Zabudnite na sezónu 2007. Súboj o titul v roku 1986 pripomínal ten súčasný ešte viac
Pred letnou prestávkou nepredstaviteľný súboj o titul, ktorý práve sledujeme, mnohí prirovnávajú k sezóne 2007. V McLarene vtedy stavili všetky svoje karty na nováčika Lewisa Hamiltona. Jazdecký titul tímu z Wokingu však napokon o jeden bod vyfúkol Kimi Räikkönen. Skôr narodení si možno spomenú na finále sezóny, ktoré sa na to súčasné podobá ešte viac.
História sa opakuje – to je obľúbená novinárska fráza, ktorú však samotní historici neznášajú. A predsa, šampionát z roku 1986 sa pri spätnom pohľade až nápadne podobá na ten tohtoročný, ale nepredbiehajme.
Posledná veľká cena sezóny sa jazdila v austrálskom Adelaide. Aj vtedy bojoval o jazdecký titul tím McLaren, ale ak by sme to mali prirovnať k dnešku, bol v postavení dnešného Red Bullu. Naopak, najlepší monopost v sezóne mal Williams. Po skvelom víťazstve Nigela Mansella štýlom štart-cieľ na Veľkej cene Portugalska v Estorile si modro-bielo-žlté monoposty zabezpečili titul v Pohári konštruktérov na začiatku poslednej štvrtiny šampionátu. V štrnástych pretekoch to bolo už ich deviate víťazstvo v sezóne. Posledné dva preteky, ktoré sa konali mimo Európy, mali rozhodnúť o jazdeckom titule.
Po dominantnej sezóne 1984 bral tím pod vedením Rona Dennisa oba tituly aj o rok neskôr. Hoci sa zdalo, že v roku 1985 bude najvážnejším súperom Ferrari, skutočnosť bola iná. Williams po nasadení vylepšení monopostu a odstránení problémov s turbom japonských motorov Honda, začal v druhej polovici sezóny dominovať, keď vyhral posledné tri preteky.
Momentum zo záveru sezóny si monoposty Franka Williamsa preniesli aj do nasledujúceho ročníka. Nezastavila ich ani takmer smrteľná nehoda šéfa tímu po autonehode na juhu Francúzska, keď sa 8. marca 1986 v prenajatom Forde Sierra ponáhľal z predsezónnych testov nového Williamsu FW11 z okruhu Paul Ricard na letisko v Nice. Pri vyťahovaní z havarovaného auta utrpel zlomeninu chrbtice medzi štvrtým a piatym stavcom a do konca života ostal pripútaný na invalidnom vozíku.
Honda neúnavne vyvíjala svoju pohonnú jednotku, ktorá sa spoľahlivosťou vyrovnala dovtedy nedostižným motorom TAG-Porsche, pričom ich dokonca výkonovo prekonala. Monopost FW11 nebol žiadnou revolučnou novinkou, ale typickým evolučným autom.
Výhodou bol neuveriteľný výkon motora a vynikajúca spotreba paliva, lepšia ako mali motory TAG-Porsche poháňajúce monoposty McLaren. Tým nepomohla ani sofistikovaná elektronike motora a McLaren začal prehrávať. Červeno-biely monopost bol tiež evolúciou úspešného modelu. Auto malo prepracovanú prevodovku, pričom bol pridaný šiesty prevodový stupeň, aby sa využili neustále rastúce úrovne výkonu motora. Obmedzená 195-litrová veľkosť palivovej nádrže pre rok 1986 mala za následok aj zmenu polohy jazdca, ktorý mohol sedieť v kokpite nižšie.
Ako sa neskôr ukázalo, v kvalifikačnom nastavení sa vtedy po okruhoch preháňali najvýkonnejšie autá v celej histórii veľkých cien. Výrobcovia uvádzali čísla presahujúce výkon pohonnej jednotky 1 400 koní (1 000 kW), pričom tieto motory poháňali monoposty s hmotnosťou iba 540 kilogramov. Tento výkon síce dosahovali iba v kvalifikácii, v ktorej sa používali špeciálne upravené motory, pneumatiky a prevodovky, ktoré dokázali túto obrovskú záťaž vydržať iba dve až štyri kolá, kým sa úplne nezničili.
