logo F1online.sk

Allisonovi sa súčasné autá nepáčia: Ani Verstappen o nich nebásni, hovorí

Archive number: M400127
© LAT Images/George Russell a Lewis Hamilton v boxoch
Matúš Pavlík
Matúš Pavlík15. 1. 2024

Táto generácia monopostov mala priniesť účel, nie radosť z jazdy. Pri tvorbe týchto pravidiel sa všetko podriadilo šou a tesnému pretekaniu. Či sa to FIA a F1 podarilo, alebo nie, na to nech si každý odpovie sám. Treba však povedať, že jazdcom a inžinierom veľké potešenie neprinášajú. Radosť nemá ani technický riaditeľ Mercedesu James Allison.

Môžete za tým vidieť prostú zatrpknutosť, keďže tento tím to v rokoch 2022 a 2023 neposkladal ideálne. Prorokoval to pritom sám Allison, ktorý sa pred dvoma rokmi dopustil dnes už tradičného výroku: „Viem si predstaviť, keďže sú autá celkom nové a celkom odlišné, že jeden alebo dva tímy to urobia celkom nesprávne a čaká ich neuveriteľne bolestivá sezóna,“ čím dokonalo predpovedal, čo čaká jeho vlastného zamestnávateľa.

Vráťme sa však k súčasnej generácii monopostov, ktoré mali priniesť v prvom rade tesnejšie pretekanie. Za tie dva roky sme však videli boje o každý milimeter svetlej výšky, trápenie s tuhým odpružením a zápas s veľmi úzkymi pracovnými oknami. Zhrnul to aj technický riaditeľ Mercedesu James Allison, ktorého novinári vyzvali, aby porovnal súčasnú a predchádzajúcu generáciu monopostov.

„Vy novinári ste zvykli donekonečna hovoriť o sklone monopostov, high-rake a low-rake konceptoch, ako keby to bol začiatok, stred a koniec celého sveta. Monopost s vysokým sklonom mal vzadu svetlú výšku okolo 140 milimetrov a s nízkym zas 120 milimetrov. Nuž, to je v porovnaní so súčasnými autami priam stratosférická výška,“ vyhlásil Allison.

„Tieto autá sa nastavujú na asi 60 milimetrov. Môžu medzi nimi byť rozdiely pár milimetrov, ale v podstate sú všetky pri zemi,“ dodal pre porovnanie.

Úzke pracovné okná týchto monopostov spôsobujú inžinierom nemalé vrásky, keďže sú veľmi obmedzení vo svojich možnostiach. „Môžete mať trochu jednotvárne auto na okruhy, ktoré sú taktiež jednotvárne. Ak rýchlostná škála nie je príliš široká, možno dokážete auto nastaviť tak, aby sa charakter zákrut prekrýval s vašimi prednosťami a netrpíte prílišným prepadom na jednej či druhej strane škály,“ vysvetľuje Allison.

„Avšak na miestach, ktoré viac preveria vaše auto, ako napríklad v Austine, kde nájdete rýchle zákruty, pomalé zákruty, stredne rýchle zákruty, rovinky a hrboľatý povrch, prechádzate testom slabých stránok vašej výkonnosti. Je pritom ťažké presvedčiť auto, aby robilo všetky tieto veci, keď nechce robiť nič iné, len jazdiť čo najbližšie pri zemi,“ dodal Allison.

Zaujímavé pritom je, že na tieto monoposty nespieva ódy chvály ani taký Max Verstappen, ktorý niekoľkokrát zopakoval, že s týmito tuhými a ťažkými autami je pôžitok z jazdy minimálny. V rýchlych zákrutách sa to vraj ešte dá zvládnuť, ale v tých pomalých je jazda s týmito monopostami utrpenie.

„Viem, že o tom hovorím stále, ale podľa mňa to nie je nijak skvelé. Pre mňa nie je super, keď autá opúšťajú garáž a od zeme ich delí len asi toľko,“ povedal Allison a prstami ukázal veľkosť medzery medzi autom a asfaltom.

„Máte tu jazdca, ktorý vyhráva všetky preteky, má najväčší náskok v histórii a má všetky dôvody milovať svoje auto do špiku kostí, ale pochybujem, že vám bude básniť, aké je to krásne s ním jazdiť. Už to nie je také ako pred pár rokmi,“ dodal.

Súvisiace články