hovorilo sa o tom, že futbalové kluby nemajú o sériu až taký záujem, ako to naznačovali správy v dennej tlači, podľa ktorých vedenie šampionátu ani nerobí nič iné, len od rána do večera rokuje.
Christian Scholbrok, šéf marketingu, v tom čase ubezpečoval, že všetko je v poriadku. “Dostali sme pozitívnu odozvu zo strany futbalových klubov, televízií, pretekárskych tímov, jazdcov, sponzorov a partnerov, a taktiež Medzinárodnej automobilovej federácie.”
Z veľkolepého menoslovu, ktorému mali kraľovať kluby ako Barcelona, Juventus, Real Madrid či Manchester United, sa však stal pomerne fádny spolok tímov.
Do roku 2003 sa Premier 1 GP podarilo podpísať kontrakt len so šiestimi klubmi. Hovorilo sa o Chelsea, Benfice, Feyenoordu, Anderlechtu, Olympique Lyon a Leeds United. “To nie sú tie ohromné giga-kluby, ktoré mala Premier 1 pôvodne na mysli,” vyhlásil formulový novinár Keith Collantine.
Dohoda s Leeds United bola oznámená už pomerne skoro, a síce 23. septembra 2001 počas polčasu zápasu medzi Leeds a Derby County. Monopost odetý do farieb Leeds United, ktorý akoby z oka vypadol Benettonu zo sezóny 1995, bol postavený na trávnik. Dozvedeli sme sa aj totožnosť jazdca: Sadnúť si mal doňho britský pretekár Formuly 3000 Darren Manning.
Pre Premier 1 GP to však nebol nijako významný úlovok; Leeds United bol na pokraji finančnej krízy a zostupu z Premier League. Ak však chcela Premier 1 GP zabodovať, potrebovala poriadne mená.
Podľa niektorých bolo aj dobre, že sa jej to nedarilo a séria neodštartovala v pôvodnom termíne, resp. vôbec. “Správy, že debut série Premier 1 sa odkladá z júla 2002 na marec 2003 neprinášajú prekvapenie ani smútok,” napísal komentátor F1 Peter Chapple. “Aký je vlastne zmysel tohto nového šampionátu?”
Pokúsil sa nájsť odpoveď, no márne. “Ak chce do športu priniesť extra divákov a prostredníctvom futbalových klubov financie, riskuje, že do motoršportu zavlečie aj medzinárodných futbalových chuligánov. To je niečo, bez čoho sa motoršport istotne zaobíde. A ak chce vytvoriť nový priestor pre vychádzajúcich jazdcov, a tak zvýšiť počet motoršportových fanúšikov, tak šampionát pozostávajúci z tímov s jediným monopostom nie je riešením, nech už sú tie monoposty namaľované akokoľvek.”
To nie je všetko. Aj keď jasné dôkazy sa nenašli, v zákulisí vraj začali bojovať proti Premier 1 GP aj vplyvné osobnosti zo sveta Formuly 1. Projektu však zlomili väz okrem nezáujmu klubov aj neúspešné rokovania s pretekárskymi okruhmi a prieťahy vo výrobe monopostov.
“Všetky prípravy napredujú presne podľa plánu,” presviedčal verejnosť operačný riaditeľ Robin Webb. “V nasledujúcich týždňoch odhalíme identity nových partnerských klubov z rôznych krajín vrátane Francúzska, Nemecka a Španielska.”
Namiesto záplavy tlačových vyhlásení sa však počas avizovaných “nasledujúcich týždňov” objavilo len jedno: Výrobca monopostov Reynard zbankrotoval, k čomu vraj prispela aj veľmi neistá budúcnosť série Premier 1 GP.
Organizátori uznali, že im bankrot Reynardu spravil škrt cez rozpočet, ale úspešne v tom hľadali aj pozitíva; odklad im vraj umožnil pustiť sa do internej reorganizácie. Vedenie sa presunulo zo Švajčiarska do Veľkej Británie a zamestnalo Alana Gowa, ktorý v deväťdesiatych rokoch spravil zo série BTCC jednu z najpopulárnejších svojho druhu na svete.