Hoci Alain Prost vyhral tretie a štvrté preteky v Imole a Monaku, Williams postupne prebral iniciatívu. V nasledujúcich siedmich veľkých cenách ho dokázal poraziť len Ayrton Senna v Kanade. Zatiaľ čo dvojica Williamsu bojovala proti sebe, Francúz usilovne zbieral body počas celého roka.
V Brands Hatch sa prvýkrát po svojej nehode objavil v boxoch Frank Williams. Na vlastné oči videl dominantný výkon svojich monopostov, keď tretí v cieli Alain Prost strácal na víťaznú dvojicu celé jedno kolo a ostatní jazdci dve a viac. Patrick Head aj po tejto návšteve naďalej pevne viedol tím až do návratu šéfa tímu na konci sezóny.
Predposledná veľká cena sa konala na znovu otvorenom okruhu v Mexiku. Presvedčivo tu zvíťazil Gerhard Berger s Benettonom navrhnutým Rorym Byrnem. Pomohli mu najmä pneumatiky Pirelli, keď na jednej sade odjazdil celé preteky. Naopak, veľkým problémom bolo opotrebovanie pneumatík pre tímy, ktoré jazdili s gumami od Goodyearu. Tí boli nútení zájsť do boxov až dvakrát. Výnimkou bol len Alain Prost, ktorý tu dosiahol kľúčový výsledok z hľadiska šampionátu.
Krátko po prvej zastávke v boxoch Francúz pocítil, že výkon jeho motora TAG poklesol a pravdepodobne išiel len na päť valcov. A tak sa rozhodol dojazdiť na druhej sade pneumatík až do cieľa, pretože sa obával, že poškodený motor by mu mohol počas ďalšej zastávky v boxoch zhasnúť. Bolo to nepochybne správne rozhodnutie.
Z pohľadu celosezónnych výkonov jazdcov, ktorí sa uchádzali o titul majstra sveta, by sa dalo povedať, že ktokoľvek z nich by sa po pretekoch dostal na vrchol, bol by dôstojným majstrom sveta. Všetci jazdili počas celého roka skvele. Všetci mali smolu aj šťastie. A všetci dosiahli brilantné víťazstvá. Vždy, keď niekto z nich vyhral preteky, bolo to zaslúžene. V histórii Formuly 1 je len málo prípadov, keď traja talentovaní jazdci bojovali o titul až do posledných pretekov.
Posledný víkend
Nigel Mansell vstupoval do pretekárskeho víkendu ako jasný favorit. So 70 bodmi a piatimi víťazstvami vo veľkých cenách, ktoré zaznamenal v priebehu sezóny, mal šesťbodový náskok pred druhým Prostom (64 bodov), pričom Piquet zaostával len o jeden bod so 63 bodmi. Treba však poznamenať, že vtedy bodovala len šestica jazdcov, ktorí si rozdelili body v pomere 9-6-4-3-2-1. Priebežný líder šampionátu sa mohol stať prvým britským majstrom sveta od čias Jamesa Hunta.
Bol tu však ešte jeden háčik. Angličanovi a Francúzovi mali byť po pretekoch odpočítané dva a jeden bod. Počítalo sa totiž len jedenásť najlepších výsledkov sezóny.
Toto pravidlo malo eliminovať vtedy ešte pomerne veľkú poruchovosť monopostov a odmeňovalo jazdcov, ktorí počas sezóny podávali najkonzistentnejšie výkony. Matematika bola teda jednoduchá: aby si Nigel Mansell zabezpečil titul, musel skončiť v prvej trojke, prípadne obsadiť štvrté miesto bez víťazstva jedného z jeho súperov. Povedané inak, Prostovi a Piquetovi zaručovala titul jedine výhra a zároveň museli dúfať, že jazdec Williamsu nezíska viac ako tri body.
Každý z pilotov pristúpil k posledným pretekom sezóny po svojom. Ak by ste čakali, že Nigel Mansell bol v pohode, opak bol pravdou. Pôsobil napäto a zachmúrene. Na rozdiel od svojich súperov mal prvýkrát v kariére reálnu šancu na titul. Tlak však nezvládal dobre a neupokojovala ho ani prítomnosť manželky Rosanne.
