Hughes: Arrivabene je tvorca jedovatej kultúry strachu, Binotta treba podporiť
Neochvejný advokát Mattiu Binotta? Jeden z najrenomovanejších formulových žurnalistov Mark Hughes sa opäť raz zastáva šéfa Ferrari alebo lepšie povedané, zastáva sa kontinuity, ktorú švajčiarsky rodák predstavuje. Scuderiu totiž opäť zahalili mračná mediálnych špekulácií, ktoré opäť raz hlásajú koniec Binotta v kresle šéfa stajne z Maranella.
Nedá sa povedať, že by sa Hughes zastával priamo Binotta, iba poukazuje na to, čo by zmena šéfa znamenala. Zemetrasením vo vedení by sa Ferrari ocitlo na začiatku ďalšej päťročnice a nádeje na titul by sa museli odložiť do času, kým si všetko znovu „sadne“.
Po tom, čo sa v médiách spustil ďalší kolotoč špekulácií o odchode súčasného bossa, ktorého má nahradiť buďto súčasný šéf Alfy Romeo Frédéric Vasseur alebo súčasný šéf programu GT Antonello Coletta, prehovoril aj Hughes.
„Je to frustrujúca šaráda,“ prehlásil na stránkach portálu The Race britský žurnalista. „Celý ten cyklus ‚vyhoďte šéfa a priveďte nového‘ a následný rastúci tlak na vyhodenie onoho nového šéfa, keď neprídu tituly majstrov sveta, má určitý futbalový nádych. Nikto z vrcholového manažmentu si nevšimol, že najväčšie úspechy Ferrari prišli, keď nechali šéfov robiť si svoju prácu napriek rokom neúspechov a superdrahým jazdcom?“
„Od smrti Enza Ferrariho v roku 1988 a pred érou Jeana Todta a Rossa Brawna (prišiel v roku 1997) si tím počínal podobne ako doteraz, teda s tesnými prehrami, hromadným prepúšťaním a ďalšou krízou.“
„Todt a Brawn to stabilizovali a zbavili sa tejto kultúry. Ich tím bol nakoniec počas dlhých rokov neporaziteľný,“ píše Hughes, ktorý opäť nezabudol vyzdvihnúť úspechy súčasného šéfa na technickom poli.
„Binotto dohliadal na pretvorenie Ferrari na jeden z technicky najkreatívnejších tímov – so skvelou pohonnou jednotkou a šasi. To je tá najťažšia časť. Po prevádzkovej stránke však taký silný nie je.“
„Logickou odpoveďou by teda určite bolo zachovať stabilitu a tiež priviesť posily, ktoré budú riešiť slabiny, ale nie odseknutie hlavy,“ píše Hughes.
Jedna vec je kritizovať, druhá prísť s riešeniami. Myslieť si, že výmenou šéfa sa Ferrari ako švihnutím čarovného prútika premení na najmocnejšiu silu vo Formule 1, by bolo nesmierne naivné. Iste, vo fanúšikoch rastie frustrácia a ako sme zvyknutí z ostatných športov, treba im ukázať, že vedenie situáciu rieši – vyhodením šéfa či generálneho manažéra. Ak by však Ferrari v budúcom roku pod novým šéfom bojovalo o titul, nebola by to zásluha nového bossa, ale toho starého.
„Spomínate si na rok 1990 a masové prepúšťanie po tom, čo Alain Prost tesne prehral v boji o titul? Spomínate si, ako vyzeral tím o rok neskôr i v tých nasledujúcich? Boli úplne nikde. To by dokázal predpovedať ktokoľvek z pretekárskeho prostredia, ale človek z korporátu to nemusí celkom pochopiť,“ píše Hughes.
„Pred niekoľkými rokmi, keď bolo Ferrari dole, stanovil Elkann cieľ Binottovi, že do roku 2022 bude bojovať o víťazstvá. Presne to sa v tomto roku aj podarilo.“
„Ferrari potrebuje posilniť na trati a Binottovi treba zhora vysloviť slová obrovskej podpory, no zároveň dodať, že je pred ním ešte veľa práce.“
„V prvom rade je potrebné zaviesť kultúru, v ktorej sa tím hlási k svojím chybám a pristupuje k nim ako procesnému, nie personálnemu problému. Binotto pomohol zbaviť sa jedovatej kultúry strachu, ktorá pretrvávala počas Arrivabeneho pôsobenia, ale ešte ju nenahradila kultúra, v ktorej sú konkrétne problémy akceptované všetkými a putujú do zabudnutia bez toho, aby sa ktokoľvek musel obávať o svoju prácu.“
„Takto môžete zo skupiny kreatívnych a talentovaných ľudí vyťažiť to najlepšie. Treba rozlišovať rozdiel medzi problematickým šéfom a šéfom, ktorému sa nedostáva potrebnej podpory,“ napísal Hughes.