A prečo medzi jednotlivými správami od organizátorov boli také dlhé odmlky? Podľa Webba bolo vysvetlenie jednoduché a hral v ňom úlohu aj Alan Gow. “Spoločne sme za posledné dva mesiace dosiahli viac ako za dva roky. Zároveň sme sa však rozhodli neinformovať o každom našom kroku, namiesto toho sme sklonili hlavy a pustili sa do práce.”
Cieľom bolo dohodnúť sa s futbalovými klubmi, čo sa vraj darilo s “obrovským úspechom”. Až takým, že séria onedlho oznámila ďalší odklad: Tentoraz sa štart posúval na rok 2004.
Nasledujúce vyhlásenie vás už iste neprekvapí. Premier 1 GP sa zmenila na “sľubotechnu”, ktorou sa istotne inšpiroval aj William Storey z Rich Energy. “V uplynulých týždňoch sme podpísali zmluvy s niekoľkými menami, ktoré vo svete futbalu patria k tým najväčším. Aktuálny zoznam týchto mien zverejníme o pár týždňov. Myslím si, že pár ľudí bude veľmi prekvapených. Skeptici si možno mysleli, že Premier 1 sa vytráca do úzadia, no pravda je presne opačná.”
Ako vyzerala oficiálna webstránka stajne v októbri 2003? Presuňte sa v čase a dozviete sa aj reakciu Johnnyho Herberta na (staré) správy z mája 2002, že FC Chelsea vstupuje do Premier 1 GP: “Celý život som bol fanúšikom Chelsea a nie je žiadnym tajomstvom, že by ma potešilo, keby som sa stal jedným z kandidátov na sedačku.”
Ukázalo sa, že skeptici mali pravdu s budúcnosťou série a avizovaného štartu v roku 2004 sa Premier 1 nedožila. Všetko šlo do stratena; ako vidíte vyššie, správ o sérií bolo čoraz menej, keďže sa zdalo, že sa jej nedarilo nájsť náhradu za zbankrotovaný Reynard. Kluby, ktoré mali o pôsobenie v šampionáte záujem, ho medzičasom stratili.
Podľa neoficiálnych informácií investori do série vložili viac ako 100 miliónov dolárov. Pekná čiastka na to, že sa neodjazdili ani jedny jediné preteky.
Šasi, ktoré Reynard pred bankrotom dokonca testoval vo veternom tuneli a už nepripomínalo Benetton, ale skôr juniorské série ako Formula 3000 alebo Formula Nippon, sa na trať nikdy nedostalo. Bývalí zamestnanci Reynardu sa ho pokúsili zachrániť, keď ho získali do svojho vlastníctva, a ponúkli ho novovznikajúcej sérii Formula Superfund. Podobne ako Premier 1, aj Formula Superfund skončila skôr, ako vôbec začala. Nebolo im to súdené.
Okrem Formuly 1 DIGI prináša aj to najlepšie zo svetového futbalu (Liga Majstrov, Premier League, La Liga, Serie A, Bundesliga), LIVE zápasy amerického futbalu či prestížne zápasy UFC.
Nápad nezahynul, Superleague Formula z neho spravila realitu
Projekt Premier 1 GP mohol mať potenciál, čo sme mohli vidieť na sérii A1 Grand Prix, ktorá stavila na podobný koncept, len s tým rozdielom, že namiesto futbalových klubov mali medzi sebou bojovať krajiny — tri sezóny odjazdilo dokonca aj Česko s takými jazdcami ako Tomáš Enge, Jan Charouz, Erik Janiš či Pepa Král. K zrušeniu došlo po sezóne 2008/09, štvrtej v poradí.
