Príde Verstappen o svoju výhodu? Teraz jazdí ako Button, všíma si Hughes

V posledných sezónach platila jedna pravda: Nech sa do monopostu Red Bullu posadil ktokoľvek, Max Verstappen ho vždy s ľahkosťou strčil do vrecka. Teraz však stojíme na prahu novej éry, na ktorom by sme si mali položiť otázku: Udrží si túto rýchlostnú nadvládu aj v novej sezóne? Padok si totiž všíma, že Holanďan upustil od jazdeckého štýlu, ktorý mu vlani vyniesol majstrovský titul.

Max Verstappen je považovaný za jedného z najtalentovanejších, ak nie rovno najtalentovanejšieho pilota v padoku. Takéhoto uznania sa mu dostávalo už dávnejšie, no porovnania s tímovými kolegami a najmä jeho minuloročné výkony to všetko len umocnili.

Je však takéto velebenie holandského pretekára zaslúžené? Nesmieme zabudnúť na to, že až na prvú sezónu, ktorú strávil v Toro Rosso, si celú svoju formulovú kariéru sadal do monopostov Adriana Neweyho a po minulotýždňovom podpise novej zmluvy ešte veľmi dlho bude, až do roku 2028.

Prečo by to mal byť problém? Autá, s ktorými sa Max Verstappen stretol, mali totiž niečo spoločné. Okrem slávnej Neweyho naklonenej podlahy boli takmer všetky stavané na Maxa Verstappena. Tohtoročný monopost mu však nemusí vyhovovať ako predchádzajúca generácia. V prvom rade ešte chvíľu potrvá, kým spolu s inžiniermi upravia správanie auta tak, aby to úradujúcemu šampiónovi vyhovovalo, nuž a nemáme garanciu toho, že to bude stačiť.

Vezmime si takého Sebastiana Vettela, ktorý za čias dvojitých a fúkaných difúzorov využíval svoj špecifický jazdecký štýl na to, aby úplne zotrel konkurenciu aj tímového kolegu, no keď sa zmenila technika, Nemec prišiel o kúzlo, kvôli ktorému ho svojho času volali “Baby Schumi”. Namieste sú preto obavy, či sa niečo podobné nemôže stať aj Verstappenovi.

Prečo Verstappen v Neweyho autách tak exceloval?

Adrian Newey už dlhé roky preferuje filozofiu áut s naklonenou podlahou, no až Max Verstappen mu umožnil dotiahnuť ju do absolútneho extrému. Takto nastavený monopost totiž so sebou prináša isté výhody, ale aj nevýhody, s ktorými sa nedokáže každý pilot vyrovnať.

V priebehu uplynulej sezóny sme videli, čo bolo hlavnou devízou Red Bullu. Vďaka vyššie položenej zadnej časti auta došlo de facto k zväčšeniu difúzora, ktorý dokáže generovať prítlak oveľa efektívnejšie ako zadné krídlo. Auto Red Bullu malo v prípade rovnakého množstva prítlaku ako taký Mercedes menší odpor, a keď ho zas býci potrebovali, dokázali mať na zadnej časti viac prítlaku ako konkurencia s menej naklonenou podlahou — stačilo nasadiť väčšie zadné krídlo, ktoré sme však vídali len sporadicky.

Tento koncept prinášal svoje ovocie aj v pomalých zákrutách. Keď na zadnú časť nepôsobí taká veľká prítlačná sila, začne sa dvíhať — auto sa predkláňa, čím pomáha generovať extra prítlak vpredu. Platí totiž, že výrazne narastie uhol náklonu predného krídla, pod ktorým vzniká silnejší podtlak, čo v pomalých sekciách okruhu posúva stred pôsobiska prítlačných síl dopredu.

To je pre inžinierov skvelá pomoc. Keďže monopost Formuly 1 má v pomalých zákrutách tendenciu byť nedotáčavý, viac prítlaku na prednej náprave túto nedotáčavosť vykompenzuje. Z teoretického pohľadu by všetci chceli podlahu nakloniť čo najviac, aby sa tento stred pôsobiska prítlačných síl posúval čím väčšmi dopredu. V tíme však musia pamätať minimálne na dve veci; nesmú to s predklonom prehnať, aby pod podlahu a difúzor nezačal zatekať vzduch spoza okrajov, nuž a musia pamätať aj na jazdca.

Čím má auto viac prítlaku vpredu, keď sa nachádza v pomalej zákrute, tým je pretáčavejšie. Nie každý pilot dokáže ukočírovať monopost s nervóznou zadnou časťou. Neustále ju treba držať pod kontrolou, jazdec musí predvídať, čo si auto zmyslí v nasledujúcej stotine sekundy, a zakročiť. Max Verstappen v tomto smere vynikal a s pokojom jazdil za volantom monopostu, ktorého zadná časť a jej správanie by iných privádzalo do nepríčetna.

Práve spomínaná Verstappenova schopnosť umožnila Adrianovi Neweymu posúvať vývoj monopostu do stále väčších extrémov. Aj šéf tímu nápojového giganta Christian Horner vlani v Belgicku poznamenal, že novodobé monoposty Red Bullu “sa vyvíjali na základoch Maxovho štýlu jazdy”.

“Verstappenova schopnosť jazdiť s autom, ktorého zadná časť sa trochu hýbe, je výnimočná,” vychválil ho počas minuloročnej letnej prestávky Adrian Newey. Matematika tu bola jednoduchá: čím ďalej Red Bull zašiel, tým bol maximálny rýchlostný potenciál auta väčší, ale tým bolo ťažšie v ňom jazdiť.

