Štatistické lahôdky: VC Belgicka 2020

Magická, čarovná, jedinečná, prírodná, najobľúbenejšia. A ešte viac iných prívlastkov by sa dalo použiť na označenie trate, na ktorej sa odohrajú siedme preteky tohtoročnej sezóny Formuly 1. Spa-Francorchamps. Kúzelné slovo, pri počutí ktorého okamžite prejdú každému skutočnému fanúšikovi po chrbte zimomriavky. V spomienkach sa ihneď objaví nejeden moment, ktorý potešil, zamrazil či dostal do vytrženia…

Cez víkend sa uskutoční 65. Veľká cena Belgicka monopostov Formuly 1. Spolu s Veľkou Britániou a Talianskom bola súčasťou šampionátu už v premiérovom roku 1950.

• Preteky sa tu nekonali iba v sezónach 1957, 1959, 1969, 1971, 2003 a 2006.
• Veľkú cenu hostili tri okruhy: Spa-Francorchamps (52x), Nivelles (2x) a Zolder (10x). Spa je stálou súčasťou kalendára od roku 1985.
• Zolder je tragicky spojený s menom Gilles Villeneuve. Kanaďan, otec majstra sveta F1 z roku 1997 Jacquesa, tu zahynul v kvalifikácii, keď po náraze do pomaly idúceho Jochena Massa jeho telo vytrhlo z kokpitu. Po lete vzduchom a dopade na ochranný stĺpik odišla legenda Ferrari do večnosti…
• Spa-Francorchamps eviduje dva vyhasnuté životy. Oba prípady sa udiali v sezóne 1960, keď nezávisle od seba zomreli Briti Chris Bristow a Alan Stacey.

• Poďme na veselšiu nôtu. Belgicko rozlohou nepatrí medzi najväčšie štáty Európy, no v F1 ho reprezentovalo 24 pilotov. K najznámejším patria Paul Frére, Olivier Gendebien, Willy Mairesse, Jacky Ickx, Thierry Boutsen či Stoffel Vandoorne.
• Čo sa týka samotného okruhu Spa, pôvodný meral 14,120 km. Preteky sa zvyčajne jazdili na 36 kôl, Grand Prix trvala vyše dvoch hodín. Keď sa F1 do Spa v roku 1985 vrátila, trať sa skrátila na 6,949 km. V nasledujúcich rokoch sa tu udialo niekoľko ďalších úprav.
• Od roku 2007 sa používa okruh s dĺžkou 7,004 km. Zmenami prešla záverečná časť okruhu, čím nadobro zanikla ikonická a obľúbená pasáž Bus stop. Na tejto verzii sa najviac darí Ferrari. O päť triumfov sa postarali Räikkönen, Massa, Vettel a Leclerc.
• Z hľadiska počtu pole position posledných 13 rokov kraľuje Mercedes. Strieborné šípy ich zásluhou N. Rosberga a L. Hamiltona v rokoch 2013 – 2018 zaznamenali šesť.
• V rokoch 2001 – 2009 mal zaujímavú štatistiku Kimi Räikkönen — buď preteky vyhral alebo nedokončil. V spomínanom období bol štyri razy prvý, pričom 2x sa GP nejazdila.
• Nedeľné preteky sa pôjdu 30. augusta. V totožnom termíne sa konala GP v rokoch 1992 a 1998. Pokým v prvom prípade dosiahol prvé kariérne víťazstvo Michael Schumacher (Benetton), v druhom sa z historického triumfu prvýkrát radoval tím Jordan zásluhou Damona Hilla. Dočkáme sa v nedeľu nejakej víťaznej premiéry? Ktovie, možno to bude Sergio Pérez/Lance Stroll a Racing Point…
• Tento rok oslávil Ferrari jubilejnú 1000. GP. Počas belgickej Veľkej ceny 2004 oslavovala Scuderia 700. GP. Úspech oslávila ziskom druhej a tretej priečky. Čo by za taký výsledok dali červení teraz?

Z histórie belgickej Veľkej ceny sa dá čerpať takmer do nekonečna, a tak si pripomeňme aspoň pár významných medzníkov a udalostí.

• Najrýchlejšie kolo pretekov sezóny 1960 dosiahla zhodným časom 3:51,900 trojica Innes Ireland (Lotus), Phil Hill (Ferrari) a Jack Brabham (Cooper).
• Sezóna 1967 priniesla jediný triumf americkej značky Eagle. Postaral sa oň majiteľ tímu a jazdec v jednej osobe Dan Gurney.
  O rok neskôr, v sezóne 1968, získal prvý triumf pre vlastný, rovnomenný tím Bruce McLaren. Vtedy tento sympatický Novozélanďan netušil, že dosiahol posledné víťazstvo v F1. O dva roky neskôr (2. jún 1970) tragicky zahynul na testoch v Goodwoode.
• Rok 1977 v Zolderi priniesol výhru Gunnara Nilssona na Lotuse; išlo o jediné Švédovo prvenstvo. Viac ich pridať nestihol, v októbri nasledujúceho roka ho skolila rakovina. O tri roky neskôr preťal premiérovo ako prvý cieľovú pásku Didier Pironi na Ligieri.
• Sezóny 1988 – 1991 poznačila dominancia Ayrtona Sennu, ktorý vždy zvíťazil po štarte z pole position. Brazílčan v Spa vyhral celkovo päťkrát. Kráľom Spa-Francorchamps je stále Michael Schumacher so šiestimi triumfami.
• Rok 2000 priniesol azda najpamätnejší duel strednej generácie fanúšikov F1. Súboj, keď Mika Häkkinen predbehol Michaela Schumachera cez o kolo pomalšieho Zontu, zdvíha divákov zo sedadiel aj po dvadsiatich rokoch!
• Záver pretekov ročníka 2008 poznačil kontroverzný súboj K. Räikkönena (Ferrari) a L. Hamiltona (McLaren). Brita pôvodne vyhlásili za víťaza, po neskoršej penalizácii a pripočítaní 25 trestných sekúnd klesol na tretie miesto. Vyhral tak Massa.
• Kvalifikáciu v roku 2009 prekvapujúco ovládol Giancarlo Fisichella na monoposte Force India. Indický tím pôsobil v kolotoči F1 druhý rok a sobotné víťazstvo zostalo jediným v jeho histórii. Druhé miesto z nedeľných pretekov nik viac neprekonal ani nevyrovnal.

