Prečo na rýchlosti pripojenia záleží vo Formule 1 aj u vás doma (1. časť) | Magazín F1 - F1online.sk

Prečo na rýchlosti pripojenia záleží vo Formule 1 aj u vás doma (1. časť)

Max Verstappen, Boxový múrik Red Bullu
zdroj: Red Bull Content Pool

Formula 1 sa za posledných 70 rokov po všetkých stránkach dramaticky zmenila. Ufúľaných nadšencov a víkendových pretekárov, ktorí si stroje dávali dokopy sami, a jazdili inštinktívne, nahradili celé tímy inžinierov-špecialistov vyzbrojených sofistikovanými technológiami. A so sofistikovanými technológiami sa spája aj kvantum dát, ktoré treba nielen nazbierať a analyzovať, no medzitým aj nejako prepraviť. A tak na význame nabralo internetové pripojenie, ktoré zabezpečuje rýchly tok dát z okruhu do tovární a naspäť. Aké dáta vlastne na tejto trase tečú, že je rýchlosť pripojenia taká dôležitá?

Túto minisériu vám priniesol rýchly a spoľahlivý internet od SWANu. Už od 9,99 € mesačne prepojí váš domov so svetom, z ktorého vám do počítača budú prúdiť dáta tak rýchlo ako vo Formule 1: Pokojne aj so svetlom opreteky! Overte si dostupnosť na www.swan.sk.

Keď sa v roku 1950 začal šampionát Formuly 1, neexistoval žiaden zber dát či telemetria. Všetko stálo a padalo na jazdcoch, ktorí museli svojim inžinierom čo najpresnejšie opísať, ako sa auto správalo počas kola. Na základe týchto výpovedí sa následne mechanici snažili monopost vyladiť dúfajúc, že pri ďalšom výjazde na trať budú časy na kolo lepšie.

Tí piloti, ktorí sa orientovali aj vo svete techniky, mali výhodu. Okrem toho, že z prvej ruky vedeli, ako sa auto správa, mali dostatočné znalosti na to, aby si upravili nastavenia jednotlivých komponentov sami. Sir Jack Brabham aj vďaka tejto schopnosti získal tri majstrovské tituly; nebol len dobrým jazdcom, ale i mechanikom. Dodnes je jediným človekom, ktorý získal titul v aute vlastnej výroby.

Význam práce s údajmi, ktoré by sa zakladali na objektívnej realite a nie na pocitoch omylného jazdca, si tímy začali uvedomovať už koncom 60. rokov. O zber reálnych dát sa v roku 1968 pokúsil tím Matra či o rok neskôr BRM, no technológia bola ešte v plienkach a ukázala sa ako nepoužiteľná.

Trvalo ďalších desať rokov, kým sa v kráľovnej motoršportu objavil prvý skutočne fungujúci program na tento účel. Predstavil ho Tyrrell, ktorý vďaka pomoci 27-ročného fyzika a matematika Karla Kempfa do auta osadil prvý počítač a začal zaznamenávať údaje zo senzorov. Zrazu inžinieri mohli skúmať rýchlosť auta, pohyby zavesenia, preťaženie, aplikáciu plynu či brzdy.

Inžinieri tak po analýze vedeli porovnať výkony svojich dvoch jazdcov, ktorý brzdí skôr, ktorý prechádza cez zákrutu vo vyššej rýchlosti, ktorému sa ako pretáčajú kolesá. Na základe toho mohli reagovať: napríklad zmenšiť uhol zadného krídla a dosiahnuť vyššiu maximálnu rýchlosť na rovinkách, či naopak tento uhol zväčšiť a nájsť viac prítlaku v zákrutách. Čoraz výkonnejšie motory a príchod turba si takúto analýzu vyslovene pýtali; výkon bolo treba hlavne v kvalifikácii efektívne využiť.

Všetko však bolo ešte len v počiatkoch; dáta boli nahrávané na magnetickú pásku, resp. audiokazetu, viď. tweet Stuarta Denta. Ako si iste viete predstaviť, údaje sa analyzovali s nezanedbateľným časovým oneskorením. Toto oneskorenie sa s nástupom počítačových špecialistov na boxových múrikoch, výkonnejších počítačov, lepšieho softvéru a rastúcou kapacitou pamäte skracovalo, až úplne zmizlo.

Alebo takmer zmizlo. Telemetria sa v pravom zmysle slova (z gréckych slov téle — vzdialený a métron — meradlo) začala objavovať koncom 80. rokov, dovtedy šlo fakticky len o zber dát, ktoré sa nevysielali na diaľku.

Novinka priniesla celý rad výhod. Tímy zrazu nemuseli čakať na to, kým vyberú z monopostu kazetu a prečítajú z nej údaje, dostávali ich priamo počas jazdy.

Najskôr však výmena dát medzi boxovým múrikom a autom prebiehala len na cieľovej rovinke, keď bolo auto v dosahu prijímača. Dosah sa postupne zväčšoval a zväčšoval, no ešte aj v prvej polovici 90. rokov robili trate ako Monza, Spa či Monako problém; autá tam zachádzali za les či budovy. A tak sa na boxovom múriku stávalo, že na niekoľko sekúnd telemetria vypadla úplne. Neskôr sa tento problém podarilo odstrániť tým, že neprijaté dáta sa odoslali opakovane, keď sa monopost dostal do oblasti s pokrytím.

Chcete vedieť, aké pokrytie má internet od SWANu a aké služby sú dostupné na vašej adrese? Klikajte na www.swan.sk.

Nie všetkým však boli tieto technologické pokroky pochuti, medzi ich veľkých fanúšikov istotne nepatril Ayrton Senna.

Keď na Veľkej cene Francúzska 1988 telemetria Hondy McLarenu hlásila, že piloti musia nutne začať šetriť palivo, lebo v opačnom prípade nedôjdu do cieľa, podľa ukazovateľov v monoposte bolo všetko v poriadku. Ron Dennis bol vraj pripravený dovoliť svojim jazdcom Prostovi a Sennovi pokračovať na plný plyn, ak by to pre nich bola cenná lekcia a nabudúce by pristúpili na šetrenie paliva. Napokon sa ukázalo, že chybná bola telemetria. Prost so Sennom získali double.

“Chcem súperiť s mojimi vlastnými limitmi, limitmi niekoho, kto je z rovnakého mäsa a kostí ako ja, a kde budú hrať úlohu rozdiely v rozmýšľaní a skúsenostiach a v tom, ako sa prispôsobíme trati. Nechcem súperiť s niekoho počítačom,” znie jeden z výrokov Ayrtona Sennu. “Ja dávam do môjho jazdenia 100 percent, je to moje hobby i moja profesia. Môžem súperiť s kýmkoľvek, no nie s počítačmi.”

Či sa to Sennovi páčilo alebo nie, telemetria a počítače sa postupne zmocňovali Formuly 1 a piloti sa začali porovnávať s ňou. V niektorých sezónach ovládla kráľovnú motoršportu až natoľko, že FIA dokonca povolila obojsmernú telemetriu.

Tímy tak vyvinuli technológiu, vďaka ktorej vedeli priamo z boxového múrika meniť parametre napríklad pohonnej jednotky v čase, keď bolo auto na trati. Priekopníkom bol v tomto smere McLaren, ktorý v roku 1993 odosielal dáta smerom k autu aj pomocou lasera.

Keď pilot prechádzal po cieľovej rovinke, tím laserom na jeho auto jednoducho zažiaril. Na zadnej strane bočníc bol drobný prijímač, cez ktorý sa informácia dostala až do auta a riadiaca jednotka podľa inštrukcií zareagovala.

Od sezóny 1994 bolo obojsmerné posielanie dát zakázané. Vrátilo sa v roku 2002, no následne FIA rozhodla, že pilot má “ovládať auto sám a bez pomoci”, a tak v nasledujúcom ročníku bol zákaz obnovený. Povolená bola len vysielačková komunikácia, no keďže počet systémov v aute narastal, s ním pokračoval i nárast počtu tlačidiel na volantoch.

Dnes musia jazdci plniť pokyny inžinierov — meniť nastavenia balansu bŕzd, pohonnej jednotky, diferenciálu či ďalších parametrov — v každom jednom kole. Pokyny im starostlivo pripravuje celý tím inžinierov nielen na trati, ale aj doma v továrni. Čo všetko si vlastne tieto tri body — auto, boxový múrik a továreň — cez internet odkazujú?

Na to sa pozrieme zajtra v druhej časti nášho miniseriálu, ktorý vám prinášame s podporou SWANu a ich rýchleho a spoľahlivého internetu. Vďaka nemu môžete sťahovať dáta už od 9,99 € mesačne, pričom tie najvýkonnejšie balíky vám zabezpečia pripojenie o rýchlosti až 1 Gbit/s.

S ním by ste si za pár minút hravo stiahli celú telemetriu auta z pretekov. Aby ste však priebeh pretekov nemuseli študovať na grafoch či za počítačom, k optickému internetu od SWANu dostanete vo vybraných balíkoch DUO televíziu na šesť mesiacov zadarmo, nech si všetko pozriete pohodlne doma na gauči.

Prehľad dostupnosti služieb pre vašu adresu nájdete na stránke www.swan.sk. Tak zrýchlite so SWANom!

Druhú časť seriálu nájdete tu.

Možno vás zaujme