logo F1online.skF1online.sk

História prilieb vo Formule 1: Od plátených čiapok po zázrak modernej technológie

Carlos Sainz, prilba
© SF Press Office
Milan Kubala
Milan Kubala16. 12. 2024

Keď sa Mark Webber na svojej rozlúčkovej Veľkej cene Brazílie v roku 2013 rozhodol odjazdiť dojazdové kolo bez prilby, aby ľudia v kokpite videli aj jeho tvár, trochu to oľutoval. Priznal, že prilba sa mu zasekla pod volantom a prekážala mu na ceste do boxov, a navyše ho burácajúci motor celkom ohlušil. Fanúšikom tým však pripravil pohľad, ktorý v modernej Formule 1 prakticky nemá obdobu. Doba sa jednoducho zmenila. Zatiaľ čo v roku 2013 mnohí Webbera skritizovali za jazdu bez prilby, z priekopníka Dana Gurneyho si kedysi za jej nosenie uťahovali.

Tento článok vznikol v spolupráci s eshopom Tibormodel.com, ktorý okrem modelov monopostov Formuly 1 ponúka aj zmenšené repliky prilieb. V eshope nájdete množstvo prilieb vrátane tohtoročných modelov. Ak si navyše prilbu objednáte do 18. decembra 9:00 ráno, máte garanciu jej doručenia do Vianoc!

Ochranná prilba je takmer taká stará ako automobilové a motocyklové preteky samotné. Na začiatku dvadsiateho storočia boli motorky len akýmisi poháňanými bicyklami určenými na obyčajnú prepravu, no postupom času sa zvyšovala ich maximálna rýchlosť a s ňou aj chuť pretekať. Samozrejme, spolu s tým pribúdali nehody.

Eric Gardner, britský lekár zo Surrey, sa vo svojej praxi začal čoraz častejšie stretávať so zraneniami hlavy práve u motorkárov. Keďže neďaleko sa nachádzalo letisko Brooklands, ktoré slúžilo aj ako populárny pretekársky okruh s rýchlymi klopenými zákrutami, nehody sa tu vyskytovali so železnou pravidelnosťou a on o pacientov nemal núdzu. V mnohých prípadoch im však už nedokázal pomôcť.

Gardnerovi svitlo, že najefektívnejšie bude venovať sa prevencii. V roku 1914 dal preto vyrobiť jednoduchú látkovú prilbu spevnenú prírodnou živicou — šelakom. Pokrývka hlavy bola dostatočne pevná na to, aby odolala aj pomerne tvrdým úderom, ale zároveň hladká, aby sa od nej odrazili akékoľvek kamienky či úlomky.

FB/Total Energies

Svoj výtvor predstavil usporiadateľom rôznych britských pretekov, no organizátori z Auto-Cycle Union (ACU) ju najskôr odmietli. Postupne sa však začala objavovať na niektorých pretekoch a ACU ju napokon zaviedla ako povinnú aj na slávne podujatie Isle of Man TT 1914, aj keď pretekári si nevábne vyzerajúce prilby nasadzovali len s nevôľou.

Na júnové podujatie priniesol 94 prilieb a jedna z nich dokonca jazdcovi zachránila život, keď sa po páde hlavou obtrel o bránu. Gardner neskôr dostal list od lekárskeho komisára, v ktorom sa mu poďakoval. Doposiaľ vždy na pretekoch zaznamenali viacero prípadov otrasu mozgu, no v roku 1914 nedošlo k jednému jedinému. Trend poklesu otrasov hlavy sa potvrdil v ďalších rokoch.

Napriek tomuto úspechu sa medzi bežnými civilistami ani automobilovými pretekármi neuchytila. Mnohí pokračovali s obyčajnými koženými alebo plátenými čiapkami a okuliarmi, ktoré si tiež nasadzovali len preto, že na okruhoch sa im prach dostával do očí. Toto riešenie však len sotva chránilo pred letiacimi súčiastkami, kameňmi, vtákmi či troskami v rýchlosti cez 300 km/h.

Na prelome 50. rokov, keď sa rodila Formula 1, prilby neboli povinné. Starší jazdci, ktorí zažili hrôzy jednej či druhej svetovej vojny, mali do istej miery pokrivené vnímanie rizika a nebezpečenstva. Svet motoršportu sa zdal oproti svištiacim guľkám a vybuchujúcim granátom ako nedeľná prechádzka, a tak necítili potrebu sa chrániť aj niečím iným ako čiapkami a okuliarmi.

