Sprievodca okruhom v Baku: Zákruty, piloti a veľké okamihy

Keď bolo v roku 2016 udelené Azerbajdžanu právo na usporiadanie prvých pretekov F1 pod čestným názvom Veľká cena Európy, bol to dôkaz rozširovania jej hraníc. Táto málo poznaná krajina na brehu Kaspického mora však ponúkla pretekom netypickú scenériu svojho hlavného mesta Baku a šampionátu vítané osvieženie.

„Na tomto okruhu sa musí tvrdo brzdiť, je to trochu ako Montreal, zmiešaný s kúskom Monaka, Valencie a Soči. Je to výzva siahnuť si až na hranicu,“ povedal Lewis Hamilton.

Atraktívny okruh v Baku

Namiesto ďalšieho na mieru naprojektovaného okruhu podľa návrhu architekta F1 Hermanna Tilkeho boli fanúšikovia pretekov F1 odmenení mestským okruhom okolo pevnosti İçəri Şəhər, čiže Starého mesta, zapísanej do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pokiaľ ide o mestské okruhy, najdôležitejším prvkom je zvyčajne priestor, ale Tilke ho mal k dispozícii dostatočné množstvo v novších, otvorenejších častiach, výsledkom čoho bola druhá najdlhšia trať majstrovstiev sveta, ktorá vedie popri najdôležitejších budovách v Baku.

Trať vedie popri stavbách historického významu, čo je dôležité, pretože tamojšia vláda zaplatila za možnosť zorganizovať preteky F1, aby mohla propagovať obraz svojej krajiny v celom svete. Preto napríklad prechádza v zákrute 15 okolo veľkolepej budovy Národnej akadémie vied a Siene azerbajdžanskej štátnej filharmónie a v zákrute 18 popri Panenskej veži.

Najrýchlejší okruh na svete?

Mestský okruh v Baku bol označený za najrýchlejší mestský okruh na svete ešte skôr, ako sem cirkus majstrovstiev sveta F1 v júni 2016 zavítal. Reklamný slogan pred podujatím znel V krajine ohňa sa jazdí rýchlejšie. A bolo to tak.

„Ukázalo sa to už pri prvých pretekoch F1 na tomto okruhu, pretože trať ponúkala hlavnú rovinku po Ulici naftárov dlhú poldruha kilometra, na ktorej mohol ísť plyn až na podlahu. Valtteri Bottas dosiahol v kvalifikácii rýchlosť 378 km/hod,“ píše sa v novej knihe Formula 1: Legendárne okruhy.

Aby sme túto neobvyklú dĺžku rovinky zasadili do kontextu, piloti idú zo zákruty 19 na plný plyn a – v jasný deň – vidia jej koniec len vtedy, ak prejdú zvlnenou zákrutou 20. Po nej je však ešte stále rovnako dlhá rovinka ako rovinka na medzinárodnom okruhu v Šanghaji.

Má Baku budúcnosť?

Otázkou, ktorú si kladú najpuristickejší fanúšikovia motošportu, je, či to má byť okruh s nejakou dlhodobou perspektívou – čo je racionálna otázka, ak zoberieme do úvahy, že v krajine neexistuje prakticky žiadna motoršportová kultúra. Napokon, Turecko ako krajina podobne bez histórie motoristických pretekov s výnimkou niekoľkých rely, ktoré sa konali na jej území, debutovalo v majstrovstvách sveta F1 v roku 2005 s úžasným okruhom neďaleko Istanbulu, aby po roku 2011 od organizovania GP ustúpilo s výnimkou “covidových” rokov. Navyše si treba uvedomiť, že jediným azerbajdžanským pilotom na medzinárodnej scéne je Gulhusejn Abdullajev, ktorý jazdil v roku 2016 v španielskom formáte Euroformula Open F3.

Aj keď postupne odpadlo niekoľko európskych okruhov, ktoré by zorganizovali Veľkú cenu Európy, napriek tomu udelenie tohto názvu práve prvým pretekom F1 v Baku vyvolalo veľa negatívnych emócií (neskôr sa preteky premenovali na Veľkú cenu Azerbajdžanu).

Dnes však prevláda presvedčenie, že ide o vhodné rozšírenie kalendára podujatí F1, na čom nezmenil nič ani fakt, že po niekoľkoročnej odmlke sa do programu F1 vrátilo Francúzsko, teda krajina, ktorá hostila prvú veľkú cenu v roku 1906. Veľká cena Azerbajdžanu sa od roku 2017 koná zatiaľ pravidelne.

Sprievodca okruhom

Už na prvý pohľad bolo v roku 2016 jasné, že okruh v Baku bude pre tímy a pilotov výzvou. Je to trať s rôznorodým charakterom s rýchlymi, ale aj s úzkymi a pomalými úsekmi, a nerovnosťami na každom kroku. V tomto prehľade vám prinesieme niekoľko pozoruhodných zákrut, no všetky spolu s kompletným popisom nájdete v spomínanej knihe Formula 1: Legendárne okruhy.

Zákruta 1
Rýchlostný stupeň: 3
Rýchlosť prejazdu: 129 km/h

Piloti naozaj nemajú čas obdivovať výhľad po pravej strane smerom ku Kaspickému moru, pretože burácajú rovinkou rýchlosťou 340 km/h. Sústreďujú sa logicky na to, čo leží na jej konci, konkrétne na deväťdesiatstupňovú ľavotočivú zákrutu. Trať je v týchto miestach primerane široká, čo je úľavou nielen preto, že musia spomaliť zhruba na 129 km/h, ale musia súčasne dávať pozor na pilotov, ktorý sa popri boxoch dostanú do závetria a mohli by sa pokúsiť o predbiehanie.