Na myšlienku Premier 1 nadviazal šampionát Superleague Formula, ktorý bol svetu prvýkrát predstavený pomerne krátko po potopení predchádzajúceho projektu, a síce v roku 2005 s cieľom odštartovať ročníkom 2008. Organizátori — jedným zo zakladateľov bol starý známy Robin Webb — dokonca už koncom roka 2005 dostali zelenú od FIA a so sloganom “Nádherné preteky: Futbal v rýchlosti 300 km/h” sa pustili sa do práce.
“Jedného dňa som sa zobudil a povedal som si: Ja z toho spravím realitu a nazvem to Superleague Formula,” zaspomínal si na zlomový moment Robin Webb pre magazín Motor Sport.
A tentoraz bol úspešný. Osemnásť klubov z celého sveta sa zúčastnilo sezón 2008 až 2010. Keď sa po najúspešnejšom a najdlhšom ročníku 2010, ktorý mal dvanásť podujatí oproti šiestim v rokoch 2008 a 2009, začalo vytrácať prepojenie s futbalom, bola to predzvesť blížiaceho sa konca.
Ročníka 2011 sa zúčastnilo len šesť klubov, zvyšok štartového poľa dotvorili národné tímy podobne ako v niekdajšom šampionáte A1 Grand Prix. Korunovaný však nebol nik, po Superleague Formule sa akoby zľahla zem už po dvoch podujatiach.
Tak či onak, aspoň v spomínaných troch sezónach bol projekt úspešný a v jednotlivých ročníkoch sa mu upísalo osemnásť klubov z celého sveta.
Zápasy, resp. veľké ceny pozostávali zo sobotňajšej kvalifikácie a dvoch nedeľných pretekov. Jedny sa šli podľa výsledkov z kvalifikácie, v druhých sa štartový rošt obrátil.
Séria zostala do veľkej miery verná technickým špecifikáciám Premier 1 GP. Na monopostoch z dielne výrobcu Panoz, poháňanými 4,2-litrovými dvanásťvalcami s výkonom 750 koní, piloti museli ukázať svoje schopnosti aj pre to, že na autách boli zakázané akékoľvek jazdecké pomôcky ako trakčná kontrola, kontrola štartu či anti-stall systém. Hladké pneumatiky dodával Michelin.
Zaujímavosťou je, že Superleague Formula už v roku 2010 predstavila akúsi alternatívu k DRS. Jazdcom na volantoch pribudli tlačidlá na predbiehanie, ktoré mohli využiť osemkrát za celé preteky a ktoré im umožnili zvýšiť maximálne otáčky monopostu o 1000 na dobu pätnástich sekúnd.
Výkon monopostov sa s rýchlosťou áut Formuly 1 aj tak nedal porovnať. Na francúzskom okruhu Magny-Cours boli o takmer dvanásť sekúnd pomalšie ako čas pole position v F1, v suchej Monze dokonca o 13,5 sekundy.
Jazdcom sa však šampionát páčil. Craig Dolby v ňom jazdil za Anderlecht a Tottenham Hotspur a roky, ktoré v ňom strávil, si pochvaľuje. “Šampionáty sa rodia a zanikajú, ale toto bola parádna séria. Superleague Formula spravila všetko správne, bola hlučná, a s pneumatikami sme na to mohli tlačiť, ako veľmi sme chceli, nič sme nenechávali na stole.”
“Jazdili sme tesnejšie pri sebe, čo bola jedna z dobrých stránok šampionátu. Medzi prvými a druhými pretekmi sa obrátilo štartové pole, ale vedeli ste predbiehať, dokázali ste sa držať tesne za zadným krídlom súpera. Bolo to ako pretekať vo Formule Ford so 700 koňmi,” hodnotí.
