Majstrom sveta na štvrtý pokus: Alain Prost pred 40 rokmi získal svoj prvý titul

V 80. rokoch minulého storočia sa vo Formule 1 odohrávali jedny z najikonickejších súbojov v histórii motoristického športu. Ich protagonistami boli velikáni ako Alain Prost, Nelson Piquet, Niki Lauda a Ayrton Senna. Práve prvý z menovaných získal pred štyridsiatimi rokmi svoj prvý titul majstra sveta.

Korunu šampióna pritom mohol získať už v troch predchádzajúcich sezónach. Práve toto obdobie formovalo jeho kariéru pri prerode z nádejného talentu na jedného z najúspešnejších jazdcov Formuly 1.

Po úspešnom debute v McLarene sa v roku 1981 presunul do tímu Renault, kde sa stal lídrom projektu, ktorého hlavnou ambíciou bolo získať čisto francúzsky titul majstra sveta – s francúzskym jazdcom, na francúzskom monoposte s francúzskym motorom a francúzskymi pneumatikami. Nasledujúce tri sezóny ukázali jeho výnimočné schopnosti, ale zároveň aj limity techniky, ktorá ho viackrát pripravila o víťazstvo.

Tri neúspešné pokusy

Sezóna 1982 začala pre Alaina Prosta mimoriadne sľubne. V úvodných dvoch pretekoch – v Južnej Afrike a Brazílii – zvíťazil, čím potvrdil silu Renaultu a jeho preplňovaného motora. Víťazstvo v Južnej Afrike bolo obzvlášť pôsobivé. Potom, čo dostal defekt a klesol na posledné miesto so stratou kola, dokázal vrátiť sa na čelo a dominantne zvíťaziť.

Monopost RE30B s 1,5-litrovým V6 turbomotorom v kvalifikácii dosahoval výkon okolo 600 koní. Hoci bol motor výkonný, trpel častými poruchami turba, čo výrazne ovplyvňovalo výsledky. Jeho efektivitu znižovali aj problémy s vibráciami a chladením.

Po skvelom štarte nasledovala séria technických porúch, najmä zlyhania turba, ktoré ho vyradili z boja o titul. Prost už do konca sezóny nezvíťazil a získal len dve druhé miesta. Sezónu, v ktorej nikto nevyhral viac ako dvakrát, zakončil na štvrtom mieste v celkovom hodnotení, čo vzhľadom na osem odstúpení bolo pozoruhodné. Napriek tomu už vtedy ukázal rýchlosť a taktické myslenie, ktoré sa neskôr stali jeho poznávacím znamením.

O rok neskôr Renault predstavil model RE40, ktorý bol evolúciou predchádzajúceho auta. Motor bol vylepšený a dosahoval výkon až 650 koní. Zavedenie elektronického vstrekovania paliva zlepšilo výkonovú krivku a reakcie motora. Podvozok mal lepšie rozloženú hmotnosť a upravenú aerodynamiku. Napriek týmto vylepšeniam sa mu nevyhýbali technické problémy – opäť poruchy turba a novej elektroniky.

Alain Prost sa stal najvážnejším kandidátom na titul. Počas sezóny získal štyri víťazstvá (vo Francúzsku, v Belgicku, Veľkej Británii a Rakúsku), dvanásť pódií a viedol šampionát až do posledných pretekov.

Zlomovými sa však ukázali byť preteky v Zandvoorte, kde sa Francúz zrazil s Nelsonom Piquetom v zákrute Tarzan. Hoci obaja odstúpili, nasledujúce dva preteky vyhral jazdec Brabhamu, čo zmenilo dynamiku šampionátu.

V rozhodujúcej Veľkej cene Južnej Afriky Francúzov motor Renault opäť zlyhal, čo umožnilo Nelsonovi Piquetovi z Brabhamu získať potrebné dva body a tým aj titul.

Alaina Prosta ulovil Ron Dennis

Po sezóne sa Alain Prost dostal do ostrého konfliktu s vedením tímu Renault a s francúzskou tlačou. Nespokojný so spoľahlivosťou a vývojom auta verejne kritizoval tím, čo viedlo k jeho okamžitému prepusteniu ešte pred koncom roka.

