Toto nie je možné! Ako si šli pri Schumacherovom debute v Jordane oči vyočiť

Presne pred 30 rokmi sa na okruhoch F1 prvýkrát objavil pilot, v ktorého hviezdach bolo napísané, že prekoná históriu. V Jordane už od prvých kôl videli, že v Michaelovi Schumacherovi drieme obrovský talent. Niektorých prekvapil tak veľmi, až tomu odmietali uveriť. Azda najviac omráčil neskúsený Nemec Andreu de Cesarisa…

Príbeh Veľkej ceny Belgicka 1991 zrejme všetci poznáme. Neznámy Michael Schumacher prišiel, videl, a mohol aj zvíťaziť. V kvalifikácii obsadil so svojím Jordanom 191 neuveriteľné siedme miesto a dobrú rýchlosť ukázal aj na štarte pretekov. Bleskovo získal dve pozície k dobru a nebyť zlyhania spojky, mohol by pomýšľať i na svoj prvý triumf.

Aj bez toho však Schumacher dlho písal titulky a v padoku vyvolal taký ošiaľ, že ho Jordanu okamžite uchmatli súperi. “Skrátka ste videli, že on je výnimočný,” hovorí Trevor Foster, vtedajší Schumacherov pretekový inžinier pre motorsportmagazine.com.

Udalosti uviedol do pohybu Bertrand Gachot. V decembri predchádzajúceho roka totižto v rámci sebaobrany nastriekal do očí londýnskeho taxikára slzný sprej, v tom čase z pohľadu zákona považovaný za zbraň. A hoci sa čakalo, že Gachot vyviazne s pokutou či podmienkou, krátko pred VC Belgicka 1991 sa musel porúčať za mreže.

“Pre nás všetkých to bol šok. Všetci sme čakali, že Bertrand dostane ‘jednu výchovnú’,” spomína Trevor Foster. Eddie Jordan ako šéf tímu tak musel hľadať náhradu. “Všetko to prišlo úplne znenazdajky, no keďže naše auto pôsobilo v tej sezóne celkom konkurencieschopným dojmom, pomerne dosť ľudí vyvolávalo Eddiemu.”

Zavážil však aj postoj Trevora Fostera a Garyho Andersona, vtedajšieho technického riaditeľa stajne. “Gary a ja sme vždy zastávali názor, že Jordan ako mladý tím by dosiahol väčšie úspechy s mladými jazdcami, ktorých by sme priviedli, vychovali a zapracovali do tímu.”

A zrazu si spomenuli na Schumachera. “Keď sme pracovali pre Eddieho tím vo Formule 3000, boli sme kvôli nejakej práci vyslaní do Japonska na Formulu Nippon. Videli sme tam Schumachera, ktorému sa okamžite darilo. Vedeli sme, že to nie je jednoduchý prechod — len tak sa zrazu ukázať v Japonsku a podávať dobré výkony v úplne inej kultúre. Počas rozhovorov, keď sme potrebovali jazdca, prišlo aj naňho: Prečo nie Michaela? Bol tiež juniorom Mercedesu.”

Schumacher nakoniec dostal zelenú a Mercedes dokonca Jordanu vyplatil 150-tisíc dolárov. Keďže sa sezóna pomaly chýlila ku koncu, stajni sa každý peniaz zišiel, nuž o to ochotnejšie posadil Eddie Jordan vedľa Andreu de Cesarisa mladého rodáka z Kerpenu. Pôvodne chcel totižto ponúknuť sedačku Kekemu Rosbergovi.

“Eddie chcel vedieť, či už niekedy jazdil v Spa, tak som mu povedal: Myslím si, že asi stokrát!” rozosmial sa Schumacherov manažér Willi Webber. “Bola to úplná lož, pretože Michael ešte nikdy predtým nebol v Spa! Povedal, že chce čas na to, aby si to premyslel, ale žiaden som mu nedal. Vyvolával som mu každú hodinu.” A nakoniec Jordana zlomil.

“Pracovali sme s veľmi priškrteným rozpočtom a s veľmi malým množstvom času pred Spa,” pokračuje Foster. “A tak sme v pondelok zorganizovali test a prípravu sedadla pre Michaela. Dali sme preňho dokopy nejaké jazdy na malom Južnom okruhu v Silverstone. To len aby sa spoznal s novým autom.”

Začiatok testov ani zďaleka nepôsobil dojmom, že všetko bolo prichystané pre budúceho sedemnásobného šampióna. “Pretekový tím už predtým odišiel do Belgicka aj s autom Andreu de Cesarisa, a tiež náhradným. A tak sme Michaelovo auto doslova doviezli v dodávke s prívesom.”

V tíme nemali úplne dobrý pocit z toho, že len pár dní pred víkendom v Belgicku usádzajú vo svojom monoposte úplného formulového nováčika. Schumachera preto zahrnuli pokynmi, aby sa počas svojich jázd krotil. Nehoda by bola katastrofou.

