Okruh v Miami má toho s Melbourne spoločného viac, ako by sa mohlo zdať

Expanzia Formuly 1 do USA pokračuje premiérovou Veľkou cenou Miami, ktorej stredobodom je štadión klubu NFL Miami Dolphins. Už to by malo byť zárukou veľkolepej šou, v ktorej budú hrať hlavnú úlohu najrýchlejšie pretekárske autá a najlepší jazdci na svete. Magic City, ktoré je považované za klenot Slnečného štátu s latinsko-americkými kultúrnymi vplyvmi, prosperujúcou umeleckou scénou, piesočnými plážami a nočným životom, je spojené aj so športom. Každoročne sa tu koná tenisový turnaj Miami Open, hrajú sa tu zápasy Národnej futbalovej ligy a na neďalekom ovále našli svoj domov preteky NASCAR a Indycar. A teraz prichádza na rad aj Formula 1.

Možno to bude znieť pre niekoho prekvapujúco, ale kráľovská motoristická disciplína sa vracia na Floridu po 63-ročnej prestávke. Preteky v Indianapolise boli síce v kalendári Formuly 1 už od prvého ročníka, ale ich úlohou bolo skôr dodať prestíž a punc svetového šampionátu. V starej tehelni sa jazdilo podľa amerických predpisov, a tak sa tu európski jazdci objavovali len sporadicky.

Až v sezóne 1959 nastal doslova prevrat, keď sa všetky monoposty Formuly 1 s výnimkou Ferrari vydali za veľkú mláku. V kalendári mala totiž premiéru Veľká cena USA. Preteky sa uskutočnili práve na Floride v Sebringu a z dnešného pohľadu je zaujímavý fakt, že svoje prvé víťazstvo tu získal neskorší zakladateľ rovnomenného tímu Bruce McLaren, ktorý okrem peňažnej odmeny vyhral aj niekoľko akrov pôdy pri jazere Sebring. Na viac ako 40 rokov ostal najmladším víťazom veľkých cien a tento rekord prekonal až Fernando Alonso v sezóne 2003.

Preteky v Sebringu, ktoré boli pôvodne naplánované ako úvodné kolo ročníka, ho napokon uzatvárali. Napriek napínavému záveru šampionátu však prišla na okruh sotva polovica divákov, oproti vtedy už populárnej dvanásťhodinovke. Veľká cena Spojených štátov amerických v Sebringu tak skončila pre usporiadateľov finančnou katastrofou a hrboľatý betónový povrch niekdajšej leteckej základne sa podpísal aj pod mnohé technické zlyhania monopostov, ktoré sa sem už nikdy potom nevrátili.

Motoristické preteky nie sú novinkou ani v samotnom Miami. Športové autá série IMSA sa v uliciach pri zálive objavili už v roku 1983. Bola to svojim spôsobom tiež revolúcia, pretože autá tejto série nikdy predtým v uliciach mesta nepretekali. Za všetkým bol rodák z Kuby Rafael „Ralph“ Sanchez. Ten videl potenciál vo veľkej hispánskej komunite v tejto oblasti, ktorá je tradičným fanúšikom cestných pretekov. Bol to on, kto presvedčil vedenie IMSA, aby svoje rýchle športové prototypy pustila do ulíc mesta.

Trať vznikla pri prístave a prevažná časť viedla cez bulvár Biscayne, pričom sa využili aj časti Bayfront Parku a bola postavená aj nová časť, ktorá sa neskôr stala základom okruhu Bicentennial Park. Trať bola úzka a panovali obavy, že veľké športové autá by na nej mohli mať problémy, alebo dokonca že by mohli spôsobiť trhanie asfaltového povrchu vozovky.

Ako sa ukázalo po prvých tréningoch, obavy boli zbytočné, a po pomerne dobrej propagácii podujatia prišla aj celkom slušná návšteva. Napriek tomu aj ďalšie prelomové preteky na Floride opäť skončili finančnou katastrofou. Jediné, čo nemal Ralph Sanchez pod kontrolou, bolo totiž počasie. Silný dážď podujatie doslova utopil a preteky boli ukončené červenou vlajkou už po 27 kolách, keďže mnohé úseky trate ostali zaplavené. Tým sa celkový čas pretekov skrátil z troch hodín na tridsať minút. Promotér, ktorým bola skupina Miami Motorsports napriek tomu vyplatil všetky odmeny, čo tiež prispelo k strate viac ako milión dolárov.

