Technické zaujímavosti okruhu Zandvoort
Prvýkrát od roku 1985 privíta prímorské letovisko Zandvoort preteky Formuly 1. Pôvodne bola plánovaná obnovená premiéra Veľkej ceny Holandska na sezónu 2020. Kľúčom k návratu však bola prítomnosť fanúšikov. A tak musela byť kvôli pandémii koronavírusu posunutá o šestnásť mesiacov. O to viac tento rok lákajú domáce preteky Maxa Verstappena miestnych oranjes, ktorí by najradšej po pretekoch oslávili triumf svojho hrdinu v množstve plážových klubov a reštaurácií na pobreží.
O preteky bol veľký záujem už pred viac ako dvoma rokmi. Keď sa lístky začali predávať, na zakúpenie pôvodne dostupných 100-tisíc vstupeniek usporiadateľom prišlo viac ako milión žiadostí.
Začiatkom augusta ale bolo oznámené, že zo známych dôvodov môže do hľadiska prísť len 67 percent návštevníkov z celkovej kapacity. Držitelia lístkov už boli informovaní, či ich lístok bude, alebo nebude platný. Ak nie, môžu si fanúšikovia preniesť lístky na budúci rok, alebo požiadať o vrátenie peňazí.
Napriek obmedzeniam sa však očakáva, že rev oranžového davu prehluší aj motory monopostov Formuly 1. Čo nás čaká, asi najlepšie priblížil dvojnásobný majster DTM a majster sveta v rallycrosse Mattias Ekström: „Holandský fanúšik robí hluk za dvoch Nemcov alebo štyroch Švédov. Sú typom fanúšikov, vďaka ktorým sa z motoristického podujatia stane večierok, a preto sa sem rád vraciam. Zandvoort je pre mňa z hľadiska atmosféry najlepšie miesto.“
Ikonický okruh Zandvoort sa nachádza v tesnej blízkosti Severného mora neďaleko mesta Haarlem asi 40 kilometrov od centra Amsterdamu. Aj keď sa vraví, že Zandvoort nie je ďaleko od Spa, tímy museli po ceste na víkendovú Veľkú cenu Holandska prekonať vzdialenosť 300 kilometrov.
Je to zaujímavá a náročná trať, v minulosti známa svojimi plynulými zákrutami medzi dunami s veľkolepými klesaniami a stúpaniami. V porovnaní s verziou používanou do roku 1985, keď medzi dunami pretekali James Hunt, Gilles Villeneuve či Jim Clark, okruh vyzerá úplne odlišne a väčšina zákrut je prepracovaná alebo nová. Stále však podľa mnohých nestratila svoje pôvodné kúzlo a ostáva traťou zo starej školy, ktorá neposkytuje veľa priestoru na chyby. Oproti moderným okruhom má totiž veľmi malý počet únikových zón.
Mnohí jazdci si ju obľúbili kvôli jej jedinečnej polohe a špeciálnemu ubytovaniu. Okruh si získal obľubu aj vďaka rýchlym, náročným a ikonickým zákrutám, z ktorých Scheivlak, alebo Tarzan ostali aj po úpravách zachované. Navyše cieľová rovinka je čo by kameňom dohodil od piesočnatých pláží.
„Naozaj rýchle“, „dosť šialené“, „bláznivé“ a „ako zo starej školy“ boli slová, ktorými nová generácia jazdcov Formuly 1 reagovala, keď ich požiadali, aby opísali trať v Zandvoorte, na ktorej mnohí z nich pretekali v nižších formulových kategóriách a niekoľko z nich si odtiaľto odnieslo aj víťazné poháre.
