Krátka história okruhu v Baku
Niekdajšia republika Sovietskeho zväzu oplýva ropným bohatstvom, vďaka čomu má prosperujúcu ekonomiku. Hlavné mesto Baku je rýchlo sa rozvíjajúce mesto a nové finančné zdroje akoby sa tu objavovali každý týždeň. Rovnako ako v mnohých iných rozvíjajúcich sa krajinách, bolo prioritou miestnej vlády predstaviť toto nové bohatstvo svetu. Propagovať Baku len ako najnižšie položené hlavné mesto a zároveň najväčšie ľudské sídlo na svete situované pod úrovňou hladiny mora, totiž už v dnešnej dobe nestačí.
Na začiatku uplynulého desaťročia v Azerbajdžane najskôr získavali skúsenosti s usporadúvaním automobilových pretekov triedy GT. Organizátori mestských pretekov GT v Bukurešti a na Hungaroringu totiž ponúkli radnici v Baku svoj koncept „City Challenge“ a napokon dosiahli v júni 2012 dohodu s azerbajdžanskými úradmi na usporiadanie pretekov GT3, ktoré sa mali uskutočniť na dočasnom mestskom okruhu okolo budovy vlády v Baku s provizórnymi boxami a štartom priamo na Námestí slobody.
Ako to už v krajinách, ktoré rýchlo nadobudli svoje bohatstvo chodí, udalosti nabrali rýchly spád. O mesiac neskôr boli plány na usporiadanie pretekov predstavené svetu v rámci 24-hodinovky v Spa a koncom októbra v Baku pretekali prvé autá. Dočasný okruh bol vybudovaný z 1 540 betónových blokov tvoriacich zábrany, pričom každý vážil najmenej 3,5 tony. Trať bola dokončená 25. októbra 2012, len deň pred prvým tréningom. Nebol to však ešte okruh, na ktorom sa dnes jazdí veľká cena. Bola to zmes širších roviniek na bulvároch a užších bočných ulíc, ktoré boli prepojené pomalými pravouhlými zákrutami.
Okruh nepriniesol príliš napínavé preteky, avšak u domácich fanúšikov mali veľký úspech. V rámci sprievodných pretekov sa tu dokonca objavil aj monopost F1 – Benetton B197, ktorý v akcii predviedol jeho majiteľ Holanďan Marijn van Kalmthout. Za dva dni prišlo 42-tisíc divákov, pričom hlavná tribúna s kapacitou 15-tisíc osôb bola v deň pretekov beznádejne vypredaná. Azerbajdžanská vláda sa preto rozhodla získať práva na usporiadanie pretekov Formuly 1, ktoré by mali podstatne väčší globálny ohlas.
Každá strana má dve mince a úspešné preteky priniesli do ulíc Baku dopravný chaos, pretože trať si vyžadovala uzavretie jednej z hlavných mestských komunikácií. Preto sa hľadalo miesto pre nový okruh. V nasledujúcom roku promotéri uzavreli s úradmi novú dohodu na usporiadanie pretekov, pričom im výdatne pomáhal bývalý belgický jazdec Formuly 1 a víťaz troch veľkých cien Thierry Boutsen.
Belgičan pozval v novembri na konzultácie do Baku organizátora 24-hodinových pretekov v Spa Jeana-Françoisa Chaumonta, pretože v hlavnom meste sa v nasledujúcej sezóne mali uskutočniť záverečné preteky prestížnej série Blancpain GT. Trať bola dlhšia a oveľa okázalejšia. V snahe vyhnúť sa problémom bolo vybrané nové miesto, ktoré sa nachádzalo ďalej od nábrežia a viac využívalo moderný široký bulvár, ktorý vedie pozdĺž pobrežia. Tento úsek bol doplnený vlásenkami na oboch jeho koncoch, niekoľkými šikanami a úsekom v užších uličkách v stredovekej časti mesta. Panorámu boxov dotvárala impozantná Crystal Hall, postavená pre hudobnú súťaž Eurovízia v roku 2012, zatiaľ čo v diaľke sa vznášala obrovská národná vlajka veľkosti malého futbalového ihriska.
Organizátori to však so svojou snahou o dokonalosť až príliš prehnali a cez noc z piatka na sobotu celú trať kompletne vyčistili od zvyškov gúm. Horšie však bolo, že v chladnom počasí nemal stav trate ďaleko k ľadovej ploche. Komédia pokračovala aj v nedeľu, keď domáci pre zmenu namiesto vysokotlakových čističov použili mydlovú vodu! Preteky sa napokon museli štartovať za asistencie bezpečnostného vozidla, na druhej strane boli priam nabité akciami. Pre preteky v roku 2014 sa uskutočnili drobné revízie okruhu, avšak keď bola v roku 2014 oznámená dohoda s Formulou 1, finále Blancpain GT v sezóne 2015 muselo byť kvôli prípravám na veľkú cenu nahradené pretekmi v Zandvoorte.
