VC Belgicka 1960: Keď preteky nezastavila ani smrť dvoch jazdcov

Presne pred 60 rokmi, 19. júna 1960, sa Veľká cena Belgicka zapísala do dejín Formuly 1 i celého motoristického športu čiernymi písmenami. V osudný deň zahynuli hneď dvaja britskí pretekári Chris Bristow a Alan Stacey (k tomu sa počas víkendu ťažko zranilo iné britské duo Stirling Moss a Mike Taylor). Ich životy vyhasli nezávisle od seba v priebehu 20. a 25. kola. Preteky na ikonickom mieste v Ardenských lesoch so sebou neustále prinášali zvýšené riziko havárie, zranenia, ba i smrti. Vtedy 14,120 km dlhý okruh Spa-Francorchamps v sebe ukrýval množstvo nebezpečných úsekov. Paradoxne, spomínaní piloti sú doteraz jediní, ktorí na tejto prírodnej trati stratili svoj mladý život. Samozrejme, len v rámci seriálu F1.

Pri smutnom výročí tragédie si v krátkosti predstavme kariérne profily Chrisa a Alana, rovnako posledné okamihy ich pozemského života.

Chris Bristow (2. december 1937, Lambeth, Veľká Británia) bol synom vlastníka automobilovej dielne, takže od útleho detstva dýchal vôňu benzínu a pneumatík. V kráľovskej motoristickej disciplíne debutoval v sezóne 1959 na okruhu Aintree neďaleko Liverpoolu. Zasadol do Cooperu T51 s motorom Borgward Straight-4. V kvalifikácii obsadil 16. miesto (z 24 účastníkov, ďalší šiesti sa nekvalifikovali) a v pretekoch skončil desiaty so stratou piatich kôl na víťaza Jacka Brabhama. V jeho kariére to bola jediná dokončená GP. Na nemajstrovských pretekoch v Oulton Parku za účasti silnej konkurencie vybojoval bronzový stupienok. Zdalo sa, že najväčšie úspechy sa dostavia nasledujúcu sezónu…

Takmer to vyšlo. Na okruhu v Goodwoode upútal tretím miestom, avšak v oficiálnom šampionáte sa mu od začiatku lepila na päty smola. Do majstrovstiev zasiahol v Monaku. V úzkych uličkách kniežatstva štartoval štvrtý, no zradila ho prevodovka. V holandskom Zandvoorte znova ukázal kvalifikačnú rýchlosť, monopost postavil na siedmu priečku. Žiaľ, mnoho umenia nepredviedol, po necelých deviatich okruhoch ho zradil motor. Potom nasledovalo osudné Belgicko. Chris sa i tu dostal do TOP 10. Začínal ôsmy a bojoval o premiérové majstrovské body. Všetko prebiehalo dobre, pokým neprišla zákruta Burnenville 20. kola belgickej Veľkej ceny. V nej počas súboja o bronzový stupienok s domácim matadorom Willym Mairesseom nezvládol riadenia auta Cooper T51 Climax, vyletel mimo trať a spravil niekoľko otočiek. Pri kvalite vtedajších monopostov nemal žiadnu šancu prežiť…

O päť kôl neskôr vyhasol život Alana Staceyho (29. august 1933, Broomfield, Veľká Británia).

Alan ešte ako pubertiak prežil nehodu na motocykli, pri ktorej si poranil pravú nohu tak nešťastne, že mu ju museli amputovať. Napriek používaniu náhradnej protézy sa nevzdal. Jeho formulová kariéra je v istom ohľade podobná legendárnemu Jimovi Clarkovi; absolvoval ju výhradne vo farbách Lotusu. Na Škótove úspechy však nenadviazal.

Ako Chris Bristow i on debutoval na Veľkej cene Veľkej Británie. Stalo sa tak v sezóne 1958 na bývalom vojenskom letisku Silverstone. Kvalifikoval sa dvadsiaty, šachovnicovú vlajku pre technické problémy nevidel. Ďalšiu šancu dostal o rok neskôr, opätovne na domácej pôde. Tentoraz už na trati v Aintree, kde sa stretol s Bristowom. Alan štartoval dvanásty, v cieli ako ôsmy stratil na víťaza štyri kolá. Tu nachádzame inú smutnú paralelu. Grand Prix Veľkej Británie 1959 bola pre Alana i Chrisa jedinou, v ktorej uzreli šachovnicovú vlajku.

V ročníku 1959 dostal ešte jednu príležitosť ukázať sa v F1: v zámorí na premiérovej GP USA v Sebringu. Úmorná cesta za oceán mu šťastie nepriniesla, po dvoch odjazdených kolách vypovedala službu spojka. Týmto sa dostávame k tragickému roku 1960.

Celosezónnu zmluvu v továrenskom Lotuse nezačal najlepšie. V Argentíne, Monaku a Holandsku obsadil v kvalifikáciách postupne 14., 13. a 8. miesto. Relatívne dobré výsledky mu neboli nič platné, na bodovom konte mu stále svietila nula. S vierou prelomiť smolu zamieril do Belgicka, kde to skutočne vyzeralo na pretrhnutie negatívnej série. Alan krúžil na bodovanom šiestom mieste, až nadišlo osudné 25. kolo. V pasáži Masta, niekoľko stoviek metrov za tragickou Burnenville, ho do tváre zasiahol letiaci vták. Nie je jasné, či už táto kolízia pripravila mladého pilota o život; teória hovorí o zlomenom väze. V každom prípade Stacey stratil kontrolu nad autom, zišiel z trate a narazil do násypu zeme. Pretekára vyhodilo z kokpitu a bezvládne telo dopadlo o pár metrov ďalej.

Samotná Grand Prix nebola ani po druhej smrteľnej tragédii zrušená, odjazdilo sa plných 36 kôl. Cieľom ako prvý preletel Jack Brabham pred Bruceom McLarenom a Olivierom Gendebienom – všetci na monopostoch Cooper. K zaujímavostiam tragických pretekov zároveň patrí, že najrýchlejšie kolo so zhodným časom zaznamenala trojica pilotov. Opomenúť nesmieme ani debut amerického tímu Scarab v rámci veľkých cien F1.

Od opísanej katastrofy dnes uplynulo presne 60 rokov. Na pilotov, ktorí následkom skorého odchodu na druhý svet nestihli zaujať významné miesta v štatistikách, sa pomaly zabudlo. Najmä preto vznikol tento článok. Nech je tichou spomienkou na Alana a Chrisa. Spomienkou na dvojicu, ktorá svojej vášni a láske obetovala to najdrahšie, čo človek má — život… Odpočívajte v pokoji!