Od roku 1991 sa tu konajú preteky Masters of Formula 3, dalo by sa povedať neoficiálne európske majstrovstvá F3, ktoré za tie roky prilákali množstvo začínajúcich jazdcov. Lewis Hamilton tu zvíťazil v roku 2005, jeho súčasný tímový kolega z Mercedesu Valtteri Bottas v rokoch 2009 a 2010. Domáci miláčik Max Verstappen sa zapísal do víťazných štatistík v roku 2014 a Antonio Giovinazzi v roku 2015. No a napokon Lando Norris tu v roku 2017 vyhral dva z troch pretekov vo Formule 3.
Tento piatok dokonca nebude prvým dňom, keď sa po okruhu budú preháňať moderné monoposty Formuly 1: Max Verstappen s Danielom Ricciardom tu na verzii bez klopených zákrut absolvovali predvádzacie kolá v Red Bulle RB8 už v roku 2017 a domáci jazdec si klopené zákruty vyskúšal o dva roky neskôr.
Aké sú teda hlavné charakteristiky holandskej trate? Svojou konfiguráciou vyniká Zandvoort ako jeden z najneobvyklejších okruhov v tohtoročnom kalendári. Je to zmes zákrut rôznych rýchlostí, ktoré preveria mnohé aspekty výkonu auta, ale preveria aj jazdecké schopnosti.
Bez ohľadu na množstvo zákrut ostáva Zandvoort rýchlou traťou, ktorá je pre jazdcov výzvou, najmä pri hľadaní ich limitu v kvalifikácii. Trať sa kľukatí a plynie piesočnými dunami, avšak nie až s takým veľkým prevýšením ako v portugalskom Algarve. Jazdci ale aj tu majú stále pocit akoby jazdili na horskej dráhe.
Perfektné kolo si vyžaduje odvahu a presnosť, vďaka čomu je Zandvoort medzi jazdcami a fanúšikmi obľúbeným, a to aj napriek tomu, že predbiehanie je na ňom dnes dosť náročné.
Povrch býva často pokrytý pieskom, čo predstavuje ďalšiu veľkú výzvu. Zandvoort sa totiž nachádza v oblasti piesočných dún v blízkosti pláže, pričom vietor niekedy nanáša piesok na trať, čo môže ovplyvniť priľnavosť podobne ako pri pretekoch v Bahrajne. Trať sa v priebehu víkendu postupne zrýchľuje, ale vďaka vetru môžeme aj v kvalifikácii očakávať, že podmienky sa budú od prvého do posledného kola veľmi meniť. Keď sa vietor otočí, môžu byť monoposty zrazu pomalšie aj o dve sekundy na kolo.
Jedným z najpozoruhodnejších a jedinečných prvkov z pohľadu európskych tratí sú dve strmo klopené zákruty. Najmä posledná zákruta je dvakrát strmšia ako zákruty v Indianapolise. Dala by sa porovnať s oválom v starej Monze, kde mali zákruty sklon 21 stupňov. Pre porovnanie, v americkej Daytone majú zákruty sklon až 31 stupňov.
V súčasnosti má parabolický tvar, ktorý má umožniť, aby tu dve autá mohli prejsť jedno vedľa druhého a čo je dôležitejšie, v rovnakej rýchlosti. Osemnásťstupňový sklon v Zandvoorte významne zaťaží pneumatiky, čo ovplyvní hlavne ich trvanlivosť a životnosť. Len pre predstavu rozdiel v prevýšení medzi vrchnou a spodnou časťou poslednej zákruty je približne štyri a pol metra, čo je inak povedané 32-percentný sklon. Dôvodom na tieto zmeny bolo vytvoriť lepšie podmienky na predbiehanie, pričom okruh sa už nemal priveľmi kam rozširovať. Zandvoort má síce dve zóny DRS, ale rovinky na tomto okruhu sú pomerne krátke.
Správny prechod cez posledné dve zákruty Kumho a Arie Luyendijkbocht je kľúčový pre rýchlosť na cieľovej rovinke, na konci ktorej majú jazdci jednu z mála príležitostí na predbiehanie. Tarzanbocht, teda Tarzanova zákruta, je nielen najznámejšou zákrutou okruhu, ale keďže sa v nej mení prevýšenie, dajú sa v 180-stupňovej zákrute vyskúšať aj alternatívne prejazdy.