Od istého bodu začne platiť, že menej talentovaný pilot v takomto koncepte auta pocíti čoraz väčšiu neistotu, v zákrutách volí radšej istejší prejazd, na čo doplácajú jeho časy na kolo. A tu narážame na dôvod, prečo sa Verstappenovi nedokázali vyrovnať Pierre Gasly, Alex Albon a ani Sergio Pérez. Nedokázali skrátka využiť všetok potenciál auta, na ktorý doposiaľ dosiahol len Verstappen.

Medzera medzi Holanďanom a touto trojicou by bola menšia, keby Red Bull nasadzoval menej extrémny monopost, no takéto auto by bolo z pohľadu maximálnej čistej rýchlosti pomalšie. Dnes môžeme len špekulovať, či by toto rozhodnutie v konečnom dôsledku Verstappena nestálo jazdecký titul, a či by Red Bullu pomohlo k zisku toho konštruktérskeho.

Ako sa zmenila Verstappenova jazda?

Na predsezónnych testoch v Barcelone to však vyzeralo tak, akoby v monoposte Red Bullu ani nesedel Max Verstappen. Jeho prejazdy zákrutami sledoval uznávaný formulový novinár Mark Hughes, ktorý svoje postrehy zhrnul v článku pre The Race.

“V Barcelone, v novom Red Bulle RB18, som Maxa Verstappena zbadal jazdiť štýlom, ktorý sa nepodobal na nič, čo sme doteraz videli v podaní úradujúceho majstra sveta,” píše Mark Hughes vo svojom stĺpčeku. “Preč sú časy energickej akrobacie v pomalých zákrutách a celkovo agresívnej reči tela starého predkloneného Red Bullu. V novom supernízko položenom aute jazdil sťaby akási extrémna verzia Jensona Buttona!”

“Je neskutočne plynulý, skoro šliape na brzdy, ale aj skoro pridáva plyn. Jeho práca s volantom je nesmierne jemná,” pokračuje uvažujúc, koľko času Verstappen strávil cibrením si nového štýlu jazdy. “Vyzerá to, akoby si vytvoril špeciálny jazdecký štýl, možno na simulátore, aby maximalizoval efektivitu výkonných Venturiho tunelov v podlahe.”

Vzápätí objasňuje, prečo by takáto zmena mala byť prínosná: “Čím menšia variabilita v tom, aké je uhol nábehu vstupných otvorov do Venturiho kanálov, tým lepšie by mali fungovať. Tím hovorí, že auto má ešte stále ďaleko od optima. Mohlo sa však stať, že toto auto má výnimočné charakteristiky a Verstappen je prvý, kto si naplno uvedomil, že bude treba staviť na úplne nový prístup?”

Na to, že piloti budú musieť v tejto sezóne prehodnotiť spôsob jazdy, už vlani upozorňovali viaceré osobnosti z padoku. Zatiaľ sa však zdá, že len Verstappen si tieto vyjadrenia vzal naozaj k srdcu.

“Jeho štýl je v príkrom kontraste s jeho predchádzajúcimi technikami, a tiež v porovnaní s jazdcom, ktorý počas prvého dňa pôsobil najdramatickejšie — s Charlesom Leclercom. On v zákrutách prísne zvŕtal svoje Ferrari, predné kolesá boli na hrane zablokovania, za volantom bol energický a plyn využíval tak, aby ovládol svojhlavý zadok auta,” opisuje zas Leclercovu jazdu Hughes. “Vyzeralo to skvelo a možno vo Ferrari treba jazdiť takto. Podľa stopiek to bolo rýchlejšie ako Red Bull.”

“Ale zatiaľ ignorujme časy. V tejto fáze na nich nič nevyčítame. Práve to absolútne rozdielne narábanie s autami na trati by mohlo byť predzvesťou toho, čo nás čaká v novej ére,” doplnil po svojom krátkom zamyslení.

Otázka teraz znie: Budú musieť piloti zájsť na školenia za Jensonom Buttonom, aby z prísavného efektu podlahy získali absolútne maximum? A bude to znamenať, že Verstappen príde o obrovskú výhodu, keď vďaka svojim schopnostiam korigovať agresívne nastavený Red Bull získaval stotinky a desatinky sekundy k dobru?

Max Verstappen tomu istotne neverí, na margo svojho štýlu vlani poznamenal, že rozhodne nie je statický. “Z pohľadu pilota je vám jedno, či máte nedotáčavé auto, pretáčavé auto, klzký alebo priľnavý povrch, svoj jazdecký štýl tomu neustále prispôsobujete,” uviedol pre The Race.

“Ak si skrátka poviete, že toto je môj jazdecký štýl a hotovo, tak nebudete rýchli. Celú kariéru od motokár, cez F3 až neviemkam sa učíte, že auto sa každý víkend správa trochu inak. Vždy sa naň musíte adaptovať,” zdôraznil minuloročný šampión. “Samozrejme, že sa vždy snažíte auto nastaviť tak, aby vám vyhovovalo, ale nikdy sa vám nebude páčiť stopercentne. Zakaždým ho musíte dolaďovať, alebo sa o to aspoň pokúšať. A napokon platí, že presne toto robí jazdca rýchlym.”

Verstappen určite nemá v pláne spomaliť, no Sergio Pérez má obrovskú príležitosť ukázať, že keď s Holanďanom odštartuje z rovnakej štartovej čiary a nebude mať obuté topánky šité na mieru jeho kolegovi, tak s ním bude možné držať krok.

Podarí sa mu to, alebo Verstappen opäť vytiahne z rukáva niečo nevídané? Všetko je otvorené.