“Mali sme obmedzený rozpočet na motory, prestavať ich stálo 30-tisíc libier. Cítil som sa dosť úzkostne, pretože som bol nervózny z toho, aký dopad by to mohlo mať na naše náhradné diely, keďže sme šli priamo na preteky. Pre mladých jazdcov bolo totiž veľmi ľahké skĺznuť k tomu, že sa príliš rozjaria,” vysvetľuje bývalý zamestnanec Jordanu, ktorý vie, o čom hovorí. “Pracoval som s mnohými, ktorí si hovorili: Musím ohromiť, toto je moja prvá jazda, musím zanechať stopu.”

Krátko potom, čo Schumacher vyrazil z boxov, sa Fosterove obavy naplnili. Aspoň taký mal pocit, keďže Schumacher na to bleskovo začal tlačiť. Nervozita sa stupňovala. Keď sa konečne Schumacher vrátil do garáže, viacerí členovia tímu mu dohovárali.

“Moja najsilnejšia spomienka je, ako ste si po piatich kolách pomysleli, že jazdí, akoby v aute sedel celú sezónu. Okamžite šiel naplno, zvŕtal auto, všetko mal pod kontrolou. Keď zbadáte jazdca, ktorý sa do toho dostane tak rýchlo, tak vždy začnete mať obavy, či už nejazdí trochu za limitom,” hovorí Foster.

Nasledoval rozhovor v boxoch, pri ktorom nechýbal ani Schumacherov manažér Willi Weber. “Tak sme Michaela zavolali späť a spomínam si, že sme sa bavili s jeho manažérom. Povedal som: Willi, prosím ťa, pamätaj na to, že musíme ísť na to postupne. Toto auto pôjde v prívese až do Spa!”

“Vtedy si Michael nebol stopercentne istý svojou angličtinou, tak s ním hovoril Willi a potom tlmočil: ‘Nemá žiadny problém a netuší, prečo máte také starosti!'” kvituje slová Andrewa Greena, jedného z inžinierov Jordanu, Foster. Aj Green totižto vo svojich spomienkach vylovil tento rozhovor. Schumacher vraj tímu odkázal, že na to ešte vôbec netlačil, len sa spoznával s autom.

Následne si v tíme uvedomili, že všetko je v poriadku. “Nakoniec ste mohli vidieť, že brzdil na správnych miestach a so správnou intenzitou, nešlo o nič dramatické. Keďže som pracoval s toľkými mladými pilotmi, tak som už vedel rozpoznať tých, ktorí do toho idú s chladnou hlavou. A Michael bol jedným z nich.”

V rovnakom štýle Schumacher vstúpil aj do víkendu v Belgicku, čím poriadne zaskočil Andreu de Cesarisa, ktorý najskôr čakal, že mladíka bude vodiť za ruku. Realita však nebola taká, akú si predstavoval.

“Kvôli jeho výsledkom v cestovných autách si Andrea oprávnene myslel, že Spa je jeden z jeho najsilnejších okruhov,” vysvetľuje Foster. “A tak som ho požiadal, aby Michaela po okruhu previedol, s čím súhlasil.”

De Cesaris sa však vo štvrtok k sľubovanej prehliadke nedostal. “Povedal som to Michaelovi a on mi odvetil: ‘Žiadny problém, mám tu skladací bicykel.’ A tak sa vybral sám na trať, prebicykloval Spa a vrátil sa. Andrea povedal, že mal toho príliš veľa, tak sa Michael vybral na trať zas. Takto sa naučil tento okruh.”

Za zmienku určite stojí fakt, že Schumacher dovtedy nikdy nejazdil na legendárnom belgickom okruhu. Bolo teda otázne, koľko sa toho vlastne dokázal sám naučiť. Ak by mal po boku de Cesarisa, mohol sa dozvedieť množstvo tipov ohľadom toho, aký voliť prejazd či kde preradiť na iný prevodový stupeň.

Ako sa napokon ukázalo, Schumacher tieto tipy nepotreboval. “Nasledujúce ráno by ste v tréningu nikdy nerozpoznali, že na okruhu jazdí prvýkrát. Okamžite bol konkurencieschopný a auto dostal na pozíciu, na ktorej aj v tom čase malo byť.”

Nuž a aj vo vysielačke pôsobil rovnakým dojmom ako pár dní predtým na testoch v Silverstone. “Vo vysielačke bol veľmi uvoľnený, koncentrovaný na to, čo chcel robiť. Zároveň bol veľmi pokojný a keď vám dával spätnú väzbu, tak aj presný. Opäť bol v aute veľmi silný a ja som mal obavy z toho, že sa auto poškodí. Spomínam si, že som mu hovoril: Michael, si si istý, že nejazdíš až za limitom? A on mi odpovedal: ‘Nie, nie, nie. Som na limite, ale nie za ním.’ Povedal to presne takto pokojne.”