Ron Dennis vtedy nezaváhal ani na okamih a angažoval dvojnásobného vicemajstra sveta do McLarenu. Bol to však úplne iný tím, ako ten, z ktorého odchádzal po sezóne 1980. Nové vedenie vsadilo všetky karty na nové technológie a zlom nastal aj v kariére Alaina Prosta.

Najväčšou inováciou McLarenu MP4/2 bol jeho podvozok s prvým celokarbónovým monokokom vo Formule 1. Srdcom auta bol motor TAG vyvinutý v Porsche pod vedením Hansa Mezgera. V pretekovom režime dosahoval výkon medzi 650 a 850 koňmi, zatiaľ čo v kvalifikácii sa vďaka extrémnemu tlaku turba vyšplhal až na 960 koní.

Na rozdiel od Renaultu bol tento motor mimoriadne spoľahlivý a efektívny. A ako sa ukázalo po zákaze tankovania počas pretekov, bol na čele aj v oblasti spotreby paliva. Aerodynamika bola dôkladne prepracovaná: predné krídlo bolo dvojdielne, optimalizované na prítlak a stabilitu, zadné trojdielne krídlo poskytovalo vysoký prítlak bez nadmerného odporu a zadný difúzor zlepšoval priľnavosť v zákrutách.

McLaren dominoval sezóne, pričom Alain Prost a jeho tímový kolega Niki Lauda vyhrali spolu dvanásť zo šestnástich veľkých cien. Francúz získal sedem víťazstiev, no titul mu unikol najtesnejším rozdielom v histórii F1 – len o pol bodu. Napriek tomu sa stal v očiach mnohých „morálnym“ víťazom sezóny, keď už druhý rok v rade získal viac víťazstiev ako korunovaný šampión.

O všetkom rozhodla predčasne ukončená Veľká cena Monaka, ktorú Niki Lauda nedokončil. Ak by sa v kniežatstve udeľoval plný počet bodov, majstrom sveta by sa stal Alain Prost. Tieto tri sezóny ukázali, že Alain Prost nebol len rýchly jazdec, ale predovšetkým stratég, ktorý vedel pracovať s technikou, analyzovať preteky a prispôsobiť sa podmienkam.

Prostov čas prichádza

Sezóna 1985 mala byť pre Alaina Prosta prelomovou. McLaren pokračoval s modelom MP4/2B, ktorý bol evolúciou úspešného monopostu z predchádzajúcej sezóny. Hoci konkurencia zo strany tímov Ferrari, Williams a Lotus bola silnejšia než v roku 1984, rozhodujúci bol Prostov prístup. V porovnaní s Ferrari či Brabhamom mal McLaren výhodu v každej oblasti – od motora cez podvozok až po aerodynamiku.

Ferrari 156/85 síce disponovalo výkonným motorom, no trpelo slabšou spoľahlivosťou a vyššou spotrebou paliva. Brabham BT54 s obhajcom titulu a motorom BMW dosahoval vysoký výkon, ale jeho poruchovosť a slabá konzistencia ho pomerne skoro vyradili z boja o titul. Lotus 97T mladým Ayrtonom Sennom bol rýchly, no motor Renault stále nedokázal v spoľahlivosti konkurovať pohonným jednotkám TAG-Porsche.

Williams jazdil prvý rok s karbónovým monokokom, ale Honda prišla až v polovici sezóny s novou verziou motora, na ktorej sa Japoncom podarilo odstrániť problémy s turbom. V polovici sezóny tradičný britský tím predstavil variant FW10B, ktorý používal zadné zavesenie s ťažnou vzperou. To umožnilo zväčšiť zadný difúzor, ale obaja jazdci už mali veľkú bodovú stratu na to, aby sa mohli zapojiť do súboja o titul.

Zrod profesora

Spoľahlivý McLaren MP4/2B v kombinácii s analytickým štýlom jazdy a technickou precíznosťou Alaina Prosta vytvoril neporaziteľný tandem. Jeho tímovým kolegom bol stále Niki Lauda, ktorý však prechádzal sezónou plnou technických problémov a na konci roka sa rozhodol ukončiť kariéru.

