100-tisíc dolárov v batohu káčera Donalda: Ako sa Mika Salo dostal do Formuly 1

Až na pár výnimiek tímy vo Formule 1 prichádzajú a odchádzajú. Aj kedysi legendárny Lotus sa v prvej polovici 90. rokov dostal do vážnych finančných problémov a na pokraj bankrotu. Zachraňoval ho aj fínsky pretekár Mika Salo so svojím batohom káčera Donalda.

Sedem konštruktérskych, šesť jazdeckých titulov a 72 víťazstiev. Lotus bol za čias jeho zakladateľa Colina Chapmana vo Formule 1 pojem. Po jeho smrti v roku 1982 sa ešte dokázal držať medzi najlepšími a s Ayrtonom Sennom v tíme získal pár víťazstiev, pódií a tretích miest v konštruktérskom šampionáte, ale bez Chapmanovej vízie aj Lotusu pomaly dochádzal dych.

Sezóna 1994 bola veľmi depresívna. Tím bol na kolenách pre obrovské finančné problémy. Pre nedostatok peňazí s vývojom nestíhal a mechanici už niekoľko mesiacov nevideli svoje výplaty. Vtedajší šéf tímu Peter Collins, jeho bývalý manažér, ktorý stajňu odkúpil od dedičov Colina Chapmana, sa zúfalo snažil vyhnúť bankrotu. Vymazať však viac ako dvanásťmiliónový dlh by sa rovnalo zázraku.

Peter Collins sa v závere sezóny pokúsil tím udržať pri živote a pred poslednými veľkými cenami hľadal všetky možné riešenia. Ako sa ukázalo, pred VC Japonska čiastočným riešením mohol byť aj jeden fínsky pilot, ktorý v tom čase pôsobil v japonskej Formule 3000.

Mika Salo vyrastal spolu s Mikom Häkkinenom. V Helsinkách ich delilo len pár ulíc a v juniorských šampionátoch spravidla len pár pozícií. Po úspešnom pôsobení vo Formule Ford nastal čas, aby sa Salo presťahoval do Veľkej Británie.

V sezóne 1990 ako pilot tímu Alan Docking Racing dostal konkurencieschopnejšie šasi a mal si zmerať sily s budúcim majstrom sveta F1 Mikom Häkkinenom, ktorý jazdil v rovnakom šasi a s tými istými motormi Mugen-Honda.

Začiatok sezóny vyšiel Häkkinenovi dokonale; tri víťazstvá zo štyroch veľkých cien hovorili za seba. Salo sa však v tomto meraní síl vôbec nestratil a v priebehu ďalších šiestich pretekov pridal štyri triumfy. Na čele šampionátu si vytvoril jedenásťbodový náskok a bol na najlepšej ceste k titulu a skalpu svojho krajana.

Jedenáste podujatie ročníka v Snettertone však predstavovalo obrovský zlom v sezóne podobný tomu, čo v Nemecku 2018 zažil Sebastian Vettel. Mika Salo dostal hodiny vo vedení pretekov, v ktorých tak nakoniec ani nebodoval. Pre Häkkinena to bol štart zbesilej jazdy; zo zostávajúcich siedmich pretekov vyhral šesť a k tomu pridal jedno druhé miesto. Nakoniec sa stal jasným šampiónom s náskokom 23 bodov.

Salo si vylepšil náladu druhým miestom na VC Makau, no len čiastočne; v poslednom kole pretekov totiž uprostred boja o víťazstvo kolidovali Michael Schumacher a Mika Häkkinen, ktorý musel odstúpiť.

Keď sa Salovi nepodarilo nájsť si miesto v šampionáte na ďalšiu sezónu, zakotvil v Japonsku ako vývojový a testovací jazdec Yokohamy. Zároveň pretekal v japonskej Formule 3000 a Formule 3 obávajúc sa toho, že vstupenky do veľkého sveta Formuly 1 sa ani nedočká. Nepomohlo mu ani to, že v spomínanom roku 1990 v Londýne šoféroval pod vplyvom alkoholu.

Trochu nečakane, ale nakoniec ponuka predsa len prišla. Z pohľadu trápiaceho sa Lotusu to bol pokus doslova na poslednú chvíľu pred VC Japonska, zaspomínal si na svoju cestu do F1 Mika Salo. “Šesť dní pred pretekmi sa ma spýtali: ‘Myslíš si, že by si budúci víkend zvládol jazdiť aj bez testovania?'”

“Ja som v živote nejazdil v monoposte F1. Vždy som to však chcel, tak som povedal, že áno, poznám okruh a nemyslím si, že to bude problém.”

Veľkú cenu Japonska v tom čase hostil okruh v Suzuke. Pre rodáka z Helsínk to však nebolo také jednoduché, ako dopraviť sa do japonskej formulovej metropoly, naskočiť do auta a splniť si svoj sen. Malo to háčik.

“Potom sa ma spýtal, či by som súhlasil s tým, že zaplatím mzdy mechanikov vo výške asi pol milióna [fínskych] markov, čo bolo asi desať miliónov jenov (100-tisíc dolárov, pozn. red.). Povedal som, že to by som mal zariadiť,” oznámil Collinsovi.

Hneď po skončení telefonátu vytáčal čísla svojich šéfov vo Formule 3000. “Uprostred noci som volal svojmu tímovému manažérovi a povedal som mu, nech mi na to dá peniaze. Prisľúbil mi štyri milióny jenov.”

“Zobudil som aj šéfov Nokie a Honkarakenne (fínska stavebná spoločnosť, pozn. red.) v Japonsku a dostal som od nich ďalšie tri milióny. Zvyšné tri milióny som zaplatil zo svojej peňaženky, a tak som uprostred noci v priebehu polhodiny vyzbieral požadovanú sumu,” pousmial sa pyšne.

Salo sa dohodol, že na druhý deň peniaze prinesie v hotovosti do kancelárie. Mal však ešte jeden problém: Ako ich tam dopraví? Ráno tak vyrazil do obchodu.

“Problém bol v tom, že celá tá suma bola v hotovosti. A bolo to veľa peňazí doslova a do písmena. Nejako som ich musel dostať ku Collinsovi. Ráno som sa teda vybral do obchodu a kúpil som si ruksak s logom káčera Donalda. Natlačil som ho peniazmi a metrom som sa dopravil do kancelárie Lotusu. Toto bol azda najzvláštnejší spôsob, ako sa mladý jazdec dostal do Formuly 1,” smeje sa Salo.

Takouto historkou sa nemôže pochváliť každý. A len pár ľudí na svete môže povedať, že pretekalo vo Formule 1. “Ďalšie dve noci som len ležal na posteli s úsmevom na tvári. Bol som strašne šťastný, že sa to podarilo.”

Mika Salo sa svojho debutu dočkal, ale Lotus sa už zachrániť nepodarilo. Posledná veľká cena sezóny 1994 bola aj posledným vystúpením tradičného Lotusu.