Čo má spoločné okruh v Bahrajne s ťavami?
Medzinárodný okruh v Bahrajne by sa už dal označiť za stálicu v kalendári Formuly 1. V tejto sezóne sa uskutoční už sedemnásta Veľká cena Bahrajnu. Len tretíkrát si však organizátori môžu ku svojmu podujatiu dať prívlastok otváracie. V roku 2006 to bolo kvôli Hrám Commonwealthu, ktoré sa konali v Melbourne, o štyri sezóny neskôr si Bernie Ecclestone vybral tento malý ostrovný štát na oslavu 60-ročnice Formuly 1. Nuž a v aktuálnej sezóne dostala Bahrajn na prvé miesto v kalendári pandémia koronavírusu.
Nemenej zaujímavá je aj história okruhu. Bernie Ecclestone sa snažil dostať Formulu 1 na Stredný východ už koncom 90. rokov, ale skutočne sa mu to podarilo až začiatkom tohto storočia. Spomedzi rôznych kandidátov na usporiadanie veľkej ceny nakoniec symbolicky vyšiel víťazne Bahrajn – ostrov, kde boli v roku 1931 objavené prvé ložiská ropy v oblasti Perzského zálivu.
Za všetkým treba hľadať korunného princa šejka Salmana bin Hamada Al Chalífu, ktorý je nadšencom motoristického športu a zároveň čestným prezidentom Bahrajnskej motoristickej federácie. Možnosť usporiadania veľkej ceny sa vďaka tomu stala národným cieľom, ktorému bolo podriadené všetko. V roku 1999 bol oslovený vtedy ešte začínajúci Hermann Tilke, aby vypracoval návrh viacúčelového okruhu, ktorý mal byť postavený podľa najprísnejších štandardov. Bol to prvý Tilkeho kontrakt na Blízkom východe.
Náklady na výstavbu okruhu boli zabezpečené finančnými prostriedkami od vládou podporovaných investičných spoločností. Lokalitu nového okruhu si Hermann Tilke vyberal z piatich miest, ktoré mu ponúkol princ. Jednou z nich bolo usporiadanie pretekov v uliciach hlavného mesta Manáma, ďalšou možnosťou bolo využitie diaľničnej siete ostrova. Tilke si nakoniec vybral stredozápadnú oblasť Sachír v púšti južne od Manámy, pretože na mieste bývalej ťavej farmy boli na rozdiel od iných miest aspoň nejaké výškové rozdiely.
V septembri 2002 Bernie Ecclestone na veľké prekvapenie dal zelenú novému okruhu a stavať sa začalo už koncom toho istého roku s veľmi ambicióznym 16-mesačným harmonogramom. Samotná trať bola postavená v púšti, čo predstavuje problémy, s ktorými sa nikto vo svete F1 nikdy predtým nestretol. Výstavbu komplikoval kamenistý terén, ktorého úprava si vyžadovala značné množstvo odstrelov a výkopov, aby mohli vzniknúť veľkoryso dimenzované rovné výjazdové plochy.
Okruh bol pôvodne koncipovaný tak, aby vznikol v troch fázach: najskôr mal byť postavený vnútorný okruh (Inner Oasis Circuit), ktorý je ideálny na usporiadanie miestnych pretekov. Druhým v poradí bol vonkajší okruh (Outer Circuit) vhodný pre cestné vozidlá a preteky GT, zatiaľ čo v poslednej fáze mal byť dokončený celý okruh veľkej ceny (Grand Prix Circuit) aj so súvisiacou infraštruktúrou.
Situáciu však skomplikovalo rozhodnutie vedenia Formuly 1, ktoré Veľkú cenu Bahrajnu v kalendári pre sezónu 2004 posunulo o šesť mesiacov skôr. A tak sa muselo stavať všetko naraz. Stavebný tím, ktorý tvorilo konzorcium firiem WBC (tá už mala skúsenosti z výstavby okruhu Sepang) a miestnej spoločnosti Cebarco na čele so škótskym inžinierom Gordonom Calderom tak nemalo žiadnu časovú rezervu, keďže doba medzi dokončením a usporiadaním pretekov sa skrátila na necelý mesiac.
Rébus pre stavebných inžinierov predstavoval aj samotný povrch trate. Vyrovnať sa s púštnymi podmienkami znamenalo nájsť asfalt, ktorý nestratí priľnavosť počas horúcich denných teplôt, ktoré v noci padajú až takmer k bodu mrazu. Riešením bolo použitie kameniva, ktoré je spojené asfaltom: žula pochádza z lomu v Shropshire vo Veľkej Británii. Tony hornín dopravili na miesto veľké nákladné lode, aby sa po pridaní polymérov a ďalších materiálov mohla vytvoriť finálna zmes špeciálne vytvorená pre najmodernejší okruh svojej doby. Nakoniec výstavba trvala 496 dní, pričom bolo premiestnených viac ako 12-tisíc ton kameňa.
Zaujímavosťou bahrajnského okruhu je, že kombináciou rôznych prepojení možno vytvoriť až šesť rôznych verzií tratí, pričom štyri sa dajú využívať nezávisle na sebe v rovnakú dobu. Medzi jazdcami však nie je príliš obľúbený, keďže napriek tomu, že na papieri vyzerá technicky, vyžaduje si len jazdeckú rutinu a dobrú trakciu, keď sú rýchle rovinky prepojené stredne rýchlymi a pomalými zákrutami.
Fanúšikmi je navyše kritizovaný pre svoje veľkoryso navrhnuté výbehové zóny, ktoré sú vyasfaltované. Ak tu pilot aj spraví chybu, môže sa bez veľkej straty vrátiť späť. Aj preto je to okruh s najmenšou pravdepodobnosťou výjazdu bezpečnostného vozidla. Pri návrhoch budov a tribún bol kladený dôraz na to, aby obsahovali prvky miestnej architektúry. Sachír sa tak stal predobrazom pre ďalšie kreácie z pera Hermanna Tilkeho.
Zaujímavosťou miestneho okruhu je, že sa nachádza pod úrovňou hladiny mora. Napriek tomu to nie je najnižšie položený okruh v kalendári F1. Dalo by sa pritom očakávať, že tu na jazdcov nebudú čakať veľké prevýšenia. Opak je však pravdou, keď rozdiel medzi najvyšším bodom v štvrtej vlásenke a najnižším v poslednej zákrute je takmer 17 metrov, čo je výška približne päťposchodovej budovy. Práve pred zákrutou číslo 4, v ktorej sa jazdci dokonca dostanú nad úroveň hladiny mora a pred ktorou stúpanie presahuje hodnotu 5 %, pribudla v roku 2019 tretia zóna DRS.
Jazdu tu sťažuje aj piesok, ktorý najmä v úseku medzi zákrutami číslo 5 až 7 neustále prináša vietor z okolitej púšte. Ten môže monopostom spôsobiť nepríjemnosti aj pri zanášaní filtrov chladenia. Tomuto problému trochu pomohlo presunutie štartu tesne po západe slnka od sezóny 2014, keď teploty vzduchu začínajú klesať. Na okruhu totiž pribudli reflektory, ktoré umožňovali usporadúvanie nočných pretekov, čo bol už v tom čase trend na všetkých tratiach Stredného východu.
Meniace sa podmienky majú zase vplyv na správanie auta, takže pred víkendom čaká na inžinierov, ktorí ešte stále len spoznávajú nové autá, ťažký oriešok v podobe hľadania optimálneho nastavenia. Špecifickou výzvou sa tak v Bahrajne stali odlišné podmienky v tréningoch. Prvý a tretí sa konajú za slnečného svitu pri vyšších teplotách, ale druhý sa jazdí pri chladnejších podmienkach za súmraku, rovnako ako kvalifikácia a preteky.
Teplota a stav vozovky majú obrovský vplyv na pneumatiky a tým aj ovládateľnosť vozidla, takže je nastavenie vozidla obzvlášť obtiažne. Povrch trate je navyše drsný, takže treba rátať s vysokou degradáciou pneumatík. Napriek tomu, že sa jazdí na okraji púšte, pravdepodobnosť dažďa je tu v marci 26 % – krátku prehánku sme dokonca mohli vidieť aj v roku 2018 po kvalifikácii.
Piesok na trati spôsobuje, že asfalt má nízku priľnavosť a najmä mimo jazdeckú stopu je okruh šmykľavý. Preto sa tu jazdci príliš nepúšťajú do predbiehacích manévrov, čo trochu uberá z dramatickosti priebehu pretekov. Čo okruh neponúka priamo na trati, akoby chcel návštevníkom vynahradiť v jej blízkosti. Povestný sa stal svojou dokonalou infraštruktúrou. Hlavná tribúna ponúka zázemie porovnateľné s päťhviezdičkovým hotelom a pre tých najnáročnejších je k dispozícii osemposchodová VIP veža pre 5000 ľudí, z ktorej môžu sledovať dianie na celom okruhu. Atmosféru dotvára 1 120 palmových stromov, ktoré sú osadené v jeho okolí.
Jedinou úpravou okruhu v priebehu histórie bolo rozšírenie zákruty číslo 4 v roku 2005 s cieľom vytvoriť viac príležitostí na predbiehanie a prepojenie verzií vonkajšieho okruhu (za jeho ôsmou zákrutou) s okruhom Grand Prix (v jeho piatej zákrute). Vzniklo tak usporiadanie Endurance, ktoré bolo neslávne použité v roku 2010. Drobné zmeny boli vykonané aj na výjazde z boxovej uličky.
Kontroverzie spôsobuje aj samotný režim v Bahrajne. Najvyhrotenejšia bola situácia v roku 2011, keď bola veľká cena najskôr odložená a nakoniec po februárovom potlačení prodemokratických protestov vládou úplne zrušená. Kritika postupom rokov utíchla a v minulej sezóne bol ostrovný štát jedným z troch miest, kde sa uskutočnili dve veľké ceny. Navyše sa dá očakávať, že kritikov politických pomerov v závere sezóny bude oveľa viac priťahovať Saudská Arábia.