Juan Manuel Fangio a José Froilán González (PD)

Najmä mladším pretekárom prilby nerobili až taký problém. Ani zďaleka sa však nepodobali na modernú ochranu hlavy. Pripomínali skôr bezpečnostné helmy na stavbách a pokrývali jazdcovu hlavu len zhora. Niektorí jazdili aj s prilbami na americký futbal alebo helmami určenými pre hasičov, ale väčšinou boli vyrobené z tvrdeného laku, prípadne oceľového plechu a boli vystlané korkom, ktorý len v obmedzenej miere dokázal absorbovať energiu nárazu.

Aj napriek tomu však predstavovali krok vpred, a preto boli od roku 1952 vo Formule 1 povinné. Hovorí sa, že pokrok sa nedá zastaviť, ale viac ako desať rokov sa na poli prilieb nestalo nič prevratné. Jedným z mála vylepšení bolo zavedenie šiltov alebo nahradenie okuliarov priehľadným ochranným štítom.

Otcom celotvárových prilieb v F1 sa stal Dan Gurney

Dan Gurney sa preslávil najmä vynájdením Gurneyho klapky, teda aerodynamického prvku, ktorý zvyšoval efektivitu krídlového profilu. Okrem toho je však vo Formule 1 aj otcom celotvárovej prilby, ktorú predstavil hviezdam efjednotky v roku 1968. Prvýkrát si ju nasadil na pretekoch Indy500 a neskôr v tej istej sezóne aj na VC Nemecka na Nürburgringu.

S myšlienkou ochrany tváre a hlavy sa pohrával už dávnejšie. Už približne desať rokov dozadu testoval koženú masku, ktorá ho mala chrániť pred kamienkami na trati. Gurney patril medzi vyšších jazdcov v poli, jeho hlava a plecia vyčnievali oveľa viac ako v prípade jeho konkurentov, čo na jednej strane predstavovalo aerodynamický hendikep, na druhej mu znepríjemňovalo život tým, že ho častejšie zasahovali vystreľujúce kamienky či úlomky na trati.

First full face helmet Dan Gurney 1968
byu/plasmons informula1

“Pravidelne ma triafali drobné kamienky, ktoré odskakovali od trate a leteli k vám ako guľky,” spomínal Dan Gurney, keď vysvetľoval svoju motiváciu za testovaním koženej masky. Neskôr to posunul ešte o skok ďalej. “Nebol som zrovna najnižší pretekár, takže obyčajne mi tvár triafalo kadečo. Celotvárová prilba bola skrátka oveľa lepšia. Bolo to, akoby ste jazdili v kupé a nie v otvorenom monoposte.”

“Nevedel som, či bude fungovať v daždi, ale s ošetrením proti zahmlievaniu priezoru sa ukázalo, že aj v mokrých podmienkach bola lepšia. Bol to taký veľký skok vpred, že to bola priam senzácia,” tešil sa americký pretekár.

Gurney na začiatku 60. rokov viackrát testoval verziu s koženou maskou, ale necítil sa v nej dostatočne komfortne. Postupne ju vylepšoval, až kým nezačal spolupracovať s kalifornským výrobcom prilieb Bell. Spolu vyvinuli prvú celotvárovú prilbu s názvom Bell Star (nižšie), ktorá bola inšpirovaná ochranou pretekárov na plochej dráhe v Los Angeles, kde boli problémy s lietajúcimi kamienkami a prachom ešte väčšie. “Akoby ich na vás púšťali hasičskou hadicou!”

Keď Jackie Stewart vyhral preteky na Nürburgringu, na hlave mal spevnenú baseballovú prilbu, ktorá mu na oboch stranách zakrývala uši, no nie tvár. Pred kamienkami a hmyzom ho chránili okuliare alebo priehľadný štít.

So stratou ôsmich minút dorazil do cieľa Dan Gurney s prvou skutočne celotvárovou prilbou, z ktorej si jeho súperi spočiatku robili žarty a dlho pokračovali so starými osvedčenými ochrannými prostriedkami. Niektorým trvalo celé roky, kým si uvedomili, aká je Gurneyho prilba dôležitá.