Trestá však jazdcov, ktorí idú neskoro na brzdy a zlý výjazd z nej znamená stratu v nasledujúcej sérii zákrut. Monoposty ňou môžu relatívne rovnako rýchlo prechádzať po jednoduchšej vnútornej stope, ale aj po vonkajšej strane.
Podobne, ako na Hungaroringu môžu súboje koleso na koleso pokračovať aj za prvou zákrutou. Hneď za ňou nasleduje pomalá sekcia Gerlachbocht, ktorá dostala širší vnútrajšok, aby bola o niečo plynulejšia ako v minulosti, takže to nebude zákruta typu brzda-plyn.
Aj v poradí tretia Hugenholtzbocht sa zmenila a súbojom tu má napomôcť aj klopenie, ktoré postupne stúpa po krivke od ôsmich do osemnástich percent podľa Fibonacciho postupnosti, v ktorej každý ďalší člen je súčtom dvoch predchádzajúcich členov. Takýto sklon, ktorý by sa pre matematicky menej zdatných dal prirovnať k tvaru misky, je navrhnutý tak, aby zákruta jazdcom ponúkala viacero miest k útoku, takže tu treba nájsť optimálnu líniu prejazdu a zároveň sledovať spätné zrkadlá.
Kvôli možným kolíziám vo vysokých rýchlostiach musela byť v brzdnej zóne pred Hugenholtzbocht zväčšená úniková zóna. Výjazd z tejto zákruty je navyše rozhodujúci pre nasledujúcu plynulú sekvenciu rýchlych zákrut. Trakcia je tu obzvlášť dôležitá pre hľadanie potrebných desatiniek.
Ďalším potenciálnym miestom na predbiehanie by mohla byť sekcia Hans Ernst Bocht, ktorú tvoria tesné zákruty číslo 11 a 12. Dobrý výjazd z nich bude znamenať buď ideálny prejazd poslednými klopenými zákrutami, alebo sa tu môže dostať monopost dostatočne blízko k autu vpredu, ktoré môže v posledných dvoch zákrutách tesne nasledovať. Trinásta zákruta je poslednou brzdnou zónou okruhu a akákoľvek chyba tu znamená stratu, ktorú jazdci do konca kola už nedoženú.
Inžinieri spoločnosti Brembo zaradili Zandvoort medzi trate so strednou úrovňou náročnosti z pohľadu bŕzd. Na stupnici od 1 do 5 v indexe obtiažnosti to znamená číslo 3, čo je zhruba rovnaká hodnota ako na Hungaroringu alebo Red Bull Ringu.
Klopené zákruty majú samozrejme vplyv aj na brzdy. Tie používajú monoposty F1 v deviatich zo štrnástich zákrut. Posledná zákruta nepatrí medzi ne kvôli svojmu sklonu a aj preto, že autá spomalia o viac ako 90 km/h už v predchádzajúcej zákrute.
Plynulosť holandskej trate potvrdzuje prítomnosť len dvoch zákrut s brzdnou dráhou nad 100 metrov. S výnimkou Imoly už žiadny iný takýto okruh v kalendári nenájdete.
Brzdy sú najviac vyťažované v jedenástej zákrute, hoci sa tu brzdí z nižšej rýchlosti ako v prvej zákrute po štartovej čiare. Spomalenie je však výraznejšie, pretože monoposty musia počas 2,25 sekundy znížiť rýchlosť z 313 km/h na 99 km/h na úseku dlhom len 105 metrov.
Rovnako ako Spa aj Zandvoort je okúzľujúci okruh a rovnako ako Spa dokáže poriadne potrápiť pri nesprávnej voľbe pneumatík. Keďže ide o novú trať, voľné tréningy budú ešte dôležitejšie, pokiaľ ide o zhromažďovanie údajov o ich životnosti a určovaní stratégie pre preteky. Isté je, že zákruty budú klásť vysoké nároky na pneumatiky, čo potvrdili aj počítačové simulácie.
