Technické zaujímavosti okruhu v Miami

Miami má dlhú históriu pouličných pretekov a mesto už predtým hostilo preteky športových áut IMSA a Trans Am, monopostov Champ Car Series, Indycar a v roku 2015 sem zavítala aj Formula E. Ako sa presvedčili usporiadatelia na vlastnej koži, dve mestské trate v oblasti pri zálive sú dnes kvôli odporu miestnych obyvateľov už nepoužiteľné. Pôvodné plány museli byť upravené a výsledkom je úplne nový okruh, ktorý bol postavený 20 kilometrov na sever od pôvodne zamýšľanej lokality.

Aj keď sa považuje za pouličný okruh, s ostatnými podobnými traťami má len málo spoločného, pretože pretekárska dráha nevyužíva žiadne verejné časti ulíc. Namiesto toho je trať, podobne ako v Melbourne, vytvorená zo súkromných prístupových ciest v areáli Hard Rock Stadium. Bariéry a oplotenie budú po pretekoch rozobraté a priestor bude slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Nie je to preto klasický mestský okruh, ale ani trvalá permanentná trať, čo by mohol naznačovať prvý dojem.

Miami International Autodrome, o ktorom je reč, je hybridom a cieľom usporiadateľov bolo spojiť to najlepšie z oboch svetov. Tento okruh bude skutočnou výzvou a trať s dĺžkou 5,412 km vyzerá skutočne veľmi sľubne.

Vinie sa v mestskej štvrti ​​Miami Gardens okolo slávneho štadióna Hard Rock, ktorý je domovom klubu NFL Miami Dolphins, popri lanovke a tenisových kurtoch, odkiaľ doslova smeruje na diaľnicu. Maximálna rýchlosť by mala dosahovať 324 km/h, na plný plyn by sa malo jazdiť 56 percent času na kolo, ale až 71 percent z celkovej vzdialenosti kola. To Miami radí niekde na spodnú časť stredu rebríčka tohtoročných tratí, medzi Bahrajn a Barcelonu.

Je tu 19 zákrut, z nich je dvanásť ľavých a sedem pravých – hoci zákruty 9 a 10 inžinieri považujú skôr za súčasť rovinky. Ich usporiadanie je zaujímavé aj z toho dôvodu, že obsahuje veľa zákrut s nízkou a vysokou rýchlosťou v štýle Silverstone alebo Suzuky, ale len málo stredne rýchlych zákrut. V skutočnosti nič podobné v kalendári nenájdete.

Po pomalých zákrutách nasledujú tri dlhé rovinky v štýle Baku, pričom na každej z nich je DRS zóna. To sú základné premenné, ktoré definujú nastavenie auta. Tímy budú preto zvažovať, kde sú ich priority a ktorá časť trate prinesie najväčší časový zisk na jedno kolo.

Dôležitú úlohu má prítlak pri nízkych rýchlostiach na výjazdoch zo zákrut. Ale ďalej je to všetko len o kompromisoch s nastavením auta. Ideálne by bolo mať vysokú svetlú výšku s vysokým prítlakom na začiatku rýchlych zákrut, nízky odpor vzduchu na dlhých rovinkách a potom nižšiu svetlú výšku s vysokou úrovňou prítlaku v neuveriteľne tesnom a kľukatom úseku medzi zákrutami 13 až 16, ktorý pripomína pasáž v časti štadióna na Autódromo Hermanos Rodríguez v neďalekom Mexiku. Bariéry sú tu však o poznanie bližšie. Práve to je rozhodujúce miesto z pohľadu času na jedno kolo.

Orieškom pre jazdcov bude spôsob, akým správne umiestniť monopost do veľmi pomalej šikany označenej ako zákruty 14 a 15 a odtiaľ potom do ľavej šestnástky, ktorá je tiež úzka, ale výjazd z nej je dôležitý, pretože vedie na dlhú zadnú rovinku. Obrubníky sú tu dosť vysoké a všetko je veľmi úzke. Hoci je trať z veľkej časti rovinatá, v tejto časti to neplatí. Celý úsek začína prejazdom cez most popod estakádami diaľnice, na ktorom dochádza k zmene úrovne priľnavosti. Nájazd do šikany je do kopca, pričom vrchol je v jej strede, za ktorým na výjazde trať klesá, čím sa vytvoril sled zákrut, ktorý preverí nielen odvahu jazdca, ale aj nastavenie auta.

Ďalším zradným miestom je sekvencia rýchlych zákrut začínajúca za cieľovou rovinkou, keď monoposty naberú veľkú rýchlosť, hoci za štvrtou už postupne spomaľujú. Zakončená je dvojicou zákrut, ktoré na papieri nevyzerajú zložito. V skutočnosti takýchto zákrut vo Formule 1 nie je príliš veľa a patria k najťažším častiam trate. Vchádza sa do nich rýchlo, pričom polomer šiestej zákruty je veľmi veľký a siedmej naopak malý. Pre jazdcov je ťažké trafiť vrchol najmä druhej z nich, čo je v tomto mieste zásadné, pretože v ôsmej, za ktorou nasleduje výjazd na prvú rovinku s DRS zónou, už musí byť auto stabilné.

Miami je svojou povahou skôr vysokorýchlostná trať, na ktorej bude veľmi náročné nájsť optimálne nastavenie, pretože sú tu dve veľmi dlhé rovinky, ale aj vysokorýchlostný úsek. Na druhej strane je tu aj niekoľko zákrut s veľmi nízkou rýchlosťou, kde budú jazdci požadovať väčší prítlak. Práve tie môžu znamenať skutočný rozdiel. Hlavnou otázkou preto bude, či obetovať maximálnu rýchlosť v pretekoch v prospech rýchlejšieho prejazdu pomalého úseku v kvalifikácii. Očakáva sa, že jazdci preradia 40-krát v priebehu jedného kola.

Podľa technikov spoločnosti Brembo patrí Medzinárodný autodróm Miami do kategórie okruhov so strednou úrovňou požiadaviek na brzdy. Na stupnici od 1 do 5 mu v indexe obtiažnosti priradili hodnotu 3, podobne ako ďalšej americkej trati v Austine. Hoci má až 19 zákrut, jazdci Formuly 1 použijú brzdy len na štyroch miestach. To je najnižšia hodnota v kalendári. V tomto smere sú najbližšie okruhy v Montreale, Monze a Abú Zabí, kde je šesť brzdných bodov.

Ďalším rekordom je čas využitia brzdového systému, ktorý v Miami dosahuje 8,3 sekundy na kolo, ale v Melbourne je to len o 7 desatín sekundy viac. Tri zo štyroch brzdných úsekov na floridskej trati sú však mimoriadne náročné, čo znamená, že tu rozdiely v rýchlostiach presahujú 200 km/h, brzdná dráha je dlhšia ako 115 metrov a čas brzdenia viac ako 2,4 sekundy. Výnimkou je len úsek pred štvrtou zákrutou. Naopak, najzložitejším je úsek pred sedemnástou zákrutou, v ktorom sú jazdci vystavení spomaleniu 4,6 G.

Bude to tiež náročný okruh z pohľadu pneumatík. Ako už bolo spomenuté, všetky sektory sú v Miami úplne odlišné. V prvom prevažujú rýchlejšie, plynulé zákruty, zatiaľ čo druhý obsahuje viac pomalších zákrut. Poslednému dominuje dlhá rovinka a vlásenka.

Charakteristika trate je tak prekvapivo podobná s barcelonským okruhom, kde sú vysokorýchlostné zákruty tiež na začiatku kola. V nich sa pneumatiky zahrievajú, a v technickej časti na konci kola horúce pneumatiky už trpia a stáva sa, že v nich nezostáva už žiadna priľnavosť. K prehrievaniu pneumatík však v Miami nemusí dochádzať, keďže sú tu dlhé rovinky, ale predná ľavá aj predná pravá strana dostanú určite zabrať. Zabúdať netreba ani na veľa trakčných zón, čo má vplyv zase na zadné pneumatiky.