Čo bolo ešte zaujímavejšie, bol Schumacherov cit pre detail. Okrem samotnej jazdy v aute sa zaoberal aj mnohými inými vecami, ktoré v tých časoch iných pilotov veľmi netrápili. Aj vďaka tomu Schumacher neskôr prepísal spôsoby, ako sa piloti pripravovali na sezóny a preteky.

“Bolo to fenomenálne. Neustále chcel trénovať zastavenie vo svojom boxe pri pitstope,” prezradil Trevor Foster. “Teraz je to už bežné, ale verte mi, že vtedy nebolo. Vtedy by sa na vás pozrel a spýtal by sa: Som pätnásť centimetrov pred značkou či za ňou? Zakaždým. Už vtedy prišiel na všetky tie drobné detaily, o ktorých mal pocit, že by sa nimi mal zaoberať.”

Nasledujúca skúška pre Schumachera prišla už čoskoro. Andrea de Cesaris nerozumel tomu, prečo je Schumacher taký rýchly, nuž usúdil, že bude lepšie, ak naskočí do náhradného šasi číslo 4, ktoré určite bolo v poriadku. Na Schumacherovom aute sa však objavil technický problém, čo preňho znamenalo, že mu zostalo len de Cesarisovo pôvodné šasi.

Výsledok? Schumacher bol stále rýchlejší ako jeho skúsenejší kolega. “Tak sme ho usadili a okamžite bol rýchlejší ako to, čo sa Andreovi podarilo za celý víkend. Skrátka sa cítil úplne ako doma. Bez toho, aby bol arogantný, celý víkend pôsobil uvoľnene. Zvykol si na kvalifikačné pneumatiky, čoho výsledkom bolo, že odviedol takú skvelú prácu a kvalifikoval sa tam, kde sa kvalifikoval.”

A tým bola najskôr ôsma priečka. Čoskoro sa však posunul o jedno miesto dopredu, pretože pri technickej previerke monopostu Ricarda Patreseho sa zistilo, že mu nefungovala spiatočka, a tak mu bol najlepší čas vymazaný.

Mohlo to byť dokonca i lepšie. “Vo svojom poslednom pokuse bol v skutočnosti dostatočne rýchly na to, aby skončil piaty, ale Jean Alesi roztočil svoje Ferrari v zákrute Bus Stop, takže Michael z toho musel vycúvať.”

Michael Schumacher už počas svojho debutového víkendu dokázal jazdiť na hrane. Pohyboval sa nebezpečne blízko toho, aby stratil kontrolu, no práve vďaka tomuto štýlu dokázal z auta vyžmýkať každú stotinku sekundy.

Foster si na to dobre spomína. “Keď ste sa s ním bavili na debrífingu, tak ste si uvedomili, že na ňom ovládal svoje auto — ak viete, ako to myslím. Michaelovi som povedal, že v niektorých miestach bolo auto možno trochu nestabilné, nuž som sa spýtal, čo vieme zmeniť? Odvetil mi: ‘Nerob si s tým starosti, ja len trochu zatlačím ľavou nohou na brzdový pedál, pravý mám na plyne až na podlahe. Auto to upokojí a ideme ďalej!'”

V tíme boli ohromení a očakávania pred nedeľnými pretekmi postupne rástli. “Všetci v rámci tímu boli užasnutí, a tiež po celej boxovej uličke. Ani ste nemohli nebyť. Všetci sa o ňom bavili. Michael nemal pochybnosti o tom, že sem prišiel, aby si splnil svoju úlohu; tým bolo vyhrať preteky. To znie ako veľmi veľká ambícia, ale v skutočnosti o tom rozmýšľal takto: ‘Musím sa pokúsiť podať čo najlepší výkon. S týmito ľuďmi viem pretekať.'”

A hoci Schumacher pomýšľal na víťazstvo, jeho preteky sa skončili po pár stovkách metrov. “Toto bol azda jediný moment, kedy doplatil na svoju neskúsenosť. Avšak, ak mám byť úprimný, nebola to celkom jeho chyba. Cosworth trval na tom, aby sme kvôli istým charakteristikám motora nasadili dvojlamelovú karbónovú spojku, zatiaľ čo vo Formule 1 bola štandardom trojlamelová.”