Aby Ralph Sanchez vykompenzoval straty, rozhodol sa v IMSA založiť svoj vlastný tím Spirit of Miami. Do kokpitu hľadal jazdca, ktorý by na tribúny pritiahol davy. Po mesiacoch vytrvalého vyjednávania napokon odhovoril od odchodu do dôchodku majstra sveta Formuly 1 zo sezón 1972 a 1974 Emersona Fittipaldiho, čím prakticky reštartoval jeho kariéru. To mu zabezpečilo miesto na titulkoch miestnej tlače a vstupenky sa predávali ako teplé rožky.

Plán vyšiel takmer dokonale: trať v deň pretekov zaliali teplé slnečné lúče, Emerson Fittipaldi sa kvalifikoval na prvé miesto na štarte a viedol preteky až do chvíle, kým mu zlyhal motor Chevrolet. Nasledujúci rok bol stále populárny Emmo späť a tentoraz ho o víťazstvo pripravilo nedorozumenie zo strany funkcionárov, keď bol nesprávne odmávaný za bezpečnostným vozidlom. Prvý brazílsky majster sveta Formuly 1 pokračoval a prešiel cieľom prvý, ale po pretekoch bol penalizovaný.

Preteky v Miami sa čoskoro stali klenotom v seriáli IMSA a podľa jeho vzoru sa športové autá sťahovali z okruhov aj do ostatných miest. Výstavba v parku Bayfront však znamenala, že už v roku 1986 sa museli usporiadatelia obzerať po novom mieste pre okruh. Našli ho len o päť blokov ďalej na sever a nová trať zhltla milión dolárov. Väčšia časť prechádzala po účelových cestách parku Bicentennial, po ktorom dostala aj názov, pričom autá sa otáčali v dolnej časti bulváru Biscayne.

V parku, kde bol v roku 1933 spáchaný neúspešný atentát na amerického prezidenta Franklina Roosevelta, bolo tiež dostatok miesta pre výstavbu boxov, vďaka čomu trať pripomínala skôr klasický cestný okruh. Seriál IMSA sa do Miami každoročne vracal až do sezóny 1993. V nasledujúcom roku tu diváci mohli vidieť už len športové autá série Trans-Am. Ralph Sanchez už mal totiž dohodnuté presťahovanie pretekov na svoj nový ovál Homestead-Miami Speedway.

Ako upútavku pre motoristické súťaže na novom ovále usporiadal Ralph Sanchez v sezóne 1995 posledné preteky v uliciach Miami s rýchlymi monopostami CART, predchodcovi dnešnej série IndyCar. Pri tejto príležitosti bol okruh aj mierne upravený, pretože sa malo prvýkrát jazdiť v smere hodinových ručičiek. Na konci Biscayne Boulevard bola pridaná šikana a bývalá zákruta 4 (po novom zákruta 10) sa stala o niečo rýchlejšou, čomu napomohla aj väčšia úniková zóna.

Preteky, ktoré sa jazdili na úvod sezóny, vyhral Jacques Villeneuve a Kanaďan práve tu odštartoval svoju cestu k titulu šampióna a následne aj do tímu Franka Williamsa. V tomto období sa dokonca viedli diskusie s Berniem Ecclestoneom o zorganizovaní pretekov Formuly 1, pričom trať mala obsahovať vysokorýchlostnú časť na bulvári Biscayne pozdĺž nábrežia. Rovnako ako pri iných nádejných destináciách v Spojených štátoch amerických, aj tieto rokovania však napokon vyšumeli dostratena kvôli z amerického pohľadu nesplniteľným Bernieho požiadavkám.

Zdalo sa, že to bude definitívna bodka za pretekaním v uliciach Miami, obzvlášť potom, čo časť pretekárskeho okruhu Bicentennial Park padla za obeť výstavbe American Airlines Areny, v ktorom dnes hrávajú svoje domáce zápasy basketbalisti tímu Miami Heat. Nepomohol ani návrat monopostov Champ Car spolu s vytrvalostnou sériou ALMS v sezónach 2002 a 2003.