Z Nelsona Piqueta naopak vyžaroval až božský pokoj. Do Austrálie prišiel vlastným lietadlom a spoločnosť mu robila priateľka Sylvie s bratom Geraldom. Brazílčan ako obvykle hral psychologické hry. Predstieral, že ignoruje Prosta a slovne útočil na svojho tímového kolegu.
Napätie medzi oboma jazdcami bolo až také, že znepokojovalo aj Franka Williamsa a Patricka Heada. A to aj napriek tomu, že pre Franka bol konštruktérsky titul vždy dôležitejší. Ten už síce mali zaistený, ale bolo jasné, že jazdecký titul sa teší oveľa väčšej mediálnej pozornosti a ponúka väčšie finančné odmeny v podobe sponzorských zmlúv. Do Adelaide navyše dorazil aj samotný zakladateľ automobilky Soičiro Honda, ktorý nezvykol navštevovať veľké ceny. Teraz však spravil výnimku, aby bol svedkom triumfu jedného zo svojich jazdcov.
Posledný z kandidátov na titul si užíval víkend v oveľa pokojnejšej atmosfére. Tím McLaren mu bol úplne oddaný a na tento druh podujatí bol z predchádzajúcich sezón už zvyknutý. O titul bojoval už štvrtú sezónu v rade. Navyše, vzhľadom na prevahu tímu Williams, už samotný fakt, že stále bojoval o majstrovskú korunu, bol úspechom.
Napätie sa snažil uvoľniť hraním obľúbeného golfu so svojou manželkou Anne-Marie a spolumajiteľom tímu Mansourom Ojjehom. Napriek tomu Alain Prost k záverečným pretekom pristupoval s maximálnou vážnosťou: „Nebudú to obyčajné preteky,“ zdôveril sa. „Nemali sme čo stratiť a bola to kombinácia stratégie a veľmi ťažkej práce s pneumatikami.“
Určite sa mohol spoľahnúť aj na podporu Kekeho Rosberga. Počas sezóny mal však šampión z roku 1982 pocit, že Ron Dennis uprednostňuje tímového kolegu a ignoruje jeho potreby. Kritizoval tímovú filozofiu a technické smerovanie auta. Bol frustrovaný z toho, že McLaren MP4/2C bol stavaný na konzistentný štýl Alaina Prosta a nie na jeho agresívnu jazdu, ktorá sa až príliš líšila od štýlu Laudu a Prosta. „Auto bolo pre mňa jednoducho príliš nedotáčavé,“ vysvetlil neskôr Keke Rosberg.
Vyústilo to až do ostrej výmeny názorov v zákulisí. Po svojom výbuchu sa v Mexiku Fín ospravedlnil Ronovi Dennisovi a Stevovi Nicholsovi. Vo svojej poslednej veľkej cene kariéry bol odhodlaný byť perfektným tímovým kolegom a sľúbil, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby Prostovi pomohol získať titul.
Austrálske preteky na náročnom mestskom okruhu v Adelaide od polovice 80. rokov zakaždým uzatvárali sezónu. Vyhliadka na trojsúboj o jazdecký titul medzi Nigelom Mansellom, Nelsonom Piquetom a Alainom Prostom prilákala v nedeľu na tribúny 120-tisíc divákov, ktorí sa mali stať svedkami jednej z najpamätnejších veľkých cien. Určite boli zvedaví aj na poslednú veľkú cenu domáceho hrdinu, majstra sveta z roku 1980 Alana Jonesa.
V roku 1985 sa veľká cena konala pod horúcim slnkom začínajúceho austrálskeho leta. O rok neskôr sa situácia dramaticky zmenila: nad Južnou Austráliou fúkal veľmi chladný vietor, ktorý prinášal ťažké dažďové mraky. Piatkovú popoludňajšiu kvalifikáciu prerušil prudký lejak a nasledujúci deň bola trať „zelená“ a bez priľnavosti.