“V tých časoch ste mali povolené si v rámci zahrievacieho kola vyskúšať cvičné štarty, tak si dva skúsil. Potom, samozrejme, prišiel na štart, a tam sa pustil do tretieho,” rekapituluje Nemcove preteky Foster. Schumacher vďaka fantastickému štartu vystrelil na piate miesto, no následne…

“Potom sa trochu ukázala jeho neskúsenosť, keď sa to pokúsil spraviť zas. Vo vlásenke znova zatlačil spojku, nechal sa vyviezť na vonkajšku zákruty a snažil sa získať dobrú rýchlosť smerom z kopca. Tým vlastne spravil ďalší štart, pretože ho to hodilo na plné otáčky. A spojka sa úplne rozpadla. Toto bolo jedinýkrát, čo proti nemu hral jeho nedostatok skúseností. Ale mohlo sa to stať hocikomu, ak mám byť úprimný,” konštatuje.

Hrdinom Jordanu sa v ten deň nakoniec nestal Michael Schumacher, ale Andrea de Cesaris, ktorý takmer Ayrtona Sennu vyzval v súboji o víťazstvo. Tri kolá pred koncom však zlyhala jeho pohonná jednotka a Jordan odchádzal zo Spa naprázdno.

De Cesaris však potvrdil svoju povesť belgického špecialistu, hoci podľa Fostera mu v pamätný víkend výrazne pomohol aj samotný Schumacher. “Myslím si, že Michaelov výkon v kvalifikácii Andreu dotlačil k tomu, aby sa zahĺbil poriadne, poriadne hlboko do svojej jazdy.”

“Andrea sa napokon naučil Michaelov spôsob ovládania auta s jeho technikou a brzdením ľavou nohou v niektorých pasážach okruhu. Potom to Andrea sám využíval, pretože predtým to nerobil. Ale Michael len robil niečo, čo mu prišlo prirodzené,” vysvetľuje.

Taliansky pretekár dobre zužitkoval informácie o Schumacherovej jazde, no stále bol zmätený z toho, ako mohol byť Schumacher rýchlejší ako on. A to práve v Spa. “Nevedel to dobre pochopiť. V jeho kancelárii v Spa sme sa bavili. Chcel, aby sme mu dali auto, s ktorým jazdil Michael, na celý zvyšok sezóny. Chcel, aby sme šasi vymenili.”

“Andrea bol presvedčený, že na tom šasi bolo niečo, čo Michaelovi umožnilo podať taký výkon. Neustále opakoval slová: ‘To skrátka nie je možné, to skrátka nie je možné! Spa je moja najsilnejšia trať, nie je možné, aby mladík prišiel a podal taký výkon.'”

K výmene šasi nakoniec nedošlo. “Nevymenili sme ich, pretože som Eddiemu povedal: Ak sa vyberieme touto cestou, dostaneme sa na šikmú plochu. Nikdy sa to neskončí.”

De Cesaris však s odstupom času čosi pochopil. “Ale aby som bol k Andreovi férový, ukázal svoju veľkosť, keď sme sa o tom pár rokov neskôr bavili a povedal: ‘Nuž, vtedy som sa mýlil, všakže?!'”

De Cesaris sa však už Schumachera nemusel viac obávať, pretože Michaela Schumachera uchmatol spred Jordanovho nosa Flavio Briatore a Benetton. V Jordane sa teda Červený barón ohrial len jedny preteky.

Foster ani neverí, že by mal Jordan na to, aby ho udržal oveľa dlhšie. “Pre taký malý tím, akým sme boli my, by bolo veľmi ťažké udržať si jazdca takých kvalít až do ďalšej sezóny. Ale ak mám byť úprimný, bolo by veľmi fajn, keby sme s ním mohli pracovať aspoň vo zvyšných piatich veľkých cenách tej sezóny. Všetci len spoznávali, aký je naozaj dobrý.”

Isté sklamanie teda bolo prítomné, no s odstupom rokov cítiť aj spokojnosť s tým, že mohol pracovať s jedným z najlepších jazdcov všetkých čias. Takým niečím sa nemôže pochváliť hocikto.

“Keď si spätne premietate tie rozhovory, ktoré ste s ním mali ako s mladým jazdcom, ako ste ho vystríhali, a potom sa pozriete na to, čo všetko za tie roky dosiahol, tak si uvedomíte, že to ani nebolo nutné. Bol proste taký pokojný, taký vyrovnaný,” vybavuje si ho bývalý inžinier.

“Michaelovi som vždy veril, a toto je príznačné pre veľmi výnimočných jazdcov; oni využívajú len päť percent svojej mentálnej kapacity na to, aby ovládali auto, pretože je to ich prirodzená schopnosť. Zvyšných 95 percent využíval na to, aby prišiel na to, ako z auta vyžmýkať maximum, a tiež aby premýšľal o všetkých tých drobnostiach okruhu. O tom, kde je najlepší apex, kde najlepší výjazd, ktoré obrubníky využiť a ktorým sa vyhnúť.”

“Celý víkend robil na mňa ohromný dojem. Bola to česť. Nebolo žiadnym prekvapením, čo dokázal potom,” doplnil Foster.