Pri tejto príležitosti vznikla ďalej v prístave upravená časť trate z roku 1983 prechádzajúca cez parkovisko medzi treťou a štvrtou ulicou a bulvárom Biscayne. Ukázala sa však ako veľmi pomalá, k čomu sa ešte pridali problémy s povrchom trate na parkovisku. Na listine víťazov z tohto obdobia však opäť nájdeme známe tváre zo sveta Formuly 1. V roku 2002 tu s monopostom Champ Car vyhral Cristiano da Matta. V nasledujúcom roku už bola problematická časť prechádzajúca parkoviskom vynechaná, ale ani tieto zmeny okruh nezatraktívnili. V pretekoch ALMS v tom roku vyhrali JJ Lehto a Johnny Herbert na Audi.

V roku 2012 boli zvyšky obľúbeného okruhu pri basketbalovom štadióne úplne zbúrané kvôli výstavbe nového múzea vedy a múzea umenia. Ale ani táto udalosť neznamenala koniec motoristických pretekov v uliciach Miami. Ďalšie, hoci krátke oživenie prišlo v roku 2015, keď na Floridu zavítal nový šampionát Formuly E. Trať navrhla spoločnosť Ayesa, ktorá už mala skúsenosti s výstavbou mestského okruhu vo Valencii.

Preteky sa tak vrátili do parku Bicentennial a hoci okruh prechádzal okolo arény American Airlines, v skutočnosti nevyužíval žiadnu z ciest, ktoré tvorili pôvodnú trať z minulého storočia. Nový okruh s typickým charakterom brzda-plyn, nie nepodobný mestskému okruhu v Baku, zapadal medzi ostatné trate vo Formule E, ale elektrické monoposty sa sem už nikdy viac nevrátili.

Keď začiatkom roku 2017 získala komerčné práva na Formulu 1 spoločnosť Liberty Media, netajila sa tým, že chce pre USA získať ďalšiu veľkú cenu. Hlavnými kandidátmi sa stali New York, Las Vegas a Miami. Bývalý obchodný šéf Sean Bratches hneď rozbehol rokovania s vedením týchto miest. Miami sa čoskoro dostalo na čelo tohto zoznamu. Druhé najväčšie mesto jedného z najrýchlešie sa rozvíjajúcich štátov USA je známe svojimi piesočnatými plážami, atmosférou art déco, pulzujúcim multikulturalizmom a bohatým športovým dedičstvom, pričom má status jedného z najikonickejších a najkúzelnejších miest Ameriky. V kombinácii s takmer ideálnou turistickou infraštruktúrou sa javilo ako perfektná destinácia pre Formulu 1.

Základom sa mal stať okruh okolo arény American Airlines a bulváru Biscayne, ktorý bol v roku 2015 využitý pre Formulu E. Liberty Media získala na svoju stranu miliardára a filantropa Stephena Rossa, ktorý vlastní klub americkej futbalovej ligy NFL Miami Dolphins. Ten mal s vedením mesta dohodnúť desaťročnú zmluvu pre roky 2019 až 2028.

Na začiatku mája 2018 sa zdalo byť všetko na najlepšej ceste a dokonca aj oficiálna stránka Formuly 1 potvrdila, že veľká cena by mala byť súčasťou kalendára v nasledujúcom roku. Rokovanie mestského zastupiteľstva prinieslo celkom jednoznačný výsledok a spoluprácu s Formulou 1 jednohlasne odsúhlasili tak poslanci mesta Miami, ako aj Komisia pre ekonomický rozvoj a cestovný ruch. Najdôležitejšou časťou dohody bol fakt, že nezahŕňala žiadny usporiadateľský poplatok, čo rozzúrilo organizátorov ostatných pretekov Formuly 1 po celom svete.

Hoci sa zdalo, že už je ruka v rukáve, veci sa začali komplikovať. V oblasti, kde sa od začiatku 80. rokov minulého storočia v Miami pravidelne uskutočňovali motoristické preteky, sa medzitým situácia výrazne zmenila. Do Bayfront Parku sa v novom miléniu nasťahovali mnohí bohatí a vplyvní ľudia, ktorí neboli príliš naklonení hluku a viackrát už bojovali aj za zatvorenie nočných klubov či zrušenie festivalov. Už počas pretekov Formuly E sa objavila kritika, že podujatie výrazne obmedzuje premávku v tejto časti mesta. Počas veľkej ceny Formuly 1 by pritom odstávky trvali omnoho dlhšie.