Monoposty boli porovnateľne hlučné ako autá Formuly 1, hoci výrazne pomalšie. Pochopiteľne, aj odmeny boli o poznanie menšie ako v kráľovnej motoršportu, no na európske pomerne relatívne štedré. Kluby bojovali o prize money, ktoré sa v prvej sezóne vyšplhali na jeden milión za podujatie. V roku 2010 si kluby vedeli prilepšiť až o 2,2 milióna eur za celú sezónu.
Robin Webb vysvetľuje, že za úspech série môže aj ukončenie šampionátu A1 GP, ktorý však profitoval z Webbovej práce. “A1 GP v skutočnosti vznikol zo Superleague Formuly. Keď som hľadal financie na ňu, tak sa to cez prostredníka dostalo až k šejkovi Maktoumovi. Páčilo sa mu to a povedal si, že on spraví to isté, len s národmi. Kontaktoval ma, aby som dal dokopy A1 GP.”
“Zároveň s tým, ako odštartovala A1 GP, som v Španielsku vybavil financovanie Superleague Formuly. Nepáčilo sa mi však, že by sme platili klubom za ich značky, takže keď sa A1 GP začala potápať, tak som si uchmatol celý koncept,” vracia sa v čase rodák z Veľkej Británie.
Namiesto platieb za značky tímy dostávali spomínané prize money. To však znamenalo, že niektorí v šampionáte nezarobili ani cent. V prvej sezóne napríklad belgický Anderlecht, no i napriek tomu boli v klube veľmi spokojní.
“Keď som bol v Anderlechte prvý rok, každý týždeň som sedel na trávniku na miestach pre realizačný tím, každý týždeň som sa stretával so šéfom, brával som mechanikov na zápasy a všetci to brali veľmi vážne,” smeje sa Craig Dolby, ktorý bol v roku 2008 jazdcom Anderlechtu. “Toto bol drobný klub, ktorý sa ocitol uprostred veľkých mien. Pre nich to bola veľká vec.”
“Naozaj si to užili a išli do všetkého, prilby aj kombinézy sme mali v ich farbách. Bolo mi potešením s nimi pracovať, skvele nás privítali. Stále si spomínam na preteky v Zolderi, keď sme otvorili garáž a zbadali sme, že fanúšikovia Anderlechtu prišli na rozdávanie autogramov. Bol to neskutočný pocit. Pracovali naozaj tvrdo, aby tieto dve veci prepojili a myslím si, že sa im to podarilo,” hovorí pilot, ktorý sa v sezónach 2009 a 2010 stal vicemajstrom v kokpite Tottenhamu Hotspur. To je pech, kohúti si ani tu nesiahli na trofej…
Najradšej však spomína na preteky v Holandsku, kde sa ich tím dočkal veľkej podpory. “Ľudia hovoria, že holandskí fanúšikovia sú aj tak úžasní. Oni by chodili aj na blšie zápasy, keby nejaké existovali. V Assene to bolo najlepšie, ale za to pravdepodobne mohol fakt, že tieto preteky organizoval externý promotér.” Tie ostatné mala pod palcom samotná séria, čo bolo ďalšie zo šetriacich opatrení.
Majstrami sveta sa stali postupne pekinský Čung-che Kuo-an s Davidem Rigonom za volantom, Liverpool s Adriánom Vallésom, a v roku 2010 opäť oslavoval Davide Rigon, no už vo farbách spomínaného Anderlechtu.
Celkovo v sérii jazdilo 58 pilotov. Väčšinou šlo o vyslúžilcov z Formuly 1 či mladé pušky. Po odchode z Toro Rosso si napríklad jazdu za futbalový klub skúsil Sébastien Bourdais, nuž a z prostredia F1 sa tu objavili aj Robert Doornbos, Giorgio Pantano, Franck Montagny, Narain Karthikeyan, Enrique Bernoldi či Antonio Pizzonia.
Z radov nádejných mladíkov sa presadili Davide Rigon, ktorý úspech v sérií využil na postup do GP2 a už viac než desať rokov pôsobí na pozícii simulátorového jazdca Scuderie Ferrari, či Yelmer Buurman a Craig Dolby, ktorí presedlali do pretekov GT.