“Patrila k tomu aj ľudská prirodzenosť a odpor k zmenám,” zamyslel sa Gurney. “Potom aj obavy z toho, že sa bude zahmlievať v daždi a náročných podmienkach, ale ukázalo sa, že sa nezahmlievala. Nuž a niektorí ľudia boli klaustrofobickí — myslím, že aj toto niektorým robilo starosti!”

Z laborátorií NASA na pretekárske okruhy

Vonkajší obal prilby bol tvorený tkaninou zo sklených vlákien, ktorá sa využívala v leteckom priemysle. Inžinieri už vtedy vedeli, že pre maximálnu pevnosť prilby je kľúčový smer tkania vlákien na povrchu, a zlepenie vysokoodolnou polyesterovou živicou, ktorá bola následne pokrytá povrchovou úpravou z epoxidovej živice odolnej voči oderu.

Vo vnútri prilby sa nachádzala výplň z expandovaného polystyrénu, ktorá sa už podobala moderným riešeniam. Spoločnosť Bell v 60. rokoch stavala marketing tejto prilby aj na tom, že výstelky boli vyrábané z rovnakého materiálu, aké používala americká armáda alebo NASA v prilbách svojich astronautov. Za zmienku tiež stojí zavedenie vnútorných podšívok z nehorľavého materiálu Nomex, ktorý znižoval riziko popálenín.

Helme Bell Star chýbali viaceré moderné vychytávky. Priezor sa nedal otvoriť rovnako ľahko ako dnes, ale tvoril ho nerozbitný plastový štít, ktorý bolo nutné zakaždým vyťahovať z gumenej lišty. Okrem toho prilba nemala žiadne ventilačné otvory.

Bezpečnosť však posunula na inú úroveň. Absolvovala taktiež nárazové testy, v ktorých musela odolať nárazu s energiou 162,7 joulov, čo je ekvivalent závažia o hmotnosti 7,3 kg, ktoré trafí prilbu v rýchlosti 25,7 km/h. Prilba sa v tom čase predávala za 60 dolárov, čo v prepočte na dnešné reálie predstavuje približne 590 eur.

Nehody a zlyhania vedú k zvyšovaniu bezpečnostných štandardov

V 70. a 80. rokoch sa celotvárové prilby stali štandardom a rodili sa rôzne dizajny od rôznych výrobcov. Za zmienku stoja napríklad prilby Simpson Bandit Elia de Angelisa (nižšie), vylepšená prilba Bell Star s oddelenými očnicami Jackyho Ickxa alebo inovatívne riešenie prilby Gillesa Villeneuva od spoločnosti GPA, ktoré nepotrebovalo na utiahnutie popruh pod bradou.

Viaceré nehody však viedli k tomu, že dizajny sa začali zjednocovať. Villeneuva zradilo bezpopruhové riešenie s dvoma “podkovami” počas jeho smrteľnej nehody v Zolderi 1982, keď sa uvoľnilo a jeho hlava zostala celkom nechránená.

Bezpopruhová prilba Gillesa Villeneuva. Nasadzovala sa zaklapnutím dvoch “podkov” okolo krku. (Broad Arrow Auctions)

Nehoda Nikiho Laudu v Nürburgringu 1976 viedla k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnostných štandardov najmä v prípade vzniku požiaru. Od roku 1979 musel byť súčasťou prilieb aj špeciálny dýchací otvor, ktorý jazdcovi po vzniku požiaru umožnil dýchať o čosi dlhšie, zatiaľ čo sa vyslobodzoval z horiaceho vraku.

V 90. rokoch sa už prilby technológiami výrazne priblížili tým dnešným. Sklené vlákna a špičkové materiály ako kevlar sa stali štandardom pre výrobu ľahkých a pevných prilieb. Navyše umožnili pridať na helmu ďalšie prvky na zlepšenie aerodynamiky či ventilácie.

Rok 2001 priniesol nahradenie sklolaminátu uhlíkovými vláknami. FIA navyše nastavila maximálnu hmotnosť na 1,25 kg, čo znamenalo, že prilby boli oproti 80. rokom o polovicu ľahšie a v prípade tvrdej nehody výrazne bezpečnejšie — na jazdcov krk pri vysokých preťaženiach v náraze pôsobila oveľa menšia sila.