Nepresvedčila ho ani ponuka Bernieho Ecclestona, ktorý mu údajne ponúkal plat sedem miliónov dolárov za sezónu 1986 v Brabhame. Bol to dvojnásobok toho, čo zarábali najlepší jazdci tej doby. Sezóna bola plná dramatických zvratov, technických výziev a strategických rozhodnutí, ktoré napokon rozhodli o triumfe Alaina Prosta.

Počas prvej polovice sezóny bol Prostovým hlavným súperom Michele Alboreto na Ferrari. Rodák z dedinky Lorette začal sezónu víťazstvom na Veľkej cene Brazílie, kde štartoval zo šiesteho miesta. V horúcom počasí, ktoré ničilo techniku súperov, uplatnil svoj profesorský štýl. Jazdil rozvážne, rozumným a konzistentným tempom, kým jeho súperi vrátane Kekeho Rosberga, Nikiho Laudu a Ayrtona Sennu sa hnali dopredu a postupne odpadávali pre mechanické problémy. Vďaka konzistentnej jazde a výbornej stratégii sa prepracoval na čelo a získal dominantné víťazstvo, čím prekonal Stirlinga Mossa v počte triumfov bez titulu.

Nasledujúca Veľká cena Portugalska však priniesla sklamanie – Prost v daždi stratil kontrolu nad autom a odstúpil. Z víťazstva sa prvýkrát v kariére radoval Ayrton Senna, keď predviedol jeden zo svojich najväčších výkonov v mokrých podmienkach. V hustom daždi dominoval z pole position od štartu do cieľa. S výnimkou druhého Michela Alboreta deklasoval všetkých ostatných najmenej o celé kolo.

V Imole prešiel Prost cieľom ako víťaz, ale dve hodiny po skončení pretekov bol diskvalifikovaný, pretože jeho McLaren bol dva kilogramy pod minimálnou hmotnosťou. Znamenalo to, že po troch pretekoch mal len jedno víťazstvo a dve nuly. Napriek tomu si zachoval pokoj a sústredenosť.

V Monaku opäť zvíťazil jazdec McLarenu. V úzkych mestských uliciach Alain predviedol precíznu jazdu a potvrdil svoju povesť taktického majstra. V Kanade skončil tretí, v Detroite však opäť odstúpil po nehode. Potom však začala jeho séria pódiových umiestnení, ktorá mu v konečnom dôsledku zabezpečila želaný výsledok.

V domácej Veľkej cene Francúzska získal tretie miesto, na Silverstone zvíťazil po štarte z tretieho miesta. V Nemecku a Holandsku, kde Niki Lauda získal 25. a posledné víťazstvo v kariére, obsadil druhé miesta. Napriek týmto úspechom Michele Alboreto viedol šampionát až do polovice augusta.

Jedným z kľúčových momentov sezóny bola Veľká cena Rakúska, kde jazdec McLarenu štartoval z pole position a suverénne zvíťazil. Po pretekoch mali ešte obaja rovnaký počet bodov, no potom už Alain Prost nenechal nikoho na pochybách, že titul bude jeho. Víťazstvo v Monze ho definitívne dostalo do vedenia. Naopak, séria porúch turbodúchadla Ferrari v druhej polovici sezóny, keď Michele Alboreto v posledných piatich pretekoch nezískal ani bod, vydláždila rodákovi z Lorette cestu k majstrovskej korune.

Rozhodujúci okamih prišiel na Veľkej cene Európy, ktorá sa konala v anglickom Brands Hatch. Prost mal za sebou sériu siedmich po sebe idúcich umiestnení na stupňoch víťazov. Prispel k tomu aj jeho triezvy prístup. Keď jeho McLaren nedokázal držať krok s monopostami iných tímov, jednoducho ich nechal súperiť medzi sebou a vyčkával na svoju šancu.

Niekedy mu táto taktika dokonca zabezpečila víťazstvo, ako napríklad v Monze, kde Keke Rosberg na vedúcej pozícii uštval svoj motor. Hoci to Alain Prost vtedy popieral, riadil sa stratégiou, ktorú v sezóne 1977 uplatnil jeho vtedajší tímový kolega Niki Lauda: dôležité nie je vyhrať, ale zbierať body.

Vždy, v každých pretekoch, každý jeden bod má svoju cenu.

