Poverčiví nie sú len futbalisti: Bizarné povery a rituály zo sveta F1

Víťazstvá vo vrcholovom športe sa nikdy nedostavia bez tvrdej práce. Futbalisti či piloti F1 sa veľakrát pýšia tým, ako usilovne pracujú na dosiahnutí svojich úspechov, no mnohí z nich sa nespoliehajú len na hodiny na ihrisku, v posilňovni či na simulátore. Rôzne povery, rituály a šťastné predmety sprevádzajú oba tieto svety.

V dnešnej sonde do bizarností sveta Formuly 1 sa pozrieme spolu s partnerom všetkých divákov kráľovnej motoršportu a futbalu DIGI Slovakia. Pretože s balíčkami od DIGI (teraz už od 1€ mesačne) sledujete nielen Formulu 1, ale aj najlepší svetový futbal.

Ascariho šťastná prilba

Maxovi Verstappenovi sa v tejto sezóne podarilo prekonať odveký rekord Alberta Ascariho, ktorý v roku 1952 vyhral 75 percent pretekov sezóny. Holanďan stanovil novú a s najväčšou pravdepodobnosťou už neprekonateľnú latku na hranicu 83,36 percenta.

Aj keď Ascarimu k dosiahnutiu méty 75 percent stačilo šesť víťazstiev, jeho rekord určite nebol menej pozoruhodný, ba možno práve naopak. V 50. rokoch bolo obrovským úspechom, ak dorazila do cieľa polovica štartového poľa a ak nikto nezomrel. Bezpečnostné opatrenia prakticky neexistovali. Trate boli lemované balíkmi slamy, stromami či telegrafnými stĺpmi, jazdci nemali žiadne ochranné kombinézy a v autách neboli ani bezpečnostné pásy. Radšej z auta vyletieť, než v ňom zhorieť, hovorieval Stirling Moss.

Veľa jazdcov dokonca pred štartom pretekov odmietalo nechať sa zvečniť fotografmi na okruhu. Takáto fotka sa totiž zvykla objaviť na ďalší deň v novinách s dodatkom, že je aj posledná.

A tak sa niet čomu čudovať, že piloti boli obzvlášť poverčiví. O Albertovi Ascarim sa traduje, že sa vyhýbal čiernym mačkám, nešťastným číslam a vždy jazdil v tej istej bledomodrej prilbe, jeho šťastnom tričku, okuliaroch a rukaviciach. Ba dokonca nikomu ani len nedovolil manipulovať s kufrom, v ktorom boli jeho veci uložené.

Vzhľadom na jeho silnú poverčivosť sa krutá irónia osudu postarala o to, že Alberto Ascari zahynul práve počas testov v Monze v roku 1955. Počas nehody však nemal na hlave svoju šťastnú svetlomodrú prilbu, ale bielu helmu, ktorú si požičal od krajana Eugenia Castellottiho.

Hovorí sa, že jeho šťastná prilba sa počas týchto testov práve opravovala. Len štyri dni pred jeho smrteľnou nehodou mu totiž zachránila život, keď v Monaku so svojím autom zletel do prístavu.

Alberto tak zomrel v tom istom veku ako jeho otec (a takisto pretekár) Antonio, dokonca aj v ten istý deň mesiaca — dokopy žil 13 466 dní, čo je len o tri viac ako jeho otec.

Keď má garáž správnu a nesprávnu stranu

Účastník 81 veľkých cien a držiteľ dvoch pódiových trofejí Stefano Modena sa azda najviac preslávil práve svojou poverčivosťou. Niektoré z jeho rituálov a povier boli dosť neškodné — rukavice nosil obrátené naruby a do kokpitu nastupoval vždy z ľavej strany a pravou nohou —, no iné museli poriadne štvať aj jeho kolegov z tímu.

V roku 1989 vyzeralo štartové pole úplne inak ako dnes. Napríklad na Veľkú cenu Brazílie dorazilo neuveriteľných 39 jazdcov z 20 tímov, no kvalifikácia mala obmedzený počet miest. Trinásť jazdcov sa tak muselo zúčastniť predkvalifikácie. Piati z nich si vybojovali právo pokračovať, tí ostatní sa — prakticky hneď po príchode do Južnej Ameriky — zbalili a šli domov.

Predkvalifikácie sa musel zúčastniť aj Brabham so Stefanom Modenom a Martinom Brundlom. Keďže boxy v Jacarepague nemali dostatok miest pre všetky tímy, Brabham sa v piatok ráno musel uskromniť a tlačiť sa s ostatnými v “garážach”, ktoré pripomínali skôr stavbu. Garáže pozostávali z lešenárskych rúr, ktoré tvorili hlavnú konštrukciu. Tento prístrešok bez stien bol zakrytý trapézovým plechom.