O skutočný posun pri ochrane hlavy a krku sa Formula 1 postarala v roku 2003, keď zaviedla HANS, prvok z dielne doktora Boba Hubbarda, ktorý ho vytvoril už v osemdesiatych rokoch. Jazdca dodnes chráni tým, že mu v prípade nárazu bráni príliš predkloniť hlavu, naraziť ňou o kokpit či volant, prípadne si poškodiť krčnú chrbticu.

Nasledujúce video demonštruje prínos systému HANS.

Ochrana hlavy a krku HANS bez prilby (Bo Nash/Wikimedia)

Ďalšiu slabinu prilieb odhalila nehoda Felipeho Massu na Veľkej cene Maďarska 2009, keď pružina z monopostu Rubensa Barrichella trafila vrchnú časť jeho priezoru. Massovi spôsobila tržnú ranu a zlomeninu ľavého nadočnicového oblúka, ktorý bolo nutné spevniť titánovou platničkou. Felipe Massa má zničenú prilbu dodnes u seba doma ako memento. Stále sa na nej nachádza jeho zaschnutá krv.

Reakcia na túto nehodu prišla v roku 2011, keď na vrchnej časti priezoru bolo povinné nasadenie pásu zo špeciálneho materiálu zylon, teda textilného vlákna s mimoriadne vysokou pevnosťou. Je až dvakrát taký pevný ako kevlar a bežne sa používa napríklad vo vojenských nepriestrielných vestách.

Zylonový pás sa stratil v roku 2019 s príchodom nového bezpečnostného štandardu prilieb. Došlo totiž k zúženiu priezoru prilby o 10 milimetrov a tým aj jej celkovému spevneniu. Zylon je namiesto toho integrovaný do samotnej škrupiny.

Prilby sa od roku 1968 napohľad príliš nezmenili, ale konštrukčne sa prakticky nedajú porovnať. S tým súvisia aj mimoriadne prísne nárazové testy. Výrobcovia dnes musia splniť bezpečnostný štandard FIA 8860-2018, ktorý bol zavedený krátko po predstavení svätožiary. Určuje štrnásť podmienok.

  1. Štandardný nárazový test: Meria spomalenie hlavy jazdca, keď prilba narazí na prekážku v rýchlosti 9,5 m/s (34,2 km/h). Maximálne preťaženie nesmie prekročiť 275 G.
  2. Nárazový test v nízkej rýchlosti: Meria maximálne spomalenie pri náraze v rýchlosti 6 m/s (21,6 km/h). Maximálne preťaženie nesmie prekročiť 200 G a s priemernou hodnotou maximálne 180 G.
  3. Bočný nárazový test: Náraz prilby pri rýchlosti 8,5 m/s (30,6 km/h). Maximálne preťaženie nesmie prekročiť 275 G.
  4. Pokročilý test balistickej ochrany: Kovový projektil s hmotnosťou 225 g je vystrelený na prilbu rýchlosťou 250 km/h. Maximálne preťaženie nesmie prekročiť 275 G.
  5. Deformačný test: Na prilbu z výšky 5,1 metra padá závažie s hmotnosťou 10 kg. Testy sa vykonávajú v priečnom a pozdĺžnom smere. Prenesená sila na prilbu nesmie prekročiť 10 kN.
  6. Test prieniku škrupiny: Na prilbu padá štvorkilogramové závažie rýchlosťou 7,7 m/s. Závažie nesmie preniknúť do prilby.
  7. Test prieniku priezoru: Vzduchovka vystrelí 1,2-gramový projektil do priezoru. Projektil nesmie preniknúť do vnútra prilby.
  8. Test povrchovej úpravy priezoru: Test priepustnosti a zafarbenia zabezpečí, že farby a zorné pole nie sú výrazne zmenené alebo skreslené.
  9. Test upínacieho systému: Test preklopenia a dynamický test na overenie pevnosti a uchytenia remienka pod bradou.
  10. Lineárny náraz do chrániča brady: Nárazový test pri rýchlosti 5,5 m/s. Maximálne preťaženie nesmie prekročiť 275G.
  11. Deformačný test chrániča brady: Po údere kladivom do chrániča brady sa posudzuje schopnosť zabrániť preniknutiu nárazu k hlave.
  12. Mechanická pevnosť upevňovacích bodov (HANS): Test na overenie vysokej pevnosti upevňovacích bodov pre obmedzenie pohybu hlavy vpred.
  13. Výstupky a trenie povrchu: Test na zabezpečenie rovnomernosti povrchu prilby a minimalizáciu trenia. Povrch škrupiny je tiež podrobený BARCOL skúške tvrdosti na overenie odolnosti voči prieniku.
  14. Horľavosť: Prilba je vystavená plameňu o teplote 790 °C. Po odstránení plameňa prilba nesmie horieť.