Zákruty 8-12
Rýchlostný stupeň: 3
Rýchlosť prejazdu: 93 km/h

So šírkou 7,6 metra pri vjazde je zákruta 8 očividne najužším úsekom celej trate. Na pilotov to pôsobí, akoby návratový úsek klesal, pretože trať je teraz na každom metri lemovaná múrmi domov na úzkej ceste okolo hradieb. Našťastie po bleskovom prejazde okolo hradnej veže v zákrute 9 a začatí strmšieho stúpania pravotočivý ohyb na horizonte v zákrute 10 nasmeruje monoposty popri tribúnach do otvorenejšej zákruty lemovanej stromami a predchádzajúcej zákrute 12.

Zákruta 13
Rýchlostný stupeň: 7
Rýchlosť prejazdu: 258 km/h

Keď si piloti zhlboka odfúknu, že sa im podarilo bez úhony prejsť úsekom zákrut 8 – 12, môžu zaradiť najvyšší rýchlostný stupeň a užiť si prvú vysokorýchlostnú zákrutu kola. Budovy tu stoja s veľkorysejším odstupom a piloti sa radia vľavo, čo potom robia znovu v zákrute 14. Snažia sa pritom využiť najvhodnejší okamih pri prejazde týmto najvyšším bodom okruhu, než zabočia do oveľa užšej ľavotočivej zákruty 15 a začnú znovu klesať.

Zákruta 18
Rýchlostný stupeň: 8
Rýchlosť prejazdu: 300 km/h

Nasledujúca ľavotočivá a pravotočivá zvlnená zákruta sú naozaj posledným hurá okruhu. Prejazd touto kombináciou si vyžaduje precíznosť a najlepšiu stopu. Zákruta číslo dvadsať sa jazdí na plný plyn, a ak pilot pomýšľa na predbiehací manéver za pomoci DRS na rovine popri boxoch, musí sa v tomto úseku čo najviac priblížiť k monopostu, ktorý stíha. Predtým, než sa pokúsi vyťažiť maximu z umelej asistencie, potrebuje sa dostať do závetria.

Veľkí piloti a veľké okamihy

Mestský okruh v Baku už zo svojej samotnej podstaty s kombináciou rýchlych a otvorených zákrut, kompenzovaných úzkymi a hrboľatými, výrazne zvyšuje pravdepodobnosť neočakávaných kolízií, a tak je mimoriadne ťažké zvíťaziť na tejto trati. Ako najpamätnejší okamih preto v doterajšej histórii okruhu zostáva nehoda Sebastiana Vettela, ktorý v roku 2017 vrazil do Lewisa Hamiltona.

Veľké okamihy

2016: F1 na úplne netypickom okruhu

Projektantom väčšiny nových okruhov F1 bol začiatkom 21. storočia Hermann Tilke. Singapurský okruh bol však iný a rovnako aj okruh v Baku. S veľkým potešením sa kvitovalo, že úplne nový okruh F1 mal výrazne inú scenériu, pretože trať najprv viedla nábrežím mesta a potom sa kľukatila okolo múrov stredovekej pevnosti. Očakávalo sa, že kamenné múry okolo trate si vyžiadajú obete, ale prvé preteky v roku 2016 sa zaobišli takmer bez akýchkoľvek škôd.

2017: Vettel naráža do Hamiltona za bezpečnostným vozidlom

História zaznamenala, že v druhej veľkej cene v Baku zvíťazil Daniel Ricciardo. Už sa tak trochu zabudlo na to, že mu v tom pomohol Sebastian Vettel, ktorý pri jazde za bezpečnostným vozidlom na chvíľu stratil nervy. Vettel zostal zaskočený, keď vedúci Hamilton zdržal ostatné monoposty pri predčasnom reštarte a snažil sa odhadnúť, kedy príde druhý. Dostal sa príliš blízko za Hamiltona a drgol doňho zozadu. Bol presvedčený, že Hamilton spomalil úmyselne. Následne Vettel vrazil zboku do Hamiltonovho Mercedesu a mal šťastie, že vyviazol len s penalizáciou desať sekúnd.

2021: Sergio Pérez víťazí po druhý raz v pretekoch GP

Motoristické preteky na najvyššej úrovni sú pretekmi na samej hranici, ale na GP Azerbajdžanu 2021 dodávateľ pneumatík Pirelli podcenil požiadavky okruhu. Vo chvíli, keď bol vo vedení Max Verstappen, Lance Stroll na monoposte Aston Martin dostal na boxovej rovinke defekt, ktorý skončil tvrdým nárazom do zvodidiel. O pätnásť kôl neskôr sa to isté stalo Verstappenovi. Jeho tímový kolega Pérez prevzal vedenie. Bol však pod Hamiltonovým tlakom, kým pilot Mercedesu neurobil chybu a nespadol na posledné miesto. Mexičan si tak pripísal svoje druhé víťazstvo v F1 v kariére.

Viac o všetkých okruhoch F1 sa dozviete vo fascinujúcom sprievodcovi Formula 1: Legendárne okruhy, ktorý zostavil Bruce Jones. Je to popredná autorita vo svete Formuly 1, pohybuje sa tam už vyše 30 rokov ako novinár a komentátor. Je bývalým šéfredaktorom časopisu Autosport a autorom desiatok publikácií, medzi nimi aj The Complete Encyclopedia of Formula One.

Knihu nájdete vo vašich obľúbených kníhkupectvách, napríklad aj v Martinuse.

Milan Buno
knižný publicista