A tak došlo k niečomu podobnému, čo už poznáme z Melbourne: občianska skupina Aliancia pre lepšiu Floridu, ktorá je známa konzervatívnym prístupom, si v denníku Miami Herald zaplatila reklamu, ktorá nabádala ľudí k odmietnutiu pretekov Formuly 1. Napriek tomu, že sa podarilo získať prvotný súhlas vedenia mesta, začali pribúdať  sťažnosti obyvateľov na všetky možné problémy. Občania združení v organizácii Biscayne Neighborhoods Association (BNA) napríklad kritizovali nedostatočnú komunikáciu mesta pred oficiálnym ohlásením konania podujatia. Pridali sa aj nevyriešené otázky týkajúce sa miestnych úradov, vlastníkov pozemkov ale aj miesta, kadiaľ mala viesť trať. Čoskoro bolo jasné, že v Miami sa v roku 2019 súťažiť nebude.

Miliardár Stephen Ross a ani ľudia z Liberty Media sa však desaťročného kontraktu nechceli vzdať a podujatie presunuli  o niečo severnejšie do štvrte Miami Gardens. Druhé americké preteky sa snažil presadiť do kalendára ešte pred odchodom do dôchodku aj výkonný riaditeľ Formuly 1 Chase Carey. Oznámili, že jazdiť by sa mohlo v okolí štadiónu, na ktorom hrávajú domáce zápasy futbalisti Miami Dolphins. Avšak aj realizácia tohto projektu sa v prvopočiatku stretla s veľkým odporom miestnych skupín. Bolo to zapríčinené najmä uvažovaným uzavretím ulíc a taktiež aj kvôli tradičným obavám zo znečistenia ovzdušia a nadmerného hluku.

Výsledkom zasadnutia okresného zastupiteľstva v októbri 2019 tak bolo nové nariadenie, ktoré zakazuje uzatvárať cesty v obytných zónach Miami Gardens, čo fakticky znamenalo, že pôvodne zamýšľané usporiadanie, ktoré zahŕňalo časť 199. ulice, sa nebude môcť uskutočniť. Starosta okresu Miami – Dade Carlos Giminez napriek tomu využil silu svojho veta, aby toto rozhodnutie zvrátil, čo viedlo k zrušeniu pôvodného výsledku. Lenže miestni poslanci vytvárali ďalšie a ďalšie administratívne prekážky, pričom obyvatelia Miami Gardens, z ktorých väčšinu tvoria kubánski prisťahovalci,  dokonca zažalovali okres Miami – Dade a Carlosa Gimineza za rasovú diskrimináciu.

Keď sa začali riešiť sťažnosti občanov Miami, objavil sa na scéne koronavírus, čo ešte viac skomplikovalo vyjednávanie. Kľúčom k vyriešeniu všetkých sporov boli totiž stretnutia s miestnymi obyvateľmi, na ktorých mali byť prediskutované otázky, ktoré ich najviac znepokojovali. Výsledkom kompromisu bola dohoda medzi Stephenom Rossom a novým starostom Rodney Harrisom podľa ktorej mesto počas 10 rokov dostane 5 miliónov dolárov na podporu miestnej infraštruktúry a podnikov. Podporu mal dostať aj program STEM, ktorý ponúka platené stáže pre študentov stredných a vysokých škôl.

Nové plány na veľkú cenu v štvrti Miami Gardens napokon počítali s vytvorením okruhu v okolí Hard Rock Stadium s kapacitou 65-tisíc miest na sedenie s využitím súkromných priestorov, kde s pozemkami nebol žiadny problém. Štadión, ktorý hostil šesť Super Bowlov, dve finále svetovej bejzbalovej série a množstvo rockových koncertov aj s jeho okolím, ktoré tvoria obslužné cesty a parkovacie plochy, totiž patrí Stephenovi Rossovi, ktorý mal financovať aj výstavbu nového okruhu a na jeho pleciach budú aj všetky prevádzkové náklady. Nebude tak obmedzená miestna doprava, pretože časť okruhu nebude prechádzať 199. ulicou, ale pozdĺž nej. Pri jej výstavbe sa tiež museli vybudovať protihlukové bariéry a systém monitorovania kvality ovzdušia počas celého podujatia.