Priestor, kde sa môže pilot prejaviť

Vo Formule 1 však prilba už dávno neplní len ochrannú funkciu. Tak to bolo v časoch Dana Gurneyho, ktorý spočiatku nosil čistočiernu prilbu. Postupne sa však z prilieb stal priestor, na ktorom jazdci vzdávali hold (nielen) svojim koreňom.

Spočiatku sa objavovali jednoduché dizajny. Ikonickou sa stala biela prilba Jackieho Stewarta s “čelenkou”, modrá prilba Londýnskeho veslárskeho klubu, ktorej majiteľom bol Graham Hill, alebo známa červená Nikiho Laudu.

Prilby sa postupne zväčšovali a aj technológie využívané pri lakovaní sa posúvali dopredu. Vďaka tomu mohla vyniknúť kreativita jazdcov. Niektoré z najznámejších farebných kombinácií predstavili Ayrton Senna, ktorý využíval brazílske farby, Michael Schumacher s červenou prilbou, Mika Häkkinen a jeho ľahko rozpoznateľná bielo-modrá kombinácia, ale každý ostrieľaný fanúšik efjednotky rozpozná čiernu prilbu Jamesa Hunta s červeným, modrým a žltým pruhom, alebo škótsku vlajku na helme Davida Coultharda.

Dizajny začali pribúdať najmä v minulom desaťročí, čo sa z pohľadu FIA vymklo spod kontroly. V tomto smere vynikal Sebastian Vettel, ktorý si na každú veľkú cenu priniesol celkom inú prilbu, čo komplikovalo prácu komentátorom a nepomáhalo to ani fanúšikom, ktorí mali problémy rozoznať tímových kolegov.

Do pravidiel sa preto dostala stať o tom, že pilot musí až na pár výnimiek v celej sezóne používať prilbu s prevažne rovnakou farebnou schémou. Toto pravidlo bolo odstránené v roku 2020 po kritike zo strany fanúšikov aj jazdcov — veľká vlna odporu sa zdvihla napríklad po domácich pretekoch Daniila Kvjata, na ktoré nemohol nasadiť špeciálne lakovanie prilby. Lewis Hamilton sa zas na svojich sociálnych sieťach pýtal fanúšikov, koľkí si myslia, že zákaz meniť dizajn prilby je “kravina”.

Pevná súčasť aerodynamiky

V dnešnej Formule 1 sa využívajú prilby štyroch rôznych výrobcov: Bell, Schuberth, Arai, a Stilo. Lídrom je stále značka Bell, ktorá sa už od šesťdesiatych rokov drží na vrchole rebríčka obľúbenosti.

Piloti menia značku prilby len sporadicky. Ak im daná prilba vyhovuje, je nutné veľké presviedčanie zo strany tímu, aby sa rozhodli pre iného výrobcu. Niekedy je to však nutné. Prilba dnes totiž nie je len ochranou hlavy, ale aj dôležitým aerodynamickým prvkom monopostu.

  • Bell: Lando Norris, Oscar Piastri, Lewis Hamilton, Charles Leclerc, Carlos Sainz, George Russell, Fernando Alonso, Pierre Gasly, Esteban Ocon, Alex Albon, Logan Sargeant, Kevin Magnussen, Kuan-jü Čou, Franco Colapinto, Liam Lawson, Ollie Bearman
  • Schuberth: Max Verstappen, Sergio Pérez, Daniel Ricciardo, Nico Hülkenberg
  • Arai: Júki Cunoda, Jack Doohan
  • Stilo: Valtteri Bottas, Lance Stroll

Krátko pred štartom sezóny 2019 museli výrobcovia prilieb splniť prísnejšie bezpečnostné štandardy, a tak bolo nutné upraviť aj ich konštrukciu. V Red Bulle však nastal problém. Max Verstappen a nová posila tímu Pierre Gasly mali jazdiť s prilbami od výrobcu Arai, keďže Adrian Newey staval celý monopost s predpokladom, že pilot bude mať práve prilbu tejto značky — jej tvar vplýval na aerodynamiku monopostu, prúdenie vzduchu a jeho nasávanie do motora.

