Júki Cunoda sa dostal do atraktívnej spoločnosti | Magazín F1 - F1online.sk

Júki Cunoda sa dostal do atraktívnej spoločnosti

Júki Cunoda
zdroj: Red Bull Content Pool

Viete čo má od poslednej marcovej nedele Júki Cunoda spoločné s takými menami ako Giuseppe Farina, Alberto Ascari, Mike Hawthorn, Jackie Stewart, Alain Prost, Jacques Villeneuve, Kimi Räikkönen, Nico Rosberg, Lewis Hamilton a Sebastian Vettel? Všetci títo šampióni Formuly 1 bodovali hneď pri prvom štarte vo svete veľkých cien rovnako, ako nedávno Júki. Útly Japonec sa stal, ak opomenieme účastníkov pretekov 500 míľ Indianapolis v rokoch 1950-1960, už 65. pilotom s úspešnou premiérou. Ďalej bude len na ňom či napodobní desiatich šampiónov, alebo sa pridá k iným 54 viac či menej úspešným jazdcom. Techniku by mal mať vďaka podpore Red Bullu do blízkej budúcnosti zabezpečenú.

Júki prešiel raketovo juniorskými sériami, za štyri roky sa prepracoval z japonskej F4 do najprestížnejšej kategórie. Pred sezónou ostal trošku stranou mediálneho záujmu, keďže spolu s ním sú tohtoročnými nováčikmi slávny syn Mick Schumacher a kontroverzný Nikita Mazepin. Avšak práve Cunoda má spomedzi nich najväčšie šance zažiariť, nakoľko sedí v kvalitnom monoposte. Ak by platil starší bodovací systém, keď sa oceňovalo prvých šesť, resp. osem miest, asi by sa jeho konečný výsledok z Bahrajnu nijako zvlášť nespomínal. Avšak nie výkon – ten bol skutočne skvelý a vyzretý. Odvážne predbiehacie manévre, ktorými zdolal Russella, Vettela (dokonca trikrát), Ocona, Alonsa, Räikkönen i Strolla budia rešpekt. Nie nadarmo ho vychválili Dr. Marko či Ross Brawn. Júki má šancu stať sa prvým japonským aj ázijským víťazom formulovej Grand Prix.

V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme, aké debuty predviedli jeho predchodcovia. Prvých desať miest v cieli sa boduje od ročníka 2010. Odvtedy úspešnú premiéru absolvovalo sedem pilotov. Najúspešnejší bol Kevin Magnussen, ktorý McLaren v Austrálii 2014 vytiahol najskôr na tretie miesto a po diskvalifikácii Daniela Ricciarda poskočil ešte o jedno vyššie. Piatou pozíciou v roku 2015 zažiaril Felipe Nasr v Sauberi, čo zostalo najlepším výsledkom jeho kariéry. O čosi zaujímavejšie vyznieva fakt, že v Melbourne 2014 a 2015 bodovali deviatou priečkou iní mladíci z Toro Rosso, dnes AlphaTauri. Išlo o Danila Kvjata a Carlosa Sainza (pripomíname, že v rokoch 2007 a 2008 bodovali pri premiére siedmym miestom Sébastien Bourdais i Sebastién Buemi z Toro Rosso). Výpočet mien tohto obdobia uzatvára Paul di Resta, Škót skončil v prvých pretekoch desiaty.

Ak by vás zaujímalo, kto v priebehu 71-ročnej histórie F1 zažil najlepší debut, musíme zalistovať do ročníka 1961. Vtedy na francúzskom okruhu Reims po štarte z 12. miesta triumfoval Talian Giancarlo Baghetti na Ferrari. Paradoxne to nebolo len jeho jediné víťazstvo, ale i jediný výstup medzi troch najrýchlejších. Svoju prvú GP vyhral tiež Giuseppe Farina, ale tento úspech kazí skutočnosť, že v úplne premiérovej veľkej cene F1 proste niekto vyhrať musel.

Ako to bolo so zvyšnými pódiovými umiestneniami? Poväčšine ide pre súčasnú mladú generáciu o neznáme mená, tieto “rekordy“ majú poriadne dlhú životnosť. Na druhom stupienku sa objavila šestica pretekárov: Alberto Ascari, Dorino Serafini (obaja v roku 1950 s Ferrari), Karl Kling (1954, Mercedes), Mike Parker (1966, Ferrari), Jacques Villeneuve (1996, Williams) a spomenutý Kevin Magnussen (2014, McLaren). Bronzový stupeň víťazov v premiére videli Peter Whitehead (1950, Ferrari), Jean Behra (1952, Gordini), Cesare Pedrisa (1955, Maserati), Masten Gregory (1957, Maserati), Peter Arundell (1964, Lotus), Reine Wisell (1970, Lotus), Mark Donohue (1971, McLaren) a Lewis Hamilton (2007, McLaren). Toto je súhrn iba tých najúspešnejších, kvôli početnému radu jazdcov s bodovaným debutom sa nedá opísať každý.

V závere dlžíme počiatočné výsledky v úvode zmienených majstrov sveta. Giuseppe Farina je muž premiéry: do prvej formulovej Grand Prix štartoval z pole position, zajazdil najrýchlejšie kolo pretekov a stal sa nielen ich víťazom, ale i celého šampionátu. Ktovie, ako by v danom podujatí dopadol Alberto Ascari. Scuderia Ferrari vstúpila na formulovú scénu až v Monte Carle 1950 a Giuseppov krajan obsadil druhú pozíciu. Mike Hawthorn sa debutu na ťažkom okruhu Spa-Francorchapms v roku 1952 ničoho nezľakol a s Cooperom obsadil štvrté miesto. Ďalšiu úspešnú premiéru budúceho majstra sveta evidujeme až v sezóne 1965 – bod si z Juhoafrickej republiky odviezol Jackie Stewart s BRM. Identickým výsledkom zažiaril o 15 rokov neskôr na inom konci sveta, v Argentíne, Alain Prost (McLaren).

Debut ako z ríše snov v sezóne 1996 ukázal Jacques Villeneuve. Williams postavil na pole position, v nedeľu stanovil najrýchlejšie kolo pretekov, avšak na konci sa musel skloniť pred tímovým kolegom Damonom Hillom. I tak bolo druhé miesto fantastickým počinom.

V novom miléniu sa úspešným debutom uviedla štvorica majstrov sveta, ktorá prišla do F1 s nálepkou obrovského talentu. Ten potvrdzovali od úvodných kilometrov. Kimi Räikkönen mal za sebou iba 23 pretekov v nižších formulových sériách, ale po prvom podujatí v Austrálii 2001 pri jeho mene v kolónke získaných bodov svietila jednotka. Síce sa k nemu dostal až po penalizácii Oliviera Panisa, ale na to sa už štatistiky nepýtajú… Ročník 2006 netradične otváral Bahrajn a pieskové duny priniesli šťastie Nicovi Rosbergovi. Dva body za siedme miesto okorenil ziskom najrýchlejšieho kola. Forma Williamsu však nebola najlepšia, preto toto umiestnenie ostalo najlepším v jeho debutovej sezóne.

Lewis Hamilton i Sebastian Vettel vstúpili do F1 v roku 2007. Brit súťažil od začiatku, keď dostal príležitosť v špičkovom McLarene. Tretie miesto bolo potvrdením očakávaní, v cieli podľahol iba veličinám ako Räikkönen a Alonso (toto trio sa na okruhoch stretáva aj po štrnástich rokoch!). V jeho podaní to nebola náhoda, nasledovalo ďalších osem umiestnení na pódiu. Nemec taktiež dostal možnosť ukázať kvality v špičkovej stajni, hoci ako náhradník. V Spojených štátoch amerických nahradil v bielo-modrom BMW-Sauber po ťažkej kanadskej nehode otraseného Roberta Kubicu. Niektorým sa konečné ôsme miesto v cieli málilo, avšak nasledujúce sezóny ukázali, že Seb sa iba zahrieval.

Tu sa už vráťme do prítomnosti. O tom, že bahrajnský výsledok nebol náhodný, bude môcť Júki potvrdiť v polovici apríla v Imole. Trať má vďaka príprave dobre zmapovanú, čiže v podaní samuraja možno očakávať ďalší pozoruhodný výkon. A potom snáď 21 ďalších…

Možno vás zaujme

Komentáre