V šampionáte sa predstavila aj Sparta Praha (v kokpite Filip Salaquarda), ale napríklad aj kluby ako
- AC Miláno (Taliansko)
- Al Ain (Spojené Arabské Emiráty)
- Anderlecht (Belgicko)
- AS Rím (Taliansko)
- Atlético Madrid (Španielsko)
- Bazilej (Švajčiarsko)
- Bordeaux (Francúzsko)
- Borussia Dortmund (Nemecko)
- Corinthians (Brazília)
- Flamengo (Brazília)
- Galatasaray (Turecko)
- Liverpool (Anglicko)
- Midtjylland (Dánsko)
- Sevilla (Španielsko)
- Sporting Lisabon (Portugalsko)
- Tottenham Hotspur (Anglicko)
- Olympique Lyon (Francúzsko)
- Olympiacos Piraeus (Grécko)
- Rangers (Škótsko)
- Peking Čung-che Kuo-an (Čína)
- Porto (Portugalsko)
- PSV Eindhoven (Holandsko)
Kde je FC Barcelona či Real Madrid, o ktorých sa hovorilo už pred takmer desaťročím pri zrode Premier 1 GP? “Jednania s tímami ako FC Barcelona boli čoraz ťažšie. S inými to šlo jednoducho, s niektorými to bolo náročné a ďalší zas vyčkávali, čo spravia ostatní,” vysvetľuje Webb.
Po komplikáciách v sezóne 2011, a to vrátane problémov s nepripravenými okruhmi či nezhodami s organizátormi sa zo série stala len spomienka. Na webstránke prestali pribúdať novinky a o prípadných ďalších sezónach už nepadlo ani slovo. To bol koniec spájania futbalu s motoršportom.
Ako hovorí jej šéf, séria sa finančne vyčerpala po odchode titulného sponzora Sonangol, angolskej ropnej spoločnosti. “Nikdy sme vyslovene nezbankrotovali, ale bolo to napnuté. Keď skončila A1 GP, mnoho ľudí bolo nespokojných, no vďaka nám sa všetci dočkali svojich peňazí.”
Tak či onak, nič neľutuje. “Robili sme to päť alebo šesť rokov a bola to obrovská zábava,” sumarizuje svoje dojmy Webb. “Vo svete motoršportu sme boli tými neposlušnými chlapcami, jazdili sme s 4,2-litrovými dvanásťvalcami.”
Nie sme zelení a je nám to jedno, tak znel odkaz formulovej ligy. “Bol to krásny motor a neskutočne hlučný. Myslím si, že z diváckeho hľadiska by všetci boli radi, keby sme pokračovali. Ba v skutočnosti o tom vôbec nepochybujem.”
“Ale toto bolo hladné monštrum, ktoré ste museli kŕmiť. Koncepčne to bolo pre televízne spoločnosti ako splnený sen, páčilo sa to aj ľuďom. Mohlo by sa to ešte zopakovať s futbalovými klubmi? Nie. S národmi? Áno. Neviem však, či by to ľudí oslovilo. Avšak vtedy sa toho nevedeli nabažiť,” poznamenal napokon.
Séria už v roku 2008 informovala o tom, že jeden súťažný víkend si v priemere pozrie šesť miliónov ľudí po celom svete. Posledné preteky v Jereze 2008 navštívilo osobne 34-tisíc divákov. V nasledujúcej sezóne sa vysielali v 62 krajinách sveta s dosahom na 100 miliónov ľudí, pričom v roku 2011 sa k prenosom Superleague Formuly vedelo dostať 400 miliónov divákov.
To nie sú zlé čísla. Spájanie futbalu s Formulou 1 napokon nebolo také šialené.
A ako vyzerali preteky Super Formuly? Nech sa páči, VC Veľkej Británie 2010:
Tento článok vznikol v spolupráci s DIGI Slovakia.