Záhadou bola najmä pre jazdcov McLarenu. Počas ranného tréningu bol síce Alain Prost najrýchlejší s časom rýchlejším ako najlepší piatkový kvalifikačný čas Nigela Mansella a dokonca rýchlejší ako Sennov čas na pole position z roku 1985. Zatiaľ čo ostatní popoludní zlepšili svoje piatkové časy, ani úradujúci majster sveta, ani jeho tímový kolega, ktorý bol v ranných jazdách druhý, sa nedokázali priblížiť k svojim časom.
Kvalifikácia ešte viac posilnila Mansellove vyhliadky na titul. Mnohí jeho kritici očakávali, že sa v Adelaide pod tlakom zosype, ale on ukázal presný opak. Presvedčivo umiestnil svoj Williams-Honda na pole position o 0,311 sekundy pred tímovým kolegom Piquetom na druhom mieste.
Prostove vyhliadky vyzerali o niečo pochmúrnejšie – kvalifikáciu zakončil na štvrtom mieste za Lotusom Ayrtona Sennu. Nasledoval René Arnoux v Ligieri a Gerhard Berger v Benettone. Prvú desiatku uzatvárali Keke Rosberg v druhom McLarene, Philippe Alliot v druhom Ligieri, Michele Alboreto vo Ferrari a Philippe Streiff v Tyrrelle.
V sobotu večer si Alain Prost krátil čas hraním kariet s francúzskymi novinármi vo svojom hotelovom apartmáne. „Ron Dennis vošiel dnu,“ spomínal na ten večer vo svojej autobiografii. „Je tu na môj vkus až priveľa Francúzov, povedal a rýchlo sa vzdialil.“
O jedenástej bol už v posteli, ale hotelový požiarny alarm pokazil jeho vyhliadky na pokojný nočný spánok, keď prinútil všetkých návštevníkov prísť do haly.
Ako sa blížil začiatok pretekov, panoval pocit, že Mansellov titul je už len formalita. Na prvý pohľad bol v najsilnejšej pozícii. Jeho neprajníci ale poukazovali na niekoľko pokazených štartov počas sezóny. Naposledy v Mexiku, kde sa mu na prvej štartovej pozícii nedarilo zaradiť prvý prevodový stupeň. Keď sa na semafore rozsvietila zelená, predbehli ho viac ako dve tretiny jazdeckého poľa a prvé kolo dokončil na osemnástom mieste.
V zákulisí boli hlavnou témou pneumatiky. Goodyear odporúčal, aby jeho jazdci počas pretekov aspoň raz zastavili na výmenu pneumatík. Williamsy mali nasadené mäkké sady „C“, Ayrton Senna bol na štarte na pneumatikách „C“ vpredu a „B“ vzadu. Alain Prost ako vždy potreboval všetko dôkladne zanalyzovať. Po dlhej diskusii s Lee Gaugom z Goodyearu sa tiež sa rozhodol štartovať na mäkkých pneumatikách.
Francúz dôkladne študoval rozdiely v priľnavosti a dospel k rovnakému záveru ako Piquet s Mansellom: uprostred pretekov by nemalo byť potrebné prezúvať na nové pneumatiky. Ako sa ukázalo, profesor, rovnako ako ostatní, sa mýlil. Proti bolo chladné počasie v Adelaide, ktoré úplne zmenilo podmienky a znížilo priľnavosť pneumatík.
Keď sa jazdci zoradili štartový rošt, vládla napätá atmosféra. Nigel Mansell opäť neodštartoval úplne ideálne. Šikanou za rovinkou síce prešiel ako prvý, ale na vrchole kopca pri výjazde z Wakefield Road ho predbehol Ayrton Senna. Jazdil opatrne a jazdcovi Lotusu ani nekládol príliš veľký odpor, čo využil aj Nelson Piquet a prešmykol sa okolo neho.
Na konci dlhej zadnej rovinky sa brazílsky jazdec Williamsu prehnal aj okolo svojho krajana na čiernozlatom Lotuse a ujal sa vedenia. Medzitým televízni diváci na celom svete žasli nad skvelým štartom, ktorý predviedol Alain Prost. Detailnejšie zábery ale odhalili, že McLaren, ktorý na konci prvého kola jazdil na treťom mieste, mal číslo dva – bol to Keke Rosberg, ktorý sa dôraznym štýlom prebojoval zo siedmej pozície na štartovom rošte na tretiu! Aby toho nebolo málo, v nasledujúcom kole už jazdil druhý.
