Štatistické lahôdky: VC Emilia Romagna 2020

Tretí raz tento rok smeruje kontingent Formuly 1 na Apeninský polostrov. Po klasickej Monze a nováčikovi z Mugella sa na rad dostáva ďalšia ikonická trať – Imola. Ide o okruh spojený s najtragickejším víkendom v celých dejinách F1. Prelom apríla a mája 1994 ostane navždy zapísaný v srdciach všetkých motoristických fanúšikov. Niekdajšia GP San Marína však priniesla veľa iných nezabudnuteľných momentov, preto si poďme niektoré pripomenúť.

Necelý týždeň malo formulové osadenstvo na to, aby sa z južného cípu Európy presunulo do tzv. talianskej čižmy, ležiacej v objatí Stredozemného mora. Ak sa kedysi v Imole jazdilo počas Veľkej noci, teraz sa Veľká cena odohrá na Sviatok všetkých svätých. Aby tých zmien nebolo málo, Formula 1 zažije netradičný dvojdňový, rýdzo víkendový formát. Stajne s pilotmi absolvujú pred kvalifikáciou iba jeden 90-minútový sobotný tréning, čo je výborný predpoklad, aby sme boli svedkami zaujímavého nedeľného popoludňajšieho diania.

• Imola sa nachádza, ako napovedá oficiálny názov podujatia, v regióne Emilia Romagna. Jeho súčasťou sú významné mestá Bologna, Modena, Parma, Ferrara či Ravenna.
• Prakticky doma tu jazdí AlphaTauri, sídliaca v meste Faenza, vzdialenom niekoľko minút jazdy od okruhu. Ide o bydlisko pôvodnej stajne Minardi. Ďaleko to sem nemá ani Ferrari.
• Monoposty Formuly 1 sa budú po tomto talianskom okruhu preháňať po 28. raz.
• Trať so súčasným oficiálnym názvom Autodromo Enzo e Dino Ferrari debutovala na scéne F1 dňa 14. septembra 1980, keď hostila Grand Prix Talianska.
• Keď sa talianska Veľká cena po jednoročnej odmlke vrátila späť do Monzy, Imola ostala v kalendári pod hlavičkou GP San Marína. S týmto názvom sa jazdili preteky v sezónach 1981-2006. Prvého novembra pribudne tretie označenie — Emilia Romagna.

• Samotná trať prešla bohatým vývojom. Prvé dva ročníky sa konali na päť kilometrov dlhom okruhu. Neskoršie sa zmenila pasáž Aqua Mineralli. Vynovená konfigurácia sa používala v rokoch 1982 – 1994. Po tragickom víkende prešiel okruh radikálnou zmenou.
• Od sezóny 1995 sa okruh o čosi skrátil. Prestavali sa obidva tragické úseky — Villeneuve aj Tamburello, kde pribudli šikany. Novú podobu dostala taktiež Variante Bassa.
• Od poslednej návštevy Formuly 1 v Imole sa okruh skrátil o 24 metrov na 4,909 km. Pasáž Variante Bassa sa nebude prechádzať cez zákrutu, ale plynulo rovno.
• Okruh Ferrariovcov nepatrí medzi tie, na ktorom sa ľahko predbieha. Napriek tomu iba v tretine prípadov zvíťazil majiteľ pole position — deväťkrát z 27 prípadov. Tri razy sa to podarilo legendám Ayrtonovi Sennovi a Michaelovi Schumacherovi.
• Najúspešnejším pilotom okruhu je Michael Schumacher so siedmimi víťazstvami. Tri razy triumfovali Alain Prost a Ayrton Senna, dvakrát Nelson Piquet, Nigel Mansell i Damon Hill.
• Ak sa pozrieme na úspechy konštruktérov, Ferrari i Williams majú na konte zhodne po osem prvenstiev. McLaren za nimi zaostáva o dve.
• Unikátny rekord drží Brazílčan Senna. Imola sa mu síce stala osudná, avšak v rokoch 1985-1991 tu stál nepretržite na pole position. V čele štartového roštu nechýbal ani pred poslednou jazdou… Kvalifikačné triumfy dosiahol pre tímy Lotus, McLaren i Williams.