V Scuderii, ako už niekoľkokrát v minulosti, v rozhodujúcich momentoch sezóny vládol chaos. Napriek tomu Alain Prost ostával pred rozhodujúcimi pretekmi oboma nohami na zemi: „Mám 90-percentnú šancu stať sa majstrom sveta… ale ešte to nie je hotová vec. Už ma trochu nebaví držať vedúcu pozíciu niekoľko sezón. Chcel by som, aby to všetko skončilo veľmi rýchlo…“ Na to, aby spečatil svoj titul, potreboval získať o dva body viac ako Michele Alboreto. Vtedy však bodovalo len prvých šesť jazdcov v cieli.

Kvalifikácia nedopadla pre McLareny príliš povzbudivo. Alain Prost sa uspokojil so šiestym miestom, ale John Watson, ktorý nahradil Nikiho Laudu, štartoval až z 21. pozície. Rakúšan sa totiž stále zotavoval zo zranenia zápästia, ktoré utrpel v kvalifikácii v Spa. Sympatický Severný Ír už dva roky nesedel v kokpite Formuly 1. Jeho časy v súkromných testoch boli dokonca také slabé, že sa Ron Dennis diskrétne pokúsil požičať si Dereka Warwicka. V Renaulte však nepochodil.

Mimochodom John Watson jazdil s číslom 1 a bolo to poslednýkrát, keď jazdec Formuly 1 pretekal s týmto číslom bez toho, aby v predchádzajúcej sezóne získal titul majstra sveta.

To však nebolo nič v porovnaní s trápiacimi sa červenými monopostami. Ferrari chýbala trakcia a ich motory, ako počas celej sezóny, mali problémy s turbom. Výsledky boli tristné: Stefan Johansson skončil trinásty a Michele Alboreto ešte o dve priečky nižšie…

6. október

V nedeľu 6. októbra 1985 bolo v Kente zamračené a veterné počasie. Podľa predpovede sa ale neočakávali žiadne prehánky. Ayrton Senna mal vynikajúci štart, rovnako ako Nigel Mansell na Williamse štartujúci z tretieho miesta. Vedľa neho sa len veľmi pomaly rozbiehal jeho tímový kolega Keke Rosberg, čo prinútilo Alaina Prosta štartujúceho za ním prudko stočiť monopost a dvoma kolesami sa dostal až do trávy.

To ho spomalilo a po prvom kole bol za oboma Ferrari iba štrnásty. Pred hlavným adeptom na titul tak stála neľahká úloha predierať sa takmer celým štartovým poľom. Zo začiatku to išlo celkom ľahko: v druhom kole predbehol Thierryho Boutsena a Philippa Streiffa a o tri kolá neskôr si poradil aj s Jacquesom Laffiteom.

V siedmom kole vypadávajú prví Prostovi súperi a to spôsobom, ktorý najlepšie vystihuje, ako sa jazdilo v časoch, keď na pilotov nedohliadali prísne oči traťových komisárov. Vedúci Ayrton Senna sa blížil k zákrute Surtees vo veľmi širokej stope. Keke Rosberg, ktorý sa medzitým prepracoval na druhú priečku, sa snažil dostať dovnútra, ale Brazílčan mu nekompromisne zatvoril dvere.

Fín sa roztočil v hodinách a prichádzajúci Nelson Piquet sa už nedokázal vyhnúť zrážke s Williamsom. Zlomil si predné krídlo a ľavé predné zavesenie kolies. Rosbergovi sa podarilo odísť s defektom ľavej zadnej pneumatiky do boxov. Jeho zastávka trvala dvadsať sekúnd a na trať sa vrátil ako posledný v poradí tesne pred oboma vedúcimi jazdcami.

Rosberg nezaváhal ani na chvíľu a za kolíziu sa pomstil zablokovaním Sennu v Bottom Bend, čo umožnilo Nigelovi Mansellovi dostať sa dovnútra a predbehnúť čiernozlatý Lotus. Potom, ako Fín nechal predbehnúť svojho tímového kolegu, ďalej spomaľoval Sennu. V tom čase už Alain Prost útočil na Michela Alboreta a dostáva sa na šieste miesto.