Max Verstappen sa však tesne pred štartom sezóny rozhodol staviť na nemeckého výrobcu Schuberth, keďže v jeho prilbe sa cítil oveľa komfortnejšie. Helmut Marko potvrdil, že od vedenia stajne dostal toto povolenie napriek tomu, že efektivita aerodynamiky tým mierne utrpela.

Svoju rolu však zohrávali aj sponzorské kontrakty. “Dlhé roky sme mali zmluvu so značkou Arai,” prezradil vtedy Helmut Marko. “Nie len pre jazdcov Red Bullu, ale aj pre mechanikov, Toro Rosso a juniorský tím Red Bullu. Avšak, keďže prilba Verstappenovi dobre nesedela a boli sme pod časovým tlakom, museli sme spraviť výnimku.”

Športový poradca potvrdil, že to prinieslo aj istý hendikep. “Prilba Arai bola použitá ako odrazový bod pri vývoji koncepcie auta. Newey však súhlasil s tým, aby si Verstappen vymenil prilbu.”

Túto výnimku však nedostal Pierre Gasly, hoci si na predsezónnych testoch takisto chcel vyskúšať iné možnosti. Vedenie mu vtedy odkázalo, že si má najskôr zvyknúť na auto a že prilba nie je vôbec prioritou. “S ním sme sa o výmene vôbec nebavili, najmä nie preto, že máme zmluvu so značkou Arai,” rýchlo vybavil Gaslyho požiadavku Helmut Marko.

Pierre Gasly sa po návrate do juniorskej stajne predsa len vybral inou cestou. Keď ho v polovici sezóny nahradil Alex Albon, ktorý dovtedy jazdil s prilbou Bell, krátko po svojej premiére dostal na otestovanie aj verziu Arai. Dôvodov bolo viacero; Albon mal problém s vysielačkou, pre jeho výšku bol tvar prilby ešte dôležitejší, nuž a Red Bull mal stále povinnosť, aby aspoň jeden z jeho pilotov pretekal s prilbou od japonského výrobcu. Nakoniec sa Arai nevyhol.

Podobne sa Carlos Sainz po príchode do Ferrari musel rozlúčiť so značkou Schubert a siahnuť po prilbe Bell. Ferrari zas malo dohodnutú spoluprácu s americkou spoločnosťou a Španielovi to neprekážalo. Skonštatoval, že si nevšimol zásadný rozdiel medzi dvoma značkami. Uvidíme, či Sainz bude pokračovať s rovnakou prilbou aj o rok, alebo sa predsa len vráti k starej klasike spred jeho pôsobenia v Maranelle.

Carlos tested both Schuberth SF3 and Bell HP77 helmets today
byu/albertzsa informula1

Ako si zaobstarať vlastnú prilbu?

Výroba prilby s vlastným lakovaním vyjde pilotov Formuly 1 na približne 4000 eur. Na repliky prilieb v životnej veľkosti si v závislosti od výrobcu pripravte niekoľko stoviek. Nejde však o verné kópie originálov; líšia sa napríklad použitými materiálmi a nespĺňajú ani rovnaké bezpečnostné štandardy ako prilby nasadzované v skutočných pretekoch.

Na internete sa dajú nájsť aj autentické a skutočne nosené prilby. Držiteľom rekordu za najdrahšiu prilbu je Lewis Hamilton, ktorého helma z VC Japonska 2022 s lakovaním, ktoré si vytvoril sám v spolupráci s japonským umelcom Takašim Murakamim, sa v aukcii predala za 388-tisíc dolárov. Nad hranicu 200-tisíc dolárov sa dostali aj prilby Charlesa Leclerca a Maxa Verstappena.