Brabhamu sa podarilo zajazdiť dva najlepšie časy, a tak si mohol vydýchnuť, no len na malý moment. Mechanici teraz museli presunúť všetko vybavenie do riadnej garáže, kde mali stráviť zvyšok víkendu. Keďže oficiálny tréning sa začínal o hodinu neskôr, v padoku sa strhla hotová trma-vrma. Nepostupujúca stajňa vyprázdňovala garáž, mechanici Brabhamu zas do nej horúčkovito sťahovali svoje vybavenie.

Namiesto toho, aby v pokoji kontrolovali svoje pohonné jednotky či dolaďovali nastavenia, dopotení mechanici dokončovali posledné úkony.

Obe autá boli konečne v garážach a všetci boli pripravení pokračovať. Alebo takmer všetci. Vtom totiž na miesto činu prišiel Stefano Modena.

“Keď do garáže vošiel môj kolega Stefano Modena, vyzeral, akoby zbadal ducha,” píše vo svojej knihe Working the Wheel Martin Brundle. “‘Nie! Nie!’ hovoril. ‘Ja nechcem mať svoje auto na ľavej strane. Musí byť vpravo!'”

“Stefano bol milý chlapík, ale bol aj veľmi, veľmi poverčivý. On by skrátka nenaskočil do svojho auta, keby bolo na ľavej strane garáže. Nič sa nedalo robiť, len vymeniť monoposty a všetko vybavenie,” doplnil britský jazdec.

Až teraz sa mohol Stefano Modena pustiť do svojho šťastného rituálu, ktorý opakoval pred každou jazdou. Z ľavej strany monopostu pekne naskočil do svojho kokpitu; samozrejme, najskôr pravou nohou. To však nie je všetko. Ak sa počas príprav dotkol auta niekto iný ako mechanik, ktorý mu pomáhal s uťahovaním bezpečnostných pásov, Modena vyskočil z auta a celý rituál zopakoval.

Talian bol poverčivosťou známy, ale jednu vec vraj z toho treba vynechať. Rukavice nenosil naruby pre šťastie. “Toto nebola poverčivosť. Švy na vnútornej strane sa mi zarezávali do prstov a veľmi ma z nich bolela koža. Na mestských pretekoch F3000 v Birminghame mi krvácala dlaň. Bolo to také zlé, že som si nechal pár rukavíc vyrobiť so švami na vonkajšku,” ozrejmil Modena.

Keď sú jedny spodky viac ako dvoje

Nikdy nemeňte svoj víťazný recept. Pre niektorých jazdcov to znamená aj nevymeniť si spodnú bielizeň. V histórii Formuly 1 sa ich našlo viacero, napríklad aj David Coulthard. Škótsky jazdec priznal, že už v juniorských kategóriách zvykol vždy nosiť tie isté šťastné spodky.

V roku 1990 sa však po nehode na pretekoch Formuly Vauxhal v belgickom Spa ocitol v opatere lekárov. Aby sa zdravotníci dostali k jeho zlomenej nohe, boli nútení sa mu pozrieť pod kombinézu.

“Nakoniec tie šťastné spodky neboli až také šťastné, pretože som ich mal na sebe, keď som si v Spa zlomil nohu,” žartoval David Coulthard. “Keď mi rozstrihli kombinézu, bolo zrazu vidieť spodky, ktoré som nosil už celé roky. Na niektorých miestach boli deravé. Moja mama sa cítila veľmi trápne, keď zistila, že som nosil deravé spodky.”

Aj keď ich už viac neobliekol, pre šťastie ich nosil so sebou aj na preteky vo Formule 1. “Jedného dňa mi zamestnanec McLarenu upratoval veci, keď zbadal tieto spodky. Úprimne, mali už viac ako desať rokov. A tak ich vyhodil,” napísal vo svojej biografii.

Červené spodky neprinášali šťastie len Davidovi Coulthardovi, ale aj majstrovi sveta z roku 1980 Alanovi Jonesovi. Austrálčanovi sa podarilo spečatiť zisk svojho jediného titulu na pretekoch v Kanade, ale až po obdržaní špeciálnej zásielky červených spodkov.