• Nelson Piquet (Brabham) si v priebehu ôsmich mesiacov v rokoch 1980-1981 pripísal na Imole dve výhry – raz ovládol taliansku GP, raz Veľkú cenu San Marína.
• Preteky sezóny 1982 poznačili viaceré pamätné udalosti. Kvôli zákulisným hádkam medzi FISA a FOCA, ako i pre Piquetovu a Rosbergovu diskvalifikáciu z GP Brazílie, odmietli na preteky nastúpiť britské tímy. Výnimkou boli Toleman a Tyrrell. Veľkej ceny sa preto zúčastnilo iba 14 monopostov. Po odstúpení Renaultu kvôli technickým problémom sa do vedenia dostalo Ferrari v poradí Gilles Villeneuve, Didier Pironi. Keď Kanaďan na výzvu tímu spomalil, Francúz na kolegu zaútočil a predbehol ho. Gilles to považoval za žart. Niekoľkokrát si pozície vymenili, ale krátko pred cieľom Didier kolegu definitívne predbehol a vyhral. Villeneuve to považoval za zradu. Ich priateľstvo skončilo a o pár dní neskôr nabralo tragickejší rozmer — Gilles počas belgického víkendu v Zolderi zahynul. V cieli GP San Marína 1982 bolo klasifikovaných päť monopostov. Štvrtá skončila inak podpriemerná Osella riadená J. P. Jarierom, piaty bol Čiľan Eliseo Salazar na ATS.
• O rok neskôr, v pretekoch konaných na počesť G. Villeneuvea, zvíťazil Patrick Tambay na Ferrari. Pre sympatického Francúza išlo o posledné formulové víťazstvo.
• Kvalifikáciou na GP San Marína 1984 jediný raz v kariére neprešiel nováčik Ayrton Senna (Toleman). Záver Veľkej ceny poznačilo odpadnutie troch áut pre nedostatok paliva. Boli to Elio de Angelis, Andrea de Cesaris, Eddie Cheever. Prví dvaja menovaní sa vošli do bodovanej šestky, de Angelis skončil napokon tretí.
• Nedostatok paliva ovplyvnil i ročník 1985. Až päť pilotov nevidelo cieľ, pričom po bodoch siahol len Stefan Johansson. Švéd mal blízko k víťazstvu, vytúženého triumfu sa nedočkal. Prvý bol v cieli pôvodne odmávaný Alain Prost (McLaren), ale pre nízku hmotnosť ho diskvalifikovali. Z posledného formulového prvenstva sa tešil Elio de Angelis na Lotuse.

• Sezóna 1986 bola výnimočná pre stajňu Benetton. Značka, ktorá prebrala slabý Toleman, sa vďaka Gerhardovi Bergerovi tešila z pódiového umiestnenia už vo svojej tretej GP.
• Zákruta Tamburello bola v pôvodnej podobe dosť nebezpečná. V sezóne 1987 v nej počas tréningu tvrdo havaroval Brazílčan Nelson Piquet (Williams). Keďže sa po nehode necítil dobre, do pretekov nenastúpil. Napriek absencii sa na konci roka tešil z tretieho a zároveň posledného titulu majstra sveta.
• O dva roky neskôr (1989) priniesla inkriminovaná zatáčka ďalšiu ťažkú haváriu. V treťom kole GP vletel do steny kvôli mechanickej chybe Gerhard Berger na Ferrari. Monopost sa odrazil a vrak následne doslova pohltili plamene. Rakúšana s popálenými rukami našťastie stihli v krátkom čase vyslobodiť. Nasledujúcu GP Monaka musel vynechať…
• Dominantným spôsobom ovládli GP San Marína 1991 monoposty McLaren-Honda. Duo Ayrton Senna – Gerhard Berger nadelilo konkurencii minimálne kolo. Štvrtý Pierluigi Martini na Minardi už zaostal o dve. Alain Prost (Ferrari) urobil v daždi chybu pri nájazde na rošt, takže do veľkej ceny ani neodštartoval.
• Tragický ročník 1994 netreba bližšie rozoberať. Všetky tri súťažné dni sa vôbec nevyvíjali dobre. V piatok mal ťažkú nehodu nováčik Rubens Barrichello (Jordan), sobotu neprežil Roland Ratzenberger (Simtek), v nedeľných pretekoch zahynul Ayrton Senna (Williams).

• Rok po tragédii na upravenom okruhu symbolicky triumfoval monopost Williams-Renault v rukách Damona Hilla. Veľkej ceny sa prvý raz v sezóne 1995 zúčastnil Nigel Mansell za volantom tímu McLaren-Mercedes. Bola to predposledná GP jeho bohatej kariéry.
• Imola ročníka 1996 bola výnimočná v tom, že do pretekov z prvej pole position vo farbách Ferrari štartoval Michael Schumacher. V nedeľu nestačil iba na Damona Hilla (Williams).
• Heinz Harald Frentzen plnil vo Williamse v roku 1997 úlohu dvojky popri Jacquesovi Villeneuveovi, ktorý bojoval o titul. Nemec zvyčajne zaostával, no v San Maríne sa dočkal prvého triumfu kariéry. Spoločnosť na pódiu mu robili jazdci Ferrari Michael Schumacher a Eddie Irvine. Frentzen pritom jazdil s nožom na krku, keďže v prvých troch podujatiach vyšiel v majstrovskej stajni bodovo naprázdno.
• O rok neskôr sme mohli na niektorých monopostoch, napr. Ferrari, Sauber, Jordan, vidieť tzv. Tyrrellove vežičky. Išlo o prídavné spojlery na boku áut v rovine s hlavou pilotov.