Najdrahšie prilby:

  1. 387 500 dolárov – Lewis Hamilton (VC Japonska 2022)
  2. 328 430 dolárov – Charles Leclerc (VC Monaka 2023)
  3. 248 800 dolárov – Max Vertstappen (VC Rakúska 2022)
  4. 193 750 dolárov – Phil Hill (1957)
  5. 184 340 dolárov – Ayrton Senna (1990)
  6. 171 506 dolárov – Graham Hill (1972)
  7. 120 000 dolárov – Michael Schumacher (2003)
  8. 118 628 dolárov – Ayrton Senna (1993)
  9. 118 238 dolárov – Sebastian Vettel (2013)
  10. 112 181 dolárov – Alex Albon (VC Singapuru 2022)
  11. 109 200 dolárov – Michael Schumacher (2001)
  12. 109 200 dolárov – Michael Schumacher (2004)
  13. 107 863 dolárov – Ayrton Senna (podpísaný prototyp)
  14. 102 263 dolárov – Ayrton Senna (1988, podpísaná)
  15. 102 000 dolárov – Ayrton Senna (1988, podpísaná)

V tomto roku pred VC Miami sa mala dostať do aukcie aj prilba Nikiho Laudu, v ktorej utrpel popáleniny na VC Nemecka 1976. Odhadovalo sa, že sa vydraží za približne 50- až 60-tisíc eur, no napokon k predaju nedošlo. Námietku totiž podala spoločnosť Dainese, ktorá vznikla spojením so spoločnosťou AGV, pôvodného výrobcu Laudovej prilby.

Po nehode bola majiteľom prilby spoločnosť AGV, ktorá ju zaradila do svojej zbierky. Vidieť ju mohli fanúšikovia po celom svete na rôznych vystávach, až kým v decembri 1987 nezmizla. Naposledy ju videli v Miláne na podujatí Milanomondo, keď ju spoločnosť zapožičala pri príležitosti osláv tretieho majstrovského titulu Nelsona Piqueta. Po slávnostnej večeri však po prilbe nezostalo ani stopy.

Spoločnosť ju dlhé roky hľadala a v roku 2000 taliansky súd potvrdil AGV vlastníctvo Laudovej prilby. Až do jari tohto roku, keď sa začalo hovoriť o jej zaradení do aukcie, však o nej nikto nepočul.

Po dvoch týždňoch od podania sťažnosti na súde sa spoločnosti dohodli. V októbri sa tak prilba Nikiho Laudu vrátila do archívov Dainese, kde bude vystavená v múzeu vo Vicenze.

“My sme mali priamu stratégiu: Vlastníkom prilby sme boli my,” povedal právny zástupca spoločnosti Ed Patricoff. “Nejakým spôsobom došlo k jej odcudzeniu v osemdesiatych rokoch na tom podujatí. Za tie roky musela byť niekoľkokrát predaná, až sa napokon ocitla u kupca spoza mora. Nám sa podarilo jej históriu dohľadať len po predchádzajúceho držiteľa. Po 40 rokoch je takmer nemožné dopátrať sa k celej jej histórii, takže ani nevieme, kto prilbu vzal. Vieme však, že spoločnosť sa teší z jej návratu.” Prístup k prilbe má opäť aj rodina Nikiho Laudu.

Máloktorý zberateľ či fanúšik si však môže dovoliť takýto skvost. Najväčší záujem je preto o zmenšené repliky prilieb v rôznych mierkach od 1:2 až ku 1:8, ktoré sa pohybujú rádovo v desiatkach eur.

V eshope tibormodel.com teraz nájdete širokú škálu prilieb z histórie, ale aj tých zo sezóny 2024. Nezáleží, komu fandíte; ak vám nejaká prilba v zbierke chýba, eshop spraví maximum pre to, aby vašu požiadavku splnil a prilbu zohnal.

Ak si však dokážete vybrať z naskladnených produktov a objednávku stihnete uzavrieť do 18. decembra 9:00, máte garanciu toho, že prilba dorazí k vám domov ešte pred Vianocami!

Súvisiace články

Rýchle správy

Sedem jazdcov je mladších než kariéra Fernanda Alonsa

Manéver sezóny podľa fanúšikov

Bola to poriadna prestupová divočina

Sezóna skončila a Fernando Alonso opäť jazdí

Carlos Sainz si vyzdvihol svoj darček na rozlúčku

Max Verstappen sa na sociálnych sieťach rozlúčil so Sergiom Pérezom

Zamestnancov Ferrari čakajú bohaté Vianoce

Ferrari predstaví svoj monopost 19. februára

Ferrari sa parádne rozlúčilo s Carlosom Sainzom

Mexická spoločnosť Telcel zverejnila plagát, ktorý pôsobí značne rozlúčkovým dojmom

Pourchairovi sa rozplýva sen o F1

Max Verstappen stratí v novej sezóne jedného z kľúčových inžinierov

Diskusia