V dvanástom kole vchádza do boxov na výmenu pneumatík Alboreto. Na trať sa vracia na 17. mieste, ale v tom istom momente mu zlyháva jeho turbo. Zadnú časť Ferrari zachvátili plamene. Vyzeralo to, že Talian si ohnivú guľu za svojím zadkom nevšímal a odjazdil celé ďalšie kolo, aby sa vrátil do boxov, kde jeho mechanici požiar rýchlo uhasili. Milánčan opustil kokpit a boj o korunu šampióna už nemohol nijako ovplyvniť. Prostovi stačilo skončiť v prvej päťke, aby si zabezpečil titul.

Ten mal však v tej chvíli úplne iné starosti. Začínal ľutovať svoj zlý výber pneumatík – zatiaľ čo väčšina jazdcov sa rozhodla nasadiť mäkkú zmes, Prost si vzal dve stredné pneumatiky na ľavú stranu svojho monopostu (v tom čase mohli jazdci kombinovať rôzne zmesi naraz). To ho napokon stálo vypadnutie z bodovanej šestky.

V 38. kole jazdec McLarenu konečne zastavuje v boxoch, aby vymenil pneumatiky. Vyberá si mäkkú zmes. Zastávka trvá sedemnásť sekúnd a Francúz sa vracia na ôsmom mieste. Vďaka novým pneumatikám sa stáva najrýchlejším mužom v poli. Pridáva sériu najrýchlejších kôl a postupne dobieha Elia de Angelisa na Lotuse, za ktorým zaostáva o dvanásť sekúnd.

Medzitým odchádzajú do boxov ďalší jazdci a v 55. kole už Alain Prost jazdí piaty, čo je pozícia, ktorá mu zaručuje potrebný bodový prídel. Hneď v nasledujúcom kole v Druids predbieha de Angelisa. O sedem kôl neskôr exploduje jedno z túrb na motore BMW Marca Surera a zadná časť jeho Brabhamu sa vznieti. Švajčiarsky pilot jazdiaci v tej chvíli na druhom mieste je nútený zastaviť. Alain Prost sa tak razom ocitá na treťom mieste. Zozadu sa však približoval Keke Rosberg. Francúz radšej neriskoval a desať kôl pred koncom v Druids púšťa jazdca Williamsu pred seba.

Do konca pretekov sa už nič dramatické nestalo. Nigel Mansell získal svoje prvé víťazstvo vo Formule 1 pred domácim publikom v Brands-Hatch. Alain Prost preťal cieľovú čiaru na štvrtom mieste a vo veku 30 rokov sa stal prvým francúzskym majstrom sveta. Bolo to presne dvanásť rokov po smrti Françoisa Céverta.

Obklopený novinármi, sa Alain Prost snažil uveriť, že konečne získal korunu, o ktorú sa márne snažil štyri roky. „Tento titul mi len tak nespadol do lona. Čakal som naň už dosť dlho. Zvykol som si naň možno už v podvedomí myslieť počas mesiacov a aj počas pretekov. Ale verte mi, je to úľava!“

Alain v sprievode svojej manželky Anne-Marie, Rona Dennisa a Mansoura Ojjeha len ťažko hľadal slová. Jeho popoludnie bolo oveľa náročnejšie, ako očakával. Táto veľká cena určite nebola najlepšia v jeho kariére, ale ako vždy, preukázal rozvážnosť a dôvtip.

Nad garážou Ferrari sa naopak vznášalo smútočné ticho. Michele Alboreto nečakal, že dokáže poraziť svojho soka, ale tiež si nemyslel, že opäť odstúpi tak skoro v pretekoch. Taliansky jazdec zablahoželal svojmu súperovi a potom zostal ticho. Na začiatku leta sa Scuderia viezla na víťaznej vlne. Bolo to len pred tromi mesiacmi a v tej chvíli to vyzeralo, akoby to bolo pred storočím.

Medzitým britský dav vzdal standing ovation poctu Nigelovi Mansellovi, prvému Angličanovi, ktorý vyhral domácu veľkú cenu od roku 1977. Nezvyčajné pódium tvorili štyria jazdci. Novému majstrovi sveta bolo umožnené, aby sa pripojil k svojim kolegom. Všetko to sledoval Frank Williams, ktorý si prišiel prevziať víťazný pohár určený pre konštruktérov.