Nepredvídané počasie Ardenských lesov i charakter trate často prispeli k tomu, že sme videli ťažké havárie či hromadné kolízie.

• Rozmary počasia v Spa sa ukázali v roku 1966. Na štarte stálo 16 pilotov, no pre búrku ich skončilo v prvom kole deväť. Klasifikovaní boli piati, vyhral John Surtees (Ferrari).
• Nedávno médiá obletela správa o ďalšej ťažkej havárii Alessandra Zanardiho. Talian má zrejme život ohrozujúce nehody zapísané v osude. Jednu z prvých prežil na belgickej trati počas tréningu v roku 1993, keď na stúpaní z Eau Rouge dostal šmyk, tvrdo narazil do bariéry a odrazil sa na druhú stranu. V Lotuse sme ho do konca sezóny nevideli…

• V roku 1998 sa na dažďom zmáčanej vozovke odohrala najväčšia havária v histórii F1, do ktorej sa zapojila vyše polovica 22-členného štartového poľa. Aby toho nebolo málo, v reštartovanej GP kolidovali M. Schumacher a D. Coulthard, čo si Nemec so Škótom šiel ručne-stručne vysvetliť do boxov strieborných šípov. V cieli klasifikovali ôsmich pilotov.
• V sezóne 1999 absolútne nevyšla príprava na nedeľné preteky stajni BAR. V priebehu pár minút zošrotovali obe autá po prejazde Eau Rouge Jacques Villeneuve i Ricardo Zonta. Ani jeden z nich sa, našťastie, nezranil. Preteky absolvovali obaja.
• Preteky roku 2001 poznačila nehoda Luciana Burtiho (Prost). V 5. kole bojoval Brazílčan s Eddiem Irvinom (Jaguar) o 16. miesto. V pasáži Blanchimont došlo ku kontaktu a modrý Prost si to namieril hlboko do pneumatikovej bariéry. Vrak pomáhal vyslobodzovať dokonca sám Eddie. Luciano neutrpel vážnejšie zranenia, akurát viac šancí v pretekoch nedostal. Vďaka jeho absencii následne zažil premiéru Čech Tomáš Enge.
• Ani rok 2004 sa neobišiel bez kolízií. Krátko po štarte sa do stretov na rôznych miestach zapojilo sedem jazdcov. Z monopostu Minardi Gianmariu Bruniho dokonca vyšľahol oheň. Záver GP bol napínavý, pre technické problémy prišli o životné výsledky Ricardo Zonta (Toyota) a Antonio Pizzonia (Williams). Obaja pôsobili v úlohe náhradníkov.
• V roku 2005 prešli cieľom na prvých deviatich priečkach jazdci deviatich rôznych tímov. Preteky sa stali pamätné pre kolíziu dua M. Schumacher (Ferrari) – Takuma Sato (BAR), po ktorej uštedril Nemec optimistickému Japoncovi jemné pohladenie po prilbe.
• Štart pretekov 2009 poznačila kolízia štyroch pretekárov. Medzi nimi sa nachádzali J. Button (Brawn) či L. Hamilton (McLaren). Účastníkom bol i Romain Grosjean (Renault).
• Francúz sa negatívne zapísal do dejín GP Belgicka aj v sezóne 2012, keď ho po zavinení kolízie suspendovali z ďalšieho podujatia. Krátko po štarte totiž kvôli nemu havarovali Hamilton (McLaren), Alonso (Ferrari) i Pérez (Sauber).
• Obrovskú kolíziu sme videli tiež pred dvoma rokmi, keď si vzduchom ponad hlavu Charlesa Leclerca (Sauber) zalietal Fernando Alonso (McLaren). Spúšťačom kataklizmy bol Nico Hülkenberg (Renault), ktorý nezvládol brzdenie.

Čo nám prinesie belgická Grand Prix tento rok? Veľa bude záležať od počasia. Formula 1 sa však vracia na miesto, kde vlani v sobotných pretekoch Formuly 2 vyhasol život talentovaného Francúza Anthoina Huberta. Nech sú nedeľné preteky pamiatkou na tohto mladého pretekára, ktorý svojej vášni obetoval to najdrahšie čo mal — život.