Konfiguráciu nového okruhu dostal na starosť dvorný architekt Formuly 1 Hermann Tilke a Baku sa stala celkovo 72. traťou na ktorej sa konala veľká cena F1. Zadanie od miestnej vlády bolo jednoduché: trať mala ukázať čo najviac historických pamiatok. Boxy boli opäť umiestnené pozdĺž pôsobivej vládnej budovy. V okruhu sa snúbi staré s novým, keď jazdcov prevedie širokými modernými ulicami vládnej štvrte s okázalými hotelmi a obchodmi najdrahších svetových značiek.
Najnáročnejšia časť trate potom vedie v sekvenciách tesných zákrut malebnými uličkami starého mesta okolo stredovekých mestských hradieb do kopca k starému mestu s Panenskou vežou a palácom Širvanšachov, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Odtiaľ sa trať stáča späť k boxom pozdĺž moderných bulvárov. Konečné prípravy okruhu s asfaltovaním povrchu vozovky sa uskutočnili 16. februára 2016. Organizátorom však opäť niečo nevyšlo a svoj debut v kalendári Formuly 1 si naplánovali v termíne, keď sa konala slávna dvadsaťštyrihodinovka v Le Mans. Veľká cena pod hlavičkou znovuobnovenej Veľkej ceny Európy príliš veľa akcie v pretekoch nepriniesla, zato uchvátila všetkých. Do prvej zákruty sa vošli hneď tri autá naraz, čo evokovalo skôr mestské preteky americkej série IndyCar.
Technická časť sa začína hneď prvou zákrutou. Jazdci tu uprednostňujú široký nájazd, ktorý udržuje auto v rýchlosti vyššej ako 120 km/h. To je dôležité pre výjazd na nasledujúcu krátku rovinku. Na jej konci sa brzdí na 100 km/h do druhej zákruty, na ktorej je opäť dôležitá dobrá trakcia. Prílišná agresivita môže spôsobiť značnú stratu času, alebo môže auto skončiť až v zvodidlách.
V úseku pred treťou zákrutou môžu jazdci použiť DRS, čo z nej robí vynikajúce miesto na predbiehanie pred sériou pravouhlých zákrut. Po prvých štyroch zákrutách sa trať stáva nebezpečnejšou. Nasledujú päťka a šestka, označované aj ako kruhový objazd. Siedma zákruta býva často miestom nehôd, pretože sa tu trať zužuje a ak sú jazdci príliš rýchli, alebo vybehnú na obrubník príliš agresívne, môžu skončiť v zvodidlách na jej vonkajšej strane.
Trať je úzka aj v nasledujúcich troch zákrutách. Jej šírka je tu len 7,6 metra a jazdci musia svoj dva metre široký monopost previesť cez túto sekciu čo najrýchlejšie, aby získali dobrú rýchlosť pred posledným úsekom technických zákrut 11 a 12.
Za nimi okruh začne plynule zrýchľovať. V zákrutách 13 a 14 sa monoposty presúvajú naľavo rýchlosťou viac ako 280 km/h. Nasledujúca s poradovým číslom 15 je považovaná za jednu z najnáročnejších zákrut v celom kalendári. Vchádza sa do nej rýchlosťou takmer 300 km/h, pričom jazdci musia brzdiť v klesaní zo starého mesta.
Ani potom si jazdci nemôžu vydýchnuť. Síce schádzajú späť k pobrežiu, ale pred ľavotočivou zákrutou číslo 16 prichádza mierne stúpanie. Tá sa pre jazdcov stáva náročnejšou najmä v nedeľu, keď sa životnosť pneumatiky blíži ku svojmu koncu. Rozhodujúci je totiž dobrý výjazd, pretože nasledujúce mierne zákruty 17 až 20 tvoria 2,2 km dlhú cestu do prvej zákruty, na konci ktorej hneď pri premiére v roku 2016 dosiahol Valtteri Bottas rýchlosť 378 km/h, čo je neoficiálny rekord Formuly 1. Aj vďaka tomu sa rodisko slávneho šachistu Gariho Kasparova môže pýšiť tým, že jeho ulicami prechádza najrýchlejší mestský okruh na svete. Je to zároveň miesto, kde sa najviac predbieha.
Pre sezónu 2017 boli preteky premenované na Veľkú cenu Azerbajdžanu, čo domácich stálo nejaké peniaze navyše na usporiadateľskom poplatku. To však pre miestnych v súčasnej dobe nie je žiadny problém. So zmenou názvu akoby pribudlo na trati viac akcie a odvtedy sme mohli vidieť tri napínavé veľké ceny s troma rôznymi víťazmi.
Samotné Baku je rušným mestom, spájajúcim prvky tureckej a blízkovýchodnej kultúry a pre tímy je vítaným spestrením. Aj preto sa sem radi vracajú, napriek tomu, že Azerbajdžan je stále kritizovaný za nedodržiavanie ľudských práv, pretože podobne, ako vo väčšine bývalých sovietskych republík aj tu dochádza k väzneniu politických aktivistov, novinárov a blogerov, ktorí kritizujú režim. To však pre Formulu 1 nikdy nebol problém a pokiaľ to vyhovuje sponzorom, nechá sa rada zvábiť veľkými finančnými obnosmi, prostredníctvom ktorých sa miestne vlády snažia zlepšovať svoj imidž.