Vzhľadom na niektoré, z pohľadu pneumatík vysokoenergetické zákruty a žiadne relevantné predchádzajúce údaje, na ktoré by sa dalo spoľahnúť, sú najtvrdšie pneumatiky najvhodnejšou voľbou. Dôvodom sú najmä spomínané klopené zákruty Hugenholtzbocht a Arie Luyendijkbocht, ktoré autá budú schopné prejsť oveľa rýchlejšie ako v minulosti, čo znamená, že pneumatikami prejde aj viac energie.
Posledná zákruta generuje sily presahujúce 4 G. V Zandvoorte sú ale ešte dve zákruty, kde spomalenie pri silnom brzdení dosahuje približne 5 G: prvá Tarzanbocht a jedenásta Hans Ernst Bocht. V siedmej zákrute Scheivlak zase pri rýchlosti viac ako 260 km/h pôsobia bočné sily s veľkosťou približne 5 G. Za ňou navyše hneď nasledujú dve ďalšie s podobne vysokými silami G.
Aj z tohto dôvodu Pirelli štvrtýkrát v tejto sezóne zvolilo tri najtvrdšie zmesi zo svojej ponuky. Premenlivé počasie v Zandvoorte môže mať tiež vplyv a aj keď nezaprší, mohli by nižšie teploty spôsobiť ďalšie problémy s pneumatikami ako je drobenie alebo tvorba pľuzgierov.
Správanie pneumatík bude hrať kľúčovú úlohu aj v celkovej stratégii. Úrovne opotrebovania a degradácie pneumatík určia počet zastávok v boxoch. Menej možností na predbiehanie bude rozhodujúce pre to, aké nastavenia budú tímy hľadať počas voľných tréningov.
Rovnako ako v Monaku alebo na Hungaroringu, by úzka trať mohla potenciálne sťažiť predbiehanie. Aj v Zandvoorte preto môže byť kvalifikácia rozhodujúca pre konečné pozície v nedeľu. Kľúčovým by sa však mohlo ukázať práve získanie pozícií prostredníctvom zastávok v boxoch.
Zandvoort sa radí medzi kratšie trate v tohtoročnom kalendári F1 a jeho krátka boxová ulička priam vyzýva tímy k uvažovaniu o alternatívnych stratégiách s využitím viacerých zastávok. Upravený bol aj vjazd do boxov, ktorý je rýchlejší. FIA však pre prvé preteky po 36 rokoch obmedzila rýchlosť prejazdu boxovou uličkou len na 60 km/h. Napriek tomu by mala byť zastávka v boxoch spojená s výmenou pneumatík o šesť sekúnd kratšia.
Všetko môže kvôli charakteristike okruhu v tohtoročnej bláznivej sezóne zmeniť aj bezpečnostné vozidlo. Jazdci budú mať s úzkou traťou so štrkovými únikovými zónami v nedeľu stále málo skúseností. Bezpečnostné vozidlo sa objavilo na trati v deviatich z posledných dvanástich pretekov, pričom bez prerušenia sa jazdilo len v Monaku, Francúzsku a v úvodných rakúskych pretekoch.
Tento rok sme zaznamenali už päť červených vlajok, čo je viac ako v ktorejkoľvek z posledných dvadsiatich sezón. Jazdci budú pravdepodobne robiť chyby aj v Zandvoorte, takže počas pretekov očakávajte výjazd bezpečnostného vozidla, alebo virtuálne bezpečnostné vozidlo.
Bude zaujímavé sledovať, či Max Verstappen dostane do vytrženia desaťtisíce holandských fanúšikov, ktorí ho od roku 2015 nasledujú po celom svete. Roly zo Silverstone budú obrátené a oranžová armáda konečne dostala šancu vyraziť na svoju domovskú dráhu.