V štvrtom kole Ayrton Senna klesol aj za Nigela Mansella a o dve kolá neskôr bol pred ním už aj Alain Prost. Jeho motor Renault opäť raz strácal dych. Na čele sa ostatným začala vzďaľovať dvojica Piquet – Rosberg. Obaja boli o dve sekundy rýchlejší ako zvyšok poľa. V siedmom kole Fín predbehol aj druhý Williams a ujal sa vedenia. Bolo jasné, že má úlohu „zajaca“.
Mal prinútiť Piqueta a Mansella, aby ho prenasledovali a očakával, že v pekelnom tempe by im mohla zlyhať technika. „Vedeli sme, že budeme mať problém s pneumatikami, ale s Kekem sme mali stratégiu,“ objasňoval Alain Prost „Atmosféra v tíme bola tiež veľmi dobrá, hoci sme vedeli, že to bude ťažké. Povedzme si to takto: snažili sme sa, aby všetky možné šance boli na našej strane. Potom, keď dosiahnete výsledok, je to veľmi, veľmi dobrý pocit.“
Od tohto momentu to vyzeralo, že preteky sa premenia len na boj o druhé miesto, keďže Keke Rosberg sa sériou najrýchlejších kôl ľahko odpútal od Nelsona Piqueta a začal miznúť v diaľke. V skutočnosti však táto situácia najviac nahrávala majstrovským ambíciám Alaina Prosta, pretože ak by sa Francúz dostal na druhé miesto, Keke súhlasil, že sa vzdá svojho víťazstva.
Francúz nenechával nič na náhodu a v jedenástom kole sa posunul na tretie miesto. Ľahko sa odpútal od Mansella a začínal sa približovať k Piquetovi.
Vyzeralo to, akoby išiel šťastiu oproti. V 23. kole sa v tretej zákrute roztočil Nelson Piquet, ale našťastie do ničoho nenarazil. Napriek tomu Brazílčan stratil dve pozície v prospech Prosta a Mansella. Rosberg bol v tom čase o sekundu rýchlejší ako jeho súperi. Preteky sa v tejto fáze upokojili. McLareny Rosberga a Prosta viedli a oba Williamsy jazdili hneď za nimi. Nigel Mansell sa snažil udržiavať tempo a šetriť pneumatiky. Bol spokojný, že sa mu darí držať tímového kolegu na uzde. Tretie miesto mu stále zabezpečovalo titul.
Alain Prost mierne znížil svoju stratu na Kekeho Rosberga, ale osud stále nemal vo vlastných rukách: aj keby sa dostal na čelo, musel dúfať, že Nigela Mansella postihne nejaký problém. Ten ale medzitým mali iní jazdci: pneumatiky Pirelli sa opotrebovávali až príliš rýchlo. Ako sa ukázalo, pre neskorší priebeh pretekov tento fakt zohral veľkú rolu.
Ten moment prišiel v 32. Kole, keď sa Alain Prost pri predbiehaní Gerharda Bergera o kolo sa zachytí o zadnú časť Benettonu na Pirellkách a o obrubník si poškodí prednú pneumatiku. Neostáva mu nič iné, ako zájsť do boxov po nové gumy. Jeho poslednou nádejou je, že jazdcov Williamsu na čerstvých pneumatikách ľahko predbehne. Zastávka v boxoch však kvôli problému so zdvihákom trvá nekonečných sedemnásť sekúnd. Jeho McLaren sa vracia do pretekov na štvrtom mieste, 49 sekúnd za lídrom pretekov a šestnásť za tretím Piquetom.
Technici Williamsu nezaháľali a hneď si išli skontrolovať Prostove pneumatiky. Všimli si, že sú sotva opotrebované a dospeli k záveru, že ich jazdci dokážu zvládnuť celú vzdialenosť pretekov bez zastávok v boxoch. Patrick Head a Frank Dernie boli síce proti, ale rozhodli sa zatiaľ vyčkávať so zmenou stratégie. Otázkou ostávalo, či sa im podarí dostať do cieľa na opotrebovaných Goodyearoch.
