Je tímová réžia na spôsob DTM povolená vo Formule 1?

O tom, čo sa stalo na záverečnom podujatí sezóny DTM, už znovu písať nebudeme. Kontroverzia z Norisringu však vzniesla zaujímavú otázku, na ktorú pravidlá nemajú jednoznačnú odpoveď. A zdá sa, že jednoznačnú odpoveď nemajú ani kompetentní.

Ako je to s praktizovaním tímovej réžie medzi dvoma alebo viacerými tímami? Ako sme videli na Norisringu, v praxi sa môže stať, že dôjde k spolupráci rôznych tímov s cieľom získať výhodu pre jeden z nich. Tímová réžia vo vnútri jedného tímu na spôsob Veľkej ceny Rakúska 2002, Veľkej ceny Ruska 2018 a ďalších je pravidlami povolená. Je nepopulárna, ale povolená. No čo ak uzavrie „monopol“ viacero tímov so spoločným záujmom? Na to pravidlá jednoznačnú odpoveď nemajú.

Šéf DTM Gerhard Berger ju označil za „úplne novú úroveň, ktorú nedokážem akceptovať“ a prisľúbil, že to bude riešiť. Možno by sa tým mala zaoberať aj Formula 1, kým nie je neskoro. Na rošte, kde máme mnoho zákazníckych tímov ako Aston Martin a Williams alebo „sesterských“ ako Christian Horner označuje AlphaTauri, nie je na škodu vymedziť hranice.

Videli sme napríklad, ako srdnato sa v Turecku bránil Júki Cunoda, ktorý Lewisovi Hamiltonovi poriadne znepríjemnil život a dokázal ho na niekoľko kôl zdržať. Japonec po pretekoch nijak neskrýval, že v súboji o titul fandí Maxovi a chcel jemu a Red Bullu pomôcť. Niečo také sa mu asi nedá vyčítať.

Takéto „aliancie“ nie sú vo Formule 1 ničím novým ani nezvyčajným. No čo ak sa dva tímy pokúsia spoločne zmeniť celkový výsledok šampionátu spôsobom, aký sme videli v DTM? Precedens na niečo také máme len jeden, a síce Veľkú cenu Európy 1997, kde došlo nielen ku kolízii Michaela Schumachera a Jacquesa Villeneuvea, ale aj údajnej dohode a Williamsu a McLarenu. FIA však vtedy nemala na obvinenie dvoch britských tímov dôkazy a nikoho nepotrestala.

Práve dôkazy sú v takýchto prípadoch najväčším problémom. Ak existuje interná dohoda medzi úzkou skupinkou ľudí, je prakticky nemožné niečo také dokázať. Pochopiteľne okrem prípadu, ak sa nájde nejaký „kajúcnik“ ako napríklad Nelson Piquet v afére Crashgate.

Trochu zvláštne je aj to, že úplne jednoznačne niečo také nezakazujú ani športové pravidlá, hoci na viacerých miestach naznačujú, že sa jedná nepovolené konanie. Dodatok M Medzinárodného športového kódexu hovorí o „manipulácii pri súťaži“. V článku 10 stojí: „Dojednanie, konanie alebo úmyselné opomenutie konania, ktorého zámerom je nevhodným spôsobom zmeniť výsledok alebo priebeh súťaže; s úmyslom odstrániť nepredvídateľnú povahu súťaže alebo jej časti, v snahe získať tým pre seba alebo iného neoprávnenú výhodu.“

Spadá táto široká definícia pod konanie tímov so špeciálmi Mercedesu na Norisringu? Zrejme áno. Potvrdil to niekedy športový súd alebo iný orgán svojim rozhodnutím? Zatiaľ nie. Portál RaceFans sa na túto záležitosť opýtal aj riaditeľa pretekov Michaela Masiho a ani ten nevniesol do veci viac svetla.

„Musel by som sa na to pozerať optikou okolností každého prípadu, ak taký nastane. Nerád by som predbiehal s tým, že sa niečo môže alebo nemôže stať,“ povedal Masi.

„Ak ste videli veľkosť Medzinárodného športového kódexu a ďalších pravidiel, je viacero možností, ktoré by sa dali využiť, ak sa niečo také stane. Dokázali by sme to riešiť vhodným spôsobom, ak by to bolo nutné,“ ubezpečil riaditeľ pretekov.