“Ja som veľmi poverčivý a nemal som dobrý pocit, pretože som si myslel, že som ich stratil,” priznal po pretekoch novopečený šampión Alan Jones. “Ale Bev (Jonesova manželka, pozn. red.) zašla do Brands Hatch, kde som ich zabudol v motorhome. Ponáhľala sa, aby mi ich sem čím skôr dopravila.”

Felipe Massa síce nemal žiadne konkrétne spodky s konkrétnou farbou, ktoré by mu mali nosiť šťastie, ale predsa si dával pozor na to, akú spodnú bielizeň si oblečie. “Keď sa začne víkend a napríklad v sobotu sa mi darí, tak si nechám tie isté spodky.”

V nedeľu tak mal oblečené presne to isté. “My, jazdci, sme niekedy tak trochu blázni. Ak si necháte tie isté spodky, alebo ich vymeníte, nič sa tým nezmení, ale cítite sa byť v pohode. Všetko je totiž tak, ako to bolo včera, a včera bol dobrý deň! Keď nemáte dobrý deň, tak ich vymeníte!”

Z tlačovej konferencie na VC Emilia Romagna 2021:

Max Verstappen: “Nemáš žiadne šťastné spodky, ponožky…?”
Mick Schumacher: “Nie, ale počul som, že Antonio (Giovinazzi) nosí stále tie isté, celý víkend!”
Max Verstappen: “Čože?!”
Mick Schumacher: “Áno, ale ja to tak nerobím.”
Max Verstappen: “Nie sú trochu špinavé?”
Mick Schumacher: “Myslím, že si ich vždy vyperie.”
Max Verstappen s alternatívnym riešením: “Z piatka na sobotu si ich obráti naruby, haha!”

Keď budete mať doma balík satelitnej televízie podľa vášho výberu, ani vy už nebudete chcieť zmeniť svoj víťazný rituál. Prehľad balíkov nájdete na digislovakia.sk.

Šťastné čísla sú tie nepárne a bez amuletu ani na krok

Možno si ešte spomínate na návrat Michaela Schumachera do Formuly 1 a jeho zvláštnu požiadavku, ktorú predstavil svojmu novému zamestnávateľovi. V roku 2010 sa čísla udeľovali postupne od 1 vyššie — samozrejme, s výnimkou nešťastnej trinástky. Tím obhajcu titulu Jensona Buttona mal čísla 1 a 2, Mercedes zas 3 a 4 ako reinkarnácia Brawnu, predchádzajúceho konštruktérskeho šampióna.

Michael Schumacher pred štartom sezóny požiadal Mercedes o to, aby dostal číslo 3 a Nico Rosberg 4. “Michael preferuje nepárne čísla,” ozrejmil hovorca Mercedesu. “Požiadal nás, či by mohol dostať nepárne číslo a my sme mu radi vyhoveli.” Legenda Scuderie Ferrari získala všetkých svojich sedem titulov v autách s nepárnymi číslami. Päť titulov ako jednotka, zvyšné dva s číslami 3 a 5.

Okrem toho bol aj Schumacher známy tým, že vždy do auta naskakoval zľava a pravou nohou. “Vždy mi to prinieslo šťastie, takže nemám dôvod to meniť. A z tejto istej strany vždy aj vyskakujem z auta.” Dnes so svätožiarou na monoposte už azda všetci nastupujú do auta z ľavej strany. Aby ju totiž preliezli, mechanici im k autu pristavia drobné schodíky.

Schumacher mal na pretekoch aj svoj talizman pre šťastie, ktorý mu v roku 2000 darovala manželka Corinna. Na keramickom amulete boli vygravírované iniciály celej rodiny vrátane dcéry Giny a syna Micka. Na krku ho mal pri všetkých tituloch s Ferrari.

Preto sa pred prvými pretekmi sezóny 2004 v Bahrajne poriadne preľakol, keď zistil, že ho zabudol vo svojej hotelovej izbe. Člen tímu si musel švihnúť, aby ho nemeckému jazdcovi pred štartom priniesol. Nakoniec veľkú cenu aj vyhral a poznamenal, že talizman bol “azda tým rozhodujúcim prvkom”.

Zaujímavosťou je, že Schumacher stratil svoj talizman v Silverstone toho istého roka, keď sa mu počas behu uvoľnila spona prívesku. Našťastie sa ho podarilo nájsť a o desať dní neskôr mu ho nálezca vrátil.