Medzitým sa Alain Prost na čerstvých pneumatikách približoval k obom Williamsom, zatiaľ čo Keke Rosberg si na čele udržiaval polminútový náskok. Jazdil o sekundu rýchlejšie ako Nigel Mansell a čakal, či nebude musieť spomaliť. Angličan zatiaľ držal tímového kolegu v bezpečnej vzdialenosti, čo však malo za následok zaťažovanie jeho zadných pneumatík. Na trati sa realtívne nič nedialo a o všetkom mala rozhodnúť posledná tretina pretekov.
V 45. kole sa Nelson Piquet rozhodol, že vezme osud do vlastných rúk. Ak sa chcel stať majstrom sveta, nemal Brazílčan inú možnosť, ako začať prenasledovať Kekeho Rosberga. Na cieľovej rovinke zaútočí na svojho tímového kolegu a predbieha ho v prvej zákrute. Alain Prost medzitým zajazdil najrýchlejšie kolo a vďaka relatívne čerstvým pneumatikám vyzerá byť v najlepšej pozícii pre koniec pretekov.
Jeho rýchlosť začína robiť vrásky na čele všetkým v tíme Williams. Nelson Piquet pri naháňačke vedúceho McLarenu pri brzdení opakovane zablokuje kolesá, zatiaľ čo Nigel Mansell zvyšuje tempo, aby odolal druhému červeno bielemu monopostu. Napriek tomu ho Francúz v 60. kole dobieha. Ostáva za ním a všimne si, že zadné pneumatiky Williamsu sú už silne opotrebované.
O tri kolá neskôr došlo na predikcie technikov Goodyearu. Na dlhej zadnej rovinke vedúcemu Rosbergovi začala degradovať pravá zadná pneumatika a z kostry pneumatiky sa začali oddeľovať vlákna gumy. Keď tieto vlákna začali narážať o zadnú časť karosérie McLarenu, Keke predpokladal, že mu zlyhal motor. Okamžite ho vypol a odstavil svoj McLaren na okraj trate.
Až keď z neho vyliezol, traťový komisár ho upozornil na pneumatiku. Keke Rosberg si uvedomil, že hluk spôsobila trepotajúca sa guma, ale netušil, že auto malo aj iný problém. „Keď som si po sezóne išiel vyzdvihnúť veci z továrne, od môjho inžiniera Steva Nicholsa som sa dozvedel, že moje brzdové kotúče by nevydržali ani jedno kolo. Opäť sa o mňa niekto tam hore staral a bolo veľmi dobré, že auto odstúpilo. Keď to počujete, pomyslíte si, že na tie úplne posledné preteky to nie je až také zlé…“
Vedenie v tom momente preberá Nelson Piquet, ale vo Williamse vôbec nevládne nadšenie. Znepokojuje ich zistenie, že pneumatiky Goodyear, na ktorých štartovali, pravdepodobne čoskoro zlyhajú. Rádiom upozornia Nigela Mansella na nebezpečenstvo, ten uberá plyn a necháva Alaina Prosta prejsť okolo. Angličan dostáva pokyn, aby na konci ďalšieho kola zašiel do boxov.
Ako dnes už všetci vieme, toto kolo nikdy nedokončil. Do konca ostávalo osemnásť kôl, keď sa rozplynuli všetky nádeje Nigela Mansella na titul majstra sveta spolu s jeho ľavou zadnou pneumatikou, ktorá explodovala na zadnej rovinke Decquetteville Avenue práve vo chvíli, keď predbiehal Ligier Philippeho Alliotta a na šiestom prevodovom stupni sa blížil k maximálnej rýchlosti.
Auto sa v záplave iskier s poškodeným ľavým zadným zavesením posadilo na podvozok Mansellovi sa len tak-tak podarilo udržať kontrolu nad svojím zbesilo sa hojdajúcim monopostom, zatiaľ čo zo zvyškov jeho ráfika lietali iskry.
S nadľudským úsilím sa mu podarí udržať svoju beštiu v priamom smere, až kým rýchlