V nedeľu sa po dvoch desaťročiach v tichosti vrátila na pódium značka Moët

Pôvodne sa uvažovalo, že v rámci protivírusových opatrení bude zrušená aj ceremónia vyhlásenia víťazov. Tá sa napokon odohrala, hoci to bolo ako za starých čias priamo na cieľovej rovinke. Nechýbalo ani tradičné šampanské, bez ktorého si niektorí nevedia oslavy víťazstva ani predstaviť. Málokto však vie, že okrúhle výročie spojenia Formuly 1 a šampanských vín sme si pripomenuli práve v týchto dňoch (presne minulý štvrtok). Nie je preto na škodu pripomenúť si históriu spojenia tohto lahodného moku s rýchlymi autami.

Od začiatku spolu

Tí sčítanejší vedia, že tradíciu striekania šampanským založil Dan Gurney v polovici 60. rokov minulého storočia. Menej známa je však skutočnosť, že spojenie francúzskych producentov vína z oblasti Champagne s motorizmom začalo ešte o desaťročie skôr. Stalo sa tak v predposledných pretekoch úvodnej sezóny Formuly 1. Trať Veľkej ceny Francúzska vtedy viedla v tieni okolitých viníc mesta Remeš, teda priamo v srdci oblasti Champagne. Svoje tretie víťazstvo tu 2. júla 1950 získal legendárny Juan Manuel Fangio. Pretekov sa ako hosť so svojou manželkou zúčastnil aj Paul Chandon Moët, majiteľ rovnomenného vinárskeho domu. Ako pozornosť daroval víťazovi fľašu šampanského Moët & Chandon s objemom 1,5 litra, prezývanú aj Magnum. Fotky Fangia so šampanským obleteli svet a z pôvodne nezamýšľanej reklamy sa stal geniálny marketingový ťah. Fľaše sa tak začali ponúkať aj na ďalších veľkých cenách a rýchlo sa rozšírili do ostatných odvetví motoristického športu ako rally a vytrvalostné preteky.

Drobná nehoda

Zatiaľ sa však stále s týmto drahým nápojom nestriekalo. Predaje utešene rástli, a tak v roku 1966 spoločnosť Moët & Chandon uzatvorila prvú sponzorskú zmluvu s Formulou 1. Odvtedy prví traja jazdci každých pretekov F1 vždy dostali fľašu Brut Impérial s objemom troch litrov, prezývanú aj Jeroboam. Väčšia fľaša sa totiž v dave pri oslavách lepšie vynímala a bolo na nej aj viditeľnejšie logo. Značka Moët & Chandon ostala nakoniec s Formulou 1 spojená až do konca minulého storočia. Existovali však aj malé výnimky, keď si napríklad Gilles Villeneuve zvykol na pódium priniesť svoje obľúbené kanadské pivo.

V tom istom roku, ako bol uzatvorený prvý kontrakt s Formulou 1, vytrysklo prvýkrát pri oslavách šampanské z fľaše. Nebolo to však v F1, ale na 24-hodinových pretekoch v Le Mans, ktoré sa v tom čase popularitou mohli porovnávať s majstrovstvami sveta najrýchlejších monopostov. Jo Siffert ako víťaz jednej z kategórií opäť dostal za odmenu fľašu šampanského. Keďže sa nejednalo o hlavnú kategóriu, švajčiarsky pilot Formuly 1 sa dostal na pódium o niečo neskôr. Usporiadatelia však po celý čas nechali čakať fľašu na svojho nového vlastníka na slnku, čo spôsobilo nárast tlaku vnútri fľaše. Keď ju po doznení hymny zobral Jo Siffert do rúk, zátka vyletela a zlatistý mok ostriekal okolitý dav oslavujúcich.

Zrod tradície

Táto drobná nehoda ostala takmer bez povšimnutia. Zvyk striekania šampanského, podobne ako väčšina iných tradícií, vznikol úplnou náhodou presne o rok neskôr. To sa už na scénu dostáva v úvode spomínaný Dan Gurney. Američan bol po prvom víťazstve automobilov Ford GT40 v hlavnej kategórii v Le Mans taký rozradostený, že úmyselne zatriasol fľašou, čím nechtiac okopíroval Siffertovo gesto a tradícia, ktorú takmer vzápätí prebrali v F1, ale aj v rally, bola na svete. Stalo sa to v nedeľu 11. júla 1967 a ako prebiehali oslavy, si môžete pozrieť na konci tohto videa:

Dobrovoľný ústup najväčšieho

Vlastnícka štruktúra vinárstva Moët & Chandon, ktoré bolo založené ešte v roku 1743 a už niekoľko desaťročí je najväčším producentom šampanského vína na svete, sa v priebehu 70. a 80. rokov postupne menila. Po spojení s výrobcom koňakov Hennessy, nakoniec skončilo v konglomeráte s módnym domom Louis Vuitton.

Ako to už v takýchto veľkých spoločnostiach chodí, tak aj v LVMH (Louis Vuitton Moët Hennessy) si na konci 90. rokov nechali vypracovať štúdiu, ktorá konštatovala, že aj keď je šampanské Moët & Chandon spájané s úspechom, nie je vhodné, aby bola táto luxusná značka zároveň spájaná aj s fotografiami, na ktorých jazdci nekonzumujú toto víno, ale ho rozstrekujú po okolí. V závere štúdie bolo konštatované, že to môže byť pre značku vnímané ako dehonestujúce. Vedenie Moët & Chandon sa napokon rozhodlo, že pri propagácii bude úplne postačovať informácia, že je svetovým lídrom v predaji šampanských vín a na konci sezóny 1999 sa z Formuly 1 stiahlo.

S červenou stuhou

V roku 2000 sa tak na stupňoch víťazov v rámci pretekov Formuly 1 prvýkrát objavilo šampanské Cordon Rouge od G. H. Mumm. Samozrejme v trojlitrovej fľaši Jeroboam. Podobne, ako u predchodcu Brut Impérial od Moët & Chandon, sa jednalo o vína vyrábané z hrozna odrôd Chardonnay, Pinot Noir a Pinot Meunier. Toto víno dozrievalo dva a pol roka v 25 kilometrov dlhých pivniciach pod Remešom. Po celý tento čas boli fľaše ručne otáčané. Jeho cesta z viníc na preteky bola však oveľa dlhšia: hrozno na šampanské, ktorým sa striekalo napríklad v roku 2014, sa zberalo ešte v roku 2010. Rovnako ručne bola nalepená na fľašu aj etiketa s neodmysliteľnou červenou stuhou, ktorá pripomínala stuhu Čestnej légie. Zaujímavosťou bolo, že nápis Mumm bol na nej zobrazený aj hore nohami – aby bol dobre čitateľný aj v prípade, keď víťaz oblieval či už seba, alebo členov tímu pod pódiom.

Dvojročná epizóda s lacným sektom

O pätnásť rokov neskôr sa na scénu opäť vrátilo LVMH. V Pernod Ricard, ktorý vlastní značku G. H. Mumm, sa totiž rozhodli, že sa presunú do novozaloženého seriálu Formuly E. Keď bolo oznámené, že Formula 1 mení svojho oficiálneho dodávateľa šampanského, všetci očakávali návrat Brut Impérial od Moët & Chandon. Na prekvapenie všetkých sa však na stupňoch víťazov objavilo lacné „šampanské“ Chandon, ktorého logo sme v tých časoch mohli vídať aj na monopostoch McLaren. Tento produkt by sme však správne mali nazývať sektom, pretože víno na jeho výrobu pochádza z Kalifornie, Austrálie, či Argentíny. Nič na tom nemení ani fakt, že vinice, v ktorých sa zberá hrozno, vlastní Moët & Chandon.

Pre rok 2016 nebola zmluva s LVMH obnovená, čo ale neznamenalo, že tradícia striekania šampanského po pretekoch zanikne. Oslavovalo sa aj naďalej so sektom Chandon, avšak s anonymnými fľašami bez etikety, podobne ako tomu bývalo už skôr v krajinách, kde je zakázaná reklama na alkohol.