Po hymne sa Nigel Mansell, Ayrton Senna a Alain Prost navzájom polievali šampanským. Keke Rosberg ale zostal v úzadí. Kritizoval Sennu za ich kontakt v siedmom kole a vyhlásil, že jeho manévre boli „hodné jazdca Formuly 3“. Senna sa nevzdal a ostro odsekol svojmu staršiemu kolegovi. Usporiadatelia ich dokonca museli od seba oddeliť, keď opúšťali pódium.

Potom sa nový majster sveta cez mikrofón prihovoril davu britských fanúšikov: „Ospravedlňujem sa, že som sa snažil zabezpečiť si titul a neukázal som vám, že môžem vyhrať.“

Briti aj jemu venovali standing ovation. Ako znalci dokázali oceniť statočných jazdcov rovnako ako prefíkaných taktikov, akými boli pred Prostom Jim Clark, Jackie Stewart či Niki Lauda.

Prostova popularita za kanálom La Manche kontrastovala s vlažným privítaním jeho príchodu do Francúzska. Doma ho považovali za chladného muža s pretvárkou, ktorému chýbal šarm. Typické potvrdenie príslovia, že doma nikto nie je prorokom.

Alain Prost sa v ten istý večer vrátil do Paríža a po krátkej zastávke v štúdiách TF1, kde poskytol prvé rozhovory, zakončil večer veľkolepou večerou v slávnej reštaurácii L’Entrecôte na Boulevard Pereire. Všetko zorganizoval s veľkou pompou jeden zo spolumajiteľov McLarenu Mansour Ojjeh. Po boku šampióna si vychutnával svoj úspech aj Ron Dennis.

Počas večere Mansour Ojjeh odhalil, ako viedli jeho cesty z Williamsu do McLarenu: „Keď si pomyslím, že v roku 1982 som ponúkol svoj motor TAG-Porsche Frankovi Williamsovi a on ho nechcel…“

Večer pokračoval v nočnom klube. Jean-Louis Schlesser, čerstvý francúzsky šampión v pretekoch cestovných vozidiel, prišiel s niekoľkými priateľmi zablahoželať Alainovi, ktorého novinári prichytili pri fajčení cigary.

Noc bola pre majstra sveta krátka. Nasledujúci deň s Jacquesom Laffiteom a Jean-Pierrom Jabouilleom navštívil vínne pivnice v Bordeaux. „Môj úbohý Alain, s tvojím krivým nosom nikdy nebudeš môcť cítiť skutočnú vôňu vína…“ zavtipkoval vtedy Jacques Laffite.

Mimochodom vtedy sa Prost Jabouilleovi zdôveril so svojím novým cieľom: prekonať rekord Jackieho Stewarta s dvadsiatimi siedmimi víťazstvami v kariére. V tej chvíli mu na to chýbalo už len sedem prvých miest.

V posledných dvoch pretekoch – v Južnej Afrike a Austrálii – už išlo len o potvrdenie dominancie McLarenu, ktorý obhájil aj konštruktérsky titul. Alain Prost zakončil sezónu so 73 bodmi, piatimi víťazstvami a jedenástimi pódiami. Žiadny z jeho súperov nevyhral viac ako dvakrát. McLaren bol zároveň prvým tímom od sezóny 1967, ktorý získal titul v jazdeckom šampionáte dva roky po sebe.

Sezóna 1985 bola dôkazom, že konzistentnosť, technická spoľahlivosť a strategické myslenie môžu byť rovnako dôležité ako čistá rýchlosť.

Alain Prost sa stal majstrom sveta nie vďaka najväčšiemu počtu pole positions, ale vďaka schopnosti bodovať takmer v každých pretekoch, minimalizovať chyby a využiť slabiny konkurencie. Jeho jazda bola ukážkou inteligentného manažmentu pretekov – šetril techniku, vedel, kedy zatlačiť, a minimalizoval chyby. V tomto období si pre svoj analytický štýl jazdy, schopnosť šetriť techniku a taktické myslenie vyslúžil prezývku Profesor.

Jeho triumf bol zaslúžený a otvoril cestu k ďalším titulom, ktoré nasledovali v nasledujúcich rokoch.