'X-Wings' – Part 1:
M.Schumacher / Irvine (Ferrari F300)
Hill / R.Schumacher (Jordan 198)
San Marino GP, Imola, 26th April 1998. #F1 pic.twitter.com/FvxIMqLyGN

— F1 in the 1990s 🚦🏎🏁🏆🍾 (@1990sF1) April 26, 2017

• Ročník 1999 priniesol obrovskú radosť Ferrari. Michael Schumacher sa výhrou nedostal iba na priebežné prvé miesto klasifikácie, ale červení vďaka nemu vyhrali v Imole po dlhých šestnástich rokoch.
• V sezóne 2001 sa do menoslovu víťazov veľkých cien prvý raz zapísal Ralf Schumacher. Spolu s ním oslavovali ďalší partneri. Williams sa tešil prvej výhre od GP Luxemburska 1997, dodávateľ motorov BMW prvej od GP Mexika 1986. Pneumatikárskej spoločnosti Michelin, ktorá sa v danom roku vrátila späť na okruhy F1, stačili iba štyri podujatia, aby sa dostala na najvyšší stupienok. Posledné prvenstvo dosiahla na GP Portugalska 1984.
• Emotívne preteky absolvovali 20. apríla 2003 bratia Schumacherovci. Po kvalifikácii, kde obsadili prvý rad v poradí Michael-Ralf, sa obaja vydali za umierajúcou maminou do nemeckého Kolína, aby sa s ňou rozlúčili. Elisabeth počas sobotnej noci skonala, takže súrodenci nastupovali do pretekov so slzami v očiach. Napriek tomu odviedli famóznu prácu. Michael zaknihoval 65. víťazstvo, Ralf obsadil solídnu štvrtú pozíciu. Tieto preteky boli posledným predstavením skvelého monopostu Ferrari F2002.
• V sezóne 2004 si prvú pole position vyjazdil Jenson Button. Spoločne s ním oslavovala premiérový sobotný triumf stajňa BAR-Honda. Pocit na čele poradia si Jenson vychutnával osem kôl, potom sa až do konca díval na zadné krídlo M. Schumachera.

• Po úchvatnom súboji na GP San Marína 2005 delilo v cieli víťazného F. Alonsa (Renault) od druhého M. Schumachera 0,215 sekundy. Súboj zatienila aféra tímu BAR, ktorý použil nepovolene upravenú palivovú nádrž. Britská stajňa nielenže prišla o tretie a piate miesto, ale vylúčili ju i z nadchádzajúcich dvoch podujatí. Na pódium sa po diskvalifikácii J. Buttona dostal náhradník za zraneného J. P. Montoyu Alexander Wurz (McLaren).
• Španielsko-nemecká bitka sa opakovala i nasledujúci rok, ale skončila v obrátenom garde. Michael preťal cieľovú čiaru o 2,096 sekundy rýchlejšie než Fernando. Začiatok pretekov poznačila hrôzostrašná nehoda Christjiana Albersa (Midland). Holanďan urobil po kontakte s Judžim Idem (Super Aguri) niekoľko premetov a skončil v štrkovej zóne kolesami nahor. Pre neskúseného nováčika z Japonska, ktorý bol konkurenciou doslova vyštvaný z F1, boli jeho štvrté preteky v kráľovskej triede motoršportu zároveň poslednými.
• Týmito pretekmi sa skončila éra dvoch podujatí na Apeninskom polostrove. Od roku 2007 sa jazdila už iba Grand Prix Talianska v chráme rýchlosti na Monze.
• I keď Imola nebola súčasťou kalendára neuveriteľných 14 rokov, v súčasnom štartovom poli sa predsa len nájde pilot, ktorý má pretekové skúsenosti na tomto okruhu. Nie je ním nik iný než rekordér v počte štartov Kimi Räikkönen. Fín sa v Imole predstavil šesťkrát.
• Taliansky okruh nie je miestom, kde sa Icemanovi darí. V roku 2005 získal pole position, avšak krátko po zhasnutí červených svetiel ho z ďalšieho priebehu vyradila technická porucha. Jeho priemerná pozícia na štarte je 8,33.
• Severan tu nikdy nezvíťazil a jeho preteková bilancia nie je lichotivá — trikrát veľkú cenu nedokončil. V týchto prípadoch v nich odjazdil iba 70 kôl zo 186 možných.
• Vo zvyšku pretekov dosiahol najlepšie umiestnenie v roku 2003, keď skončil druhý. O rok neskôr bol ôsmy, v sezóne 2006 piaty. Dohromady tu získal 13 majstrovských bodov.

Pred víkendovými pretekmi visí vo vzduchu niekoľko otázok. Kto nadviaže na slávnu históriu okruhu a zapíše sa do zoznamu víťazov? Ovplyvní netradičný formát víkendu a neskorý, novembrový termín rozloženie síl štartového poľa? Zastaví niekto čerstvého rekordéra v počte víťazstiev Lewisa Hamiltona? Zaváha Mercedes?

Nech nedeľné dianie dopadne akokoľvek, jedno je isté. Okruh s takou históriou ako Imola, osobitne pri spomienke na rok 1994, si zaslúži byť stabilnou súčasťou kalendára Formuly 1!