Jazda proti smeru hodinových ručičiek zaťažuje viac pneumatiky na pravej strane auta. Očakáva sa zvyčajný rýchly vývoj trate na začiatku víkendu, k čomu by mali prispieť aj podporné podujatia Porsche Challenge a Formula W Series. Trať má hladký povrch, ale nový asfalt, ktorý bol podobne ako minulý rok v Istanbule zdrsnený prúdom vody striekanom pri vysokom tlaku, by mal od začiatku jazdcom zabezpečiť celkom dobrú priľnavosť. Očakávané nastavenie s nízkym až stredným prítlakom by mohlo viesť k miernemu šmýkaniu monopostov vo vysokorýchlostných zákrutách, najmä na tvrdých zmesiach.

Zaujímavý je z pohľadu podmienok na trati aj víkendový program. Prvý tréning sa uskutoční skôr ako preteky, ostatné dva tréningy zase neskôr. Niekde medzi týmito časmi sa nachádza kvalifikácia. Tímy teda budú mať nulovú príležitosť otestovať pneumatiky a auto v rovnakých podmienkach na trati, aké budú mať v kvalifikácii a v pretekoch. Najbližšie k podmienkam pretekov bude záverečná časť prvého voľného tréningu, a preto bude nezvyčajne dôležitá, aby tímy nazhromaždili užitočné údaje.

Kľúčové však bude, ako na každej novej trati, pochopenie pneumatík. Práve interakcia medzi nastavením a správaním pneumatík bude pre jazdcov a inžinierov najväčšou výzvou víkendu. Pirelli pre 57-kolové preteky tradične, ako pre každú novú trať, zvolilo skôr konzervatívny výber zmesí – kombinácia C2-C3-C4 je najčastejšie používaná počas sezóny a tiež najuniverzálnejšia.

Okruh bol navrhnutý tak, aby na ňom bolo veľa miest a príležitostí na predbiehanie. Na rovinkách pritom bude pravdepodobne predbiehanie dokončené skôr, ako monoposty začnú brzdiť. Sú to nové preteky, takže sa môže stať čokoľvek, ale očakáva sa, že hlavné miesta na predbiehanie budú pred zákrutami 11 a 17, ktoré sú na koncoch najdlhších zón DRS. Naopak, najkratšia rovinka, kde môžu monoposty využiť DRS, na prvý pohľad nevyzerá až tak dobre na predbiehanie. Ale môžeme tu očakávať rovnaké taktické hry pred detekčným bodom ako v Džidde, pretože hneď za prvou zákrutou je ďalšia zóna DRS.

Hoci sa oficiálne jedná o mestský okruh, rýchlosť v boxoch je obmedzená na 80 km/h. Prvé odhady naznačujú kratšiu časovú stratu pri zastávkach v boxoch ako je celosezónny priemer, čo otvára možnosti pre rôzne stratégie a prípadná ďalšia výmena pneumatík nebude potrestaná tak tvrdo, ako napríklad v Imole, alebo Singapure.

Trať je v niektorých miestach oproti stálym okruhom dosť úzka, najmä na konci druhého a v treťom sektore. To sa môže ukázať ako dôležité z pohľadu stratégie. Pravdepodobnosť výjazdu bezpečnostného vozidla alebo virtuálneho bezpečnostného vozidla je vysoká, pretože v tomto úseku nebude jednoduché odstraňovať nepojazdné monoposty alebo ich úlomky. Zaujímavé sú v tomto smere aj štatistiky: na troch z posledných šiestich okruhov, ktoré boli nové alebo sa vrátili do kalendára od roku 2020 (Imola, Algarve, Mugello, Katar, Istanbul a Džidda), sa na trať dostalo bezpečnostné vozidlo. A to sme videli aj vo všetkých doterajších pretekoch sezóny 2022.

K tomu treba prirátať aj vysoké teploty, ktoré sú tiež dôležitým faktorom pri nastavovaní, pretože udržať autá v chlade a najmä počas pretekov v jazde za sebou, bude náročné. Môže to viesť k tomu, že jazdci si nechajú väčšie rozostupy, aby ochladili brzdy a pohonné jednotky. Dostali sme sa tak k počasiu v Miami. V tomto ročnom období môžu teploty vzduchu vystúpiť až k 30 °C, pričom teploty na trati sú oveľa vyššie. Očakáva sa, že bude sucho, keďže dážď prichádza v máji v na Floride len zriedka. Očakávania sa však môžu líšiť od reality, takže si budeme musieť počkať a uvidíme, ako sa veci vyvinú počas samotného pretekárskeho víkendu.