Pri oznámení, že budúci okruh má vzniknúť na parkoviskách v okolí štadióna Hard Rock spozorneli všetci starší fanúšikovia. Spojené štáty totiž majú s organizovaním veľkých cien na veľkých odstavných plochách nie práve najlepšie skúsenosti. A tak musel Ross Brawn hneď rozptyľovať obavy z toho, že nový okruh bude podobne nezáživný, ako boli v 80. rokoch trate vedúce cez parkoviská v Dallase, či Las Vegas.

V Miami sa tak začínalo prakticky na čistom liste papiera. Podobne ako v Melbourne, kde okruh tvoria obslužné cesty a parkovisko okolo Albertovho jazera, mala vzniknúť dočasná trať, ktorá je navrhnutá tak, aby pôsobila ako trvalá. Úlohou postaviť nový okruh bola poverená britská firma Apex Circuit Design.

Proces navrhovania komplikovala najmä požiadavka, aby okruh žiadnym spôsobom neobmedzoval ostatné časti areálu štadióna a jeho nového tréningového komplexu. Ďalšie obmedzenia vyplývali z existujúcej siete podzemnej kanalizácie, ktorá je sama osebe pomerne v malej hĺbke, keďže hladina podzemnej vody v Miami, ktoré v podstate leží na úrovni mora, je len v hĺbke jeden až dva metre.

Jeho tvorba prebiehala podobne ako vznik komplexu v Džidde: tím ľudí z Apexu návštívil lokalitu a po analýze oblasti v aplikácii Google Earth vytvoril 75 rôznych konfigurácii trate. Z nich bolo spolu s interným tímom technikov Formuly 1 vybratých 36, ​​ktoré boli ďalej rozpracované na simulátoroch. Napokon ako najideálnejšie riešenie vyšiel okruh, na ktorom sa malo jazdiť proti smeru hodinových ručičiek s predpokladanou maximálnou rýchlosťou 324 km/h, dlhý 5 412 metrov s devätnástimi zákrutami, troma rovinkami a atmosférou mestského okruhu, nie nepodobnou melbournskému Albert Parku.

Práce na výstavbe nového okruhu sa začali v apríli 2021. V priebehu dvanástich mesiacov sa nielen na trať, ale aj celú súvisiacu infraštruktúru areálu ako garáže, kontrolnú vežu riaditeľstva pretekov, tribúny, fanzóny a VIP priestory, celkovo spotrebovalo 1 130 ton betónu a 24 tisíc ton asfaltu, ktorý tvorí zmes žuly z Georgie a floridského vápenca. Základný kameň novej budovy boxov bol položený 1. septembra 2021 a všetky prvky permanentnej časti trate boli dokončené v januári 2022.

V septembri bol tiež oficiálne oznámený názov nového okruhu, ktorý dostal názov Miami International Autodrome. Počas veľkej ceny bude k dispozícii 31 000 parkovacích miest a 1 100 toaliet. Inštalácia bariér, ktoré budú po každých pretekoch rozobrané, sa začala vo februári 2022 a asfalt na trati bol dokončený v marci, rovnako ako náter obrubníkov, teda v dostatočnom predstihu pred termínom konania veľkej ceny. Ten musel byť zladený aj so sezónou NFL tak, aby nekolidoval s futbalovými zápasmi. Na výstavbu dohliadal Richard Cregan, generálny riaditeľ Miami Grand Prix, ktorý mal už podobné skúsenosti z tratí Yas Marina v Abú Zabí a v Soči.

Srdcom nového okruhu by mal byť štadión Hard Rock, ktorý sa stal dominantou cieľovej rovinky, pričom boxy s klubovým komplexom padoku priamo susedia s jeho severnou stranou. Projektanti Apexu do návrhu zámerne zakomponovali rôzne sekvencie zákrut, ktoré si vyžadujú rôzne nastavenie monopostov, aby okruh potrápil nielen jazdcov, ale aj tímových inžinierov a monoposty. Vznikli aj rôzne generátory chýb vo forme zmeny sklonu a priľnavosti vo vrcholoch zákrut.