Šampanské je späť

Až na Veľkej cene Monaka 2017 sa šampanské víno opäť vrátilo do Formuly 1. Formálne bola zmluva uzatvorená až pred letnou prestávkou v rámci Veľkej ceny Maďarska a bola jedným z prvých sponzorských kontraktov Liberty Media po jej vstupe do F1. Na prekvapenie všetkých sa nejednalo o žiadneho veľkého dodávateľa, ale o rodinné vinárstvo Devavry, ktorého najmladším predstaviteľom je motoristický nadšenec Alexandre Méa. Ten ešte v roku 2012 vytvoril prémiovú značku Carbon. Jej exkluzivita spočíva v špeciálnej sklenenej fľaši, ktorej povrch pokrýva tenká vrstva utkaná z karbónových vlákien, teda rovnakého materiálu, ktorý v súčasnosti tvorí podstatnú časť monopostov Formuly 1. Ručná výroba jednej takejto fľaše v dedinke Champillon, kde vinárstvo sídli, trvá šesť dní a pozostáva z tridsiatich rôznych krokov. Víno s ktorým sa striekalo v sezóne 2017, sa zberalo v rokoch 2005 a 2006. Za exkluzivitu sa aj primerane platí, a ak by ste sa v tom čase chceli svojim známym pochváliť fľašou Mathusalem Spéciale F1 Edition Limitée s etiketou, na ktorej bola mapka okruhu, museli ste rátať so sumou 8 tisíc eur. Cenu menšej fľaše Jeroboam, ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou vyhlásenia víťazov, určil samotný výrobca na 3 tisíc eur. Tí majetnejší si mohli zakúpiť celú sadu dvadsiatich fliaš zo sezóny 2017 za 110 tisíc. Pre ostatných, ktorí si nepotrpia na karbónový obal, ale skôr na obsah, začína cena jednej fľaše Carbon Grand Cru na hodnote 30€.

Neplánovaný návrat

Ak sa vám zdá táto cena privysoká, tak by sme mohli spomenúť špeciálnu edíciu Brut Impérial od Moët & Chandon, ktorá sa objavila na trhu v roku 2014 pri príležitosti 20. výročia úmrtia Ayrtona Sennu. Do predaja sa dostalo len 41 fliaš (rovnaký počet víťazstiev dosiahol Brazílčan v F1) a každá mala na sebe repliku etikety z 90. rokov s majstrovým podpisom a špeciálnu striebornú medailu s dátumom vinobrania. Cena fľaše Jeroboam bola v čase uvedenia na trh baťovských 4 390 amerických dolárov. Rovnakú etiketu, ktorá sprevádzala víťazov veľkých cien celé polstoročie, sme mohli vidieť aj tento víkend po pretekoch na Red Bull Ringu počas osláv najlepších troch jazdcov v cieli. Bolo to však bez veľkých fanfár, pretože spoločnosť Champagne Carbon po komerčnom úspechu v sezónach 2017 a 2018 pred začiatkom tej vlaňajšej predĺžila svoj kontrakt s Formulou 1 o ďalšie tri roky. Pandémia koronavírusu však spôsobila, že francúzsky producent nestihne dodať dostatočné množstvo svojho produktu, a tak ho v aktuálnej sezóne nahradí tradičná značka väčšieho konkurenta.

Na večné veky?

Ako dlho vydrží spojenie šampanského a motoristického športu je otázne. Čoraz viac totiž naberajú na sile aktivistické skupiny snažiace sa o to, aby Európska komisia zakázala akúkoľvek propagáciu alkoholických nápojov spojených s prezentáciou automobilov, ale hlavne s automobilovými pretekmi. Vo Francúzsku, krajine, ktorá zaviedla zvyk odovzdávať víťazom po pretekoch nápoje s obsahom alkoholu, podobný zákaz platí už takmer dve desaťročia. Ako už bolo spomenuté, miestni usporiadatelia splnili literu zákona šalamúnskym spôsobom: na pódiu sa podávalo šampanské bez etikiet a akéhokoľvek označenia výrobcu. Podobne problém vyriešili aj v moslimských krajinách, do ktorých Formula 1 expandovala o niečo neskôr a kde alkohol zakazuje korán. V Abú Zabí sa strieka šampanským z neoznačených fliaš a v Bahrajne zašli tak ďaleko, že prví traja jazdci oslavujú s miestnym bublinkovým nápojom z granátových jabĺk. Samozrejme bez alkoholu. Možno potom ostane priestor pre inú tradíciu, ktorú iste poznáme z najslávnejších pretekov monopostov v Amerike. Od roku 1937 (s prestávkou medzi rokmi 1947-55) každý víťaz v Indianapolise dostáva po absolvovaní 500 míľ dlhých pretekov na Victory Lane fľašu mlieka. Vybrať si môže medzi nízkotučným a polotučným. Zatiaľ len jediný jazdec porušil túto tradíciu – po pretekoch v roku 1993 popíjal Emerson Fittipaldi pomarančový džús. V tom čase totiž vlastnil zopár pomarančovníkových plantáží v Brazílii.