logo F1online.skF1online.sk

Mansellovi chýba stará F1: Jazdci vystupujú z auta sťaby zo salónu krásy

Nigel Mansell
© Twitter/F1
Milan Kubala
Milan Kubala17. 6. 2020

Po stránke bezpečnosti sa dnešná Formula 1 s ročníkmi pred tridsiatimi rokmi ani nedá porovnávať. Podarilo sa minimalizovať riziko zranenia a úmrtia jazdcov sú považované za nevídané tragédie, hoci ešte v minulom storočí boli pevnou súčasťou motoršportu. Nigel Mansell zažil aj túto nebezpečnú éru. Na jednej strane ho preto teší, že piloti neumierajú v takých počtoch, ako kedysi, no na druhej aj trochu smúti za minulým storočím; za časmi, keď ste sa nemohli do všetkého len tak bezhlavo vrhnúť.

Každá chyba totižto mohla ukončiť nielen pilotovu kariéru, ale aj život, pripomenul Nigel Mansell v interview pre Daily Mail. “V tých časoch ľudia pravidelne umierali a mohlo to vážne zamávať s vašou psychikou,” skonštatoval majster sveta z roku 1992, ktorý vie, o čom hovorí. Na vlastné oči sledoval, ako vyhasol život jeho priateľa Gillesa Villeneuveho.

Stalo sa tak v kvalifikácii na Veľkú cenu Belgicka 1982. Gilles Villeneuve prichádzal do ľavotočivej zákruty Butte, no pred sebou zbadal vlečúceho sa Jochena Massa. Mass sa pokúsil uhnúť z pretekárskej línie tým, že zahol doprava, no Villeneuve s cieľom vyhnúť sa pomalému autu pred sebou spravil to isté. V rýchlosti cez 200 kilometrov za hodinu vpálil do Massovho auta a preletel viac ako sto metrov. Villeneuveho telo našli ešte ďalších 50 metrov od auta.

“Gilles sa so mnou spriatelil, boli sme si blízki, dával mi dobré rady. Nikdy preto nezabudnem na tú tragédiu v Zolderi. Bol som v aute hneď za ním a všetko som to videl,” spomína Mansell. “Videl som ho, ako letel vzduchom. Videl som ho dopadnúť, videl som ako vyletel z auta aj ako letel k plotu. Prechádzal som okolo a pomyslel som si, že jeho šance budú prakticky nulové. Bola to tá najšokujúcejšia vec, akú som kedy videl. Bol som z toho rozrušený a aj dnes som.”

Účastník viac ako 180 veľkých cien podotýka: “V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bola Formula 1 vážnou vecou. Ak ste sa nezabili, mohli ste sa zraniť, veď bariéry boli hneď za traťou. Nikdy ste dopredu nevedeli, čo sa prihodí.” A Mansellovi sa toho prihodilo dosť: “Trikrát zlomené stavce, dvakrát zápästie, obe nohy, a mám titán v mojom ľavom ramene. Spýtajte sa na to akéhokoľvek chirurga, každý vám povie, že také zranenia s vami zostanú na celý život.”

Sezóna 1982 pamätá dve úmrtia, okrem Gillesa Villeneuveho aj Riccarda Palettiho. Nasledujúcich dvanásť rokov v pretekoch F1 nezahynul nik, čo samo o sebe bol zázrak. “Boh držal nad Formulou 1 tak dlho ochrannú ruku… A potom ju zodvihol,” skonštatoval Niki Lauda po smrti Rolanda Ratzenbergera a Ayrtona Sennu.

“Ayrtonova smrť bola katastrofálnym dňom pre motoršport. Navždy ho zmenila,” reaguje bývalý pilot tímov Lotus, Williams, McLaren a Ferrari. “V mnohých veciach ho zmenila v dobrom, ale na druhej strane to vo veľkom množstve iných šlo k horšiemu. Sterilizovala pretekárske okruhy po celom svete. To bola obrovská chyba.”

Zatiaľ čo v minulosti oddeľovali zrno od pliev aj nehody, dnes je už motoršport natoľko bezpečný, že rozvaha pilota nezohráva takú kľúčovú úlohu. Pár kolízii dnes jazdcom kariéru nezničí.

“Formula 1 bola úžasný šport, v ktorom ste boli odmenení, keď ste jazdili dobre, ale potrestaní, keď ste boli v aute priemerní,” vyzdvihol roky minulé Mansell. “Nemohli ste sa napríklad do zákruty vrútiť v rýchlosti cez 350 kilometrov za hodinu, ak ste na to nemali schopnosti. To všetko sa zmenilo tak veľmi, až sa tomu nedá veriť.”

Víťaz série CART z roku 1993 pokračuje v kritike: “Toľko brilantných jazdcov malo drobnú nehodu, zlomili si ruku či nohu a ich kariéry skončili. Dnes robia dobrí jazdci strašné chyby a nezrania sa. V aute sa sotva spotia. Na konci pretekov vyzerajú akoby práve vyšli zo salónu krásy.”

“Na časoch, keď som ja pretekal, bolo krásne to, že keď ste odjazdili 180 veľkých cien a boli ste stále nažive, mohli ste sa potľapkať po pleci a povedať si, že to bola výborná kariéra,” myslí si Mansell, ktorý v štatistikách najskúsenejších jazdcov podľa počtu odjazdených pretekov figuruje na 21. priečke.

Aj obrovské riziko spojené s pretekaním na hranici možného jazdcom bránilo zbierať tituly ako na bežiacom páse. Dnes je to iné a v tomto smere je mimoriadne úspešný Lewis Hamilton, ktorý už poškuľuje po siedmom titule majstra sveta.

Jeho porovnávaniu s velikánmi minulosti sa preto nedá vyhnúť. “Už ako veľmi mladý dostal neuveriteľnú príležitosť. Rovnako ako Michael Schumacher mal v tímoch výnimočnú podporu a mohol preukazovať svoje schopnosti. Svoj prvý titul získal v McLarene a neskôr si to rovno zamieril do tímu, v ktorom ich získal ďalších päť.”

“História si naňho bude pamätať ako na jedného z najväčších, ak nie rovno najväčšieho jazdca našej krajiny. Nevidím dôvod, prečo by nemohol vyhrať sedem alebo osem titulov majstra sveta ešte pred odchodom do dôchodku,” zamyslel sa nad Hamiltonovou budúcnosťou Mansell.

Za absolútne najlepšieho jazdca všetkých čias ho však považovať nemôže: “Vždy hovorím, že ním bol Fangio. Lewis bude v tomto so mnou asi súhlasiť — skutočnými hrdinami boli piloti tej éry. Nemali žiadne bezpečnostné pásy, poriadne prilby, okuliare a niekedy nenosili ani rukavice. Palivovú nádrž mali pri nohách a ak došlo k nehode, bola 50-percentná šanca, že ste z auta vyleteli alebo zomreli.”

Súvisiace články

Diskusia