Okrem vytvorenia dizajnu trate bolo cieľom Apexu poskytnúť aj skvelý zážitok pre fanúšikov. Pozdĺž celej trate je desať mostov pre divákov. Jedným prvkom okruhu, ktorý nenájdete na žiadnom inom mieste v kalendári Formuly 1, je lanovka prechádzajúca ponad rovinku medzi ôsmou a deviatou zákrutou. Diváci sa tak môžu pohodlne dostať do športového a zábavného areálu, ktorý je súčasťou štadiónu Hard Rock.

Domáci organizátori nenechali nič na náhodu a výkonný riaditeľ Miami Dolphins a viceprezident Hard Rock Stadium Tom Garfinkel bol prítomný na vlaňajšej Veľkej cene Holandska v Zandvoorte, aby videl, čo všetko obnášajú nové preteky v kalendári Formuly 1. Nebola to však jeho prvá návšteva padoku. Skúsenosti s pretekaním získal už ako viceprezident tímov Chip Ganassi Racing v sériách NASCAR, IndyCar a IMSA.

Usporiadatelia sa budú snažiť prilákať najmä turistov z Miami Beach a centra mesta. Celý týždeň pred víkendom veľkej ceny sa budú konať večierky a festivaly podobne, ako je to bežné počas týždňa Super Bowl, ktorý sa tu naposledy konal v roku 2020. Navyše sa ukázalo, že neskorší termín veľkej cene napokon len prospel. Formula 1 je momentálne aj vďaka Netflixu najrýchlejšie rastúcim športom v Spojených štátoch. Okruh má kapacitu 80 tisíc miest, ale prezident a generálny riaditeľ Liberty Media Greg Maffei potvrdil, že počet registrácií na vstupenky presiahol trojnásobok tejto hodnoty.

Takmer jedna tretina týchto dopytov pochádza od firemných bookerov, ktorí chcú získať prístup k prvotriednej pohostinnosti, ktorou sú známe všetky podujatia v areáli Hard Rock Stadium. Až 25 percent všetkých dopytov pritom pochádza zo zahraničia. Keď sa v septembri minulého roka začali predávať lístky, až 1800 záujemcov hneď zložilo zálohu 5000 dolárov za luxusné občerstvenie. Vstupenky do Paddock Clubu boli rozpredané v prvý deň a na hlavnú tribúnu za niekoľko hodín.

Miami International Autodrome na Floride sa pridá k svojmu texaskému náprotivku v Austine ako jedno z dvoch amerických miest v aktuálnom kalendári. Po Indianapolise, Sebringu, Riverside, Watkins Glen, Long Beach, Las Vegas, Detroite, Dallase, Phoenixe a Austine je Miami jedenástym dejiskom veľkej ceny v USA, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine a Florida sa stane celkovo 76. miestom, na ktorom sa budú konať preteky Formuly 1. Zároveň je to šiesta destinácia, kde sa konajú preteky pod iným názvom ako Veľká cena USA.

Popularita pretekov vo Watkins Glen už v 70. a 80. rokoch minulého storočia spôsobila, že sa veľké ceny počas sezóny dostali do viacerých amerických miest. Keďže názov Veľkej ceny Spojených štátov nemôže byť v kalendári dvakrát, začala sa éra amerických názvov Grand Prix, ktoré sú dodnes vďačným námetom rôznych kvízov. Na západnom pobreží  sa v rokoch 1976-1983 preteky konali v kalifornskom Long Beach s nie veľmi nápaditým názvom Veľká cena USA Západ (US Grand Prix West), v Las Vegas dostali preteky meno po usporiadateľovi (Caesars Palace Grand Prix, 1981-82). V ďalších miestach sa už neexperimentovalo a veľké ceny dostali podobne, ako teraz v Miami, názov usporiadateľského mesta (Detroit Grand Prix, 1982 – 1988  a Dallas Grand Prix, 1984). Zabudnúť nemôžeme ani na Indy 500, ktorá bola spomínaná v úvode.

Práve vo Watkins Glen sa v roku 1980 konali zatiaľ posledné preteky na východnom pobreží USA. Formula 1 sa sem tak vracia po dlhých 42 rokoch. Zatiaľ môžeme len tipovať, pre koho bude tento návrat víťazný.