Gahetna/Wiki Commons
Svet motoršportu opäť smúti, vo štvrtok prišiel o ďalšie veľké meno svojej histórie. Len tri dni po oslave 80. narodenín zomrel Alan Jones, prvý majster sveta pre tím Williams a posledný austrálsky šampión vo Formule 1.
Bývalý jazdec Williamsu, ktorý počas svojej kariéry vybojoval 12 víťazstiev a výrazne sa podieľal na vzostupe britskej stajne, podľahol krátkej chorobe. O jeho úmrtí informovala manželka Amanda prostredníctvom vyhlásenia pre Motorsport Australia.
“S nesmiernym zármutkom oznamujeme, že nás 5. novembra po krátkej chorobe navždy opustil náš milovaný Alan,” uviedla Amanda Butler-Davisová. “Bude nám nesmierne chýbať a s láskou naňho budú spomínať nielen jeho najbližší, ale aj mnohí fanúšikovia, za ktorých podporu bol vždy veľmi vďačný.”
“Alan zasvätil celý svoj život motoristickému športu a zanechal po sebe odkaz, ktorý bude naďalej žiť prostredníctvom nespočetného množstva ľudí, ktorých počas svojho života ovplyvnil. Svojimi úspechmi, vášňou a nezameniteľnou osobnosťou na pretekárskej trati aj mimo nej zanechal nezmazateľnú stopu v motoristickom športe nielen vo svojej vlasti, ale aj na celom svete,” napísala.
Jones debutoval vo Formule 1 v roku 1975, no prvé sezóny strávil v menej konkurencieschopných tímoch. Zlom prišiel v roku 1977, keď sa pripojil k stajni Shadow. Na Veľkej cene Rakúska dokázal v náročných podmienkach prekvapiť favoritov a vybojovať svoje premiérové víťazstvo. Bol to zároveň prvý a jediný triumf tímu Shadow vo Formule 1. Jones tým potvrdil svoj talent a otvoril si cestu k väčším príležitostiam.
V roku 1978 sa Austrálčan pripojil k Williamsu, ktorý v tom čase ešte len budoval svoju pozíciu medzi elitou. Spolupráca s Frankom Williamsom a konštruktérom Patrickom Headom sa ukázala byť rozhodujúca v jeho kariére.
Skutočný prelom nastal v sezóne 1979. Jones s monopostom Williams FW07 vyhral štyri veľké ceny a v celkovom hodnotení šampionátu obsadil tretie miesto. Williams sa tak zaradil medzi najväčších konkurentov dovtedy dominantných stajní a Jones sa definitívne etabloval medzi uchádzačmi o titul.
Vrchol Jonesovej kariéry prišiel v roku 1980. Za volantom Williamsu FW07B predvádzal mimoriadne vyrovnané výkony a počas sezóny triumfoval na piatich veľkých cenách. V boji o majstrovský titul porazil Brazílčana Nelsona Piqueta a stal sa po Jackovi Brabhamovi iba druhým Austrálčanom, ktorý získal titul majstra sveta Formuly 1. Dodnes ho žiadny z jeho krajanov nedokázal napodobniť.
Jonesov majstrovský triumf mal aj pre Williams priam historický význam, pretože odštartoval zlatú éru stajne z Grove. Jones sa tak stal jednou z kľúčových postáv začiatku úspešnej éry Franka Williamsa.
Po zisku titulu pokračoval vo Williamse aj v roku 1981, keď si pripísal ďalšie dve víťazstvá vrátane svojho posledného triumfu v Las Vegas. Williams však napriek prevahe v Pohári konštruktérov nedokázal triumfovať v jazdeckom šampionáte; kde sa bili dvaja tímoví kolegovia Jones a Reutemann, vyhral tretí — Nelson Piquet na Brabhame.
Následne oznámil odchod z Formuly 1, hoci sa do šampionátu ešte niekoľkokrát vrátil. Definitívne ukončil svoje pôsobenie v F1 po sezóne 1986.
Alan Jones patril k najtvrdším a najnekompromisnejším jazdcom svojej generácie. Austrálčan bol známy agresívnym jazdeckým štýlom, neústupčivosťou a mimoriadne silnou túžbou po víťazstve. Na trati súperom nič nedaroval a rovnako priamočiary bol aj mimo nej, kde sa nebál otvorene vyjadrovať svoje názory.
Práve kombinácia rýchlosti, odhodlania a neústupčivého charakteru však z Jonesa urobila jedného z najrešpektovanejších pretekárov svojej éry.