Šťastné číslo má aj Cristiano Ronaldo

Keď Cristiano Ronaldo — dnes už jeden z najlepších hráčov futbalovej histórie — začínal v Manchestri United, pôvodne si od trénera pýtal svoje číslo 28, ktoré používal aj v Sportingu Lisabon. Ronaldo však dostal sedmičku. Nedávno priznal, že mal trochu obavy, veď sedmičku používal aj David Beckham. “Povedal som však, dobre, akceptujem túto výzvu. Odvtedy je to moje šťastné číslo.”

Sledujete zápasy Cristiana Ronalda v Saudskoarabskej lige? So stanicami Sport1 a Sport2, ktoré nájdete v základnom satelitnom balíku od DIGI Slovakia, vám jeho zápasy neujdú!

Amulety a rituály od výmyslu sveta

V kokpitoch jazdcov F1 nájdete najrôznejšie predmety, ktoré im prinášajú šťastie. Sebastian Vettel za šnúrkami svojich pretekárskych topánok zvykol nosiť malý medailón sv. Krištofa, patróna všetkých cestujúcich a vodičov, ktorý mu dala jeho babka. Okrem toho so sebou nosil aj drobné kovové prasiatko a cent, ktorý našiel počas svojho debutu v USA 2007.

Sergio Pérez má zas na jednej strane kokpitu fotografiu pápeža Jána Pavla II., s ktorým sa raz stretol v Taliansku. “Mám ju preto, že sa dotkol mojej ruky ešte po roku 2000,” vysvetlil túto záhadu veriaci Mexičan. “Pocítil som k nemu silné spojenie. Aj po toľkých dňoch a aj keď už zomrel, stále to spojenie cítim. Je to človek, ktorému skutočne verím a cítim, že je stále na mojej strane. Mať ho v aute je pre mňa veľmi dôležité, dodáva mi to extra silu.”

Na istý čas bol poverčivý dokonca aj Fernando Alonso. Španiel si po jarnej časti sezóny 2021 uvedomil, že zakaždým, keď sa pred víkendom prešiel po okruhu a preskúmal ho, sa mu v pretekoch darilo. Dovtedy to pritom takmer nikdy nerobil, priam sa mu to “protivilo”, prezradil naňho Alan Permane. “Momentálne je to čisto len vec poverčivosti,” priznal Fernando Alonso.

Bývalý pretekár Force Indie Adrian Sutil bol v tomto smere menšia výnimka a mal ešte o čosi neobyčajnejší rituál. Na rozdiel od svojich kolegov naskakoval do auta vždy z pravej strany, no to nie je všetko. Keď sa obliekal, vždy si najskôr nasadil pravú rukavicu, ľavú rukavicu a potom topánky v rovnakom duchu.

“Celý súťažný víkend je rutina. Rovnaký harmonogram, rovnaký program, rovnaké otázky. Najskôr si oblečiem veci od pása nahor, potom nadol. Je to proces,” opisoval svoje prípravy Adrian Sutil. “Vždy naskakujem do auta z pravej strany. Vždy si najskôr oblečiem pravú rukavicu a aj pravá topánka ide ako prvá. Celá príprava musí byť vždy presne rovnaká.”

Alex Wurz na pretekoch nosil vždy rôznofarebné topánky. Jedna bývala červená, druhá modrá. Údajne na pretekoch na Novom Zélande, keď ešte jazdil vo Formule Ford, mu jeho tímový kolega skryl po jednej topánke. Wurz si teda musel vziať topánku z druhého páru, ktorý však bol inej farby. Tieto preteky však vyhral, a tak sa svojho víťazného receptu rozhodol držať. Hovorí sa tiež, že v hotelovej izbe nikdy nechcel spať nohami smerom k dverám.

Červená a modrá ako šťastné farby? V minulosti bola problémová zelená! Niektorí jazdci dokonca odmietali pretekať v zelených monopostoch. Stirlingovi Mossovi však takéto povery nehovorili nič, za víťazstvami sa pyšne hnal v britskej pretekárskej zelenej.

Z “nešťastnej” zelenej sa pomaly stávala neutrálna farba po roku 1968, keď Lotus ako prvý v pretekoch F1 predstavil krídlo a v tej istej sezóne vynašiel aj sponzorské lakovania. Čoskoro ho nasledovali aj iné tímy. Ak hlavný sponzor mal vo svojej identite zelenú, aj monopost dostal zelený náter.

Formula 1 a futbal majú niečo spoločné: Napríklad to, že zákazníci DIGI si môžu vďaka svojim balíčkom vychutnať oba športy. Kým teda budeme čakať na štart novej sezóny F1, nezabudnite na Premier League, februárový reštart Ligy majstrov, La Ligu, Serie A či Bundesligu.

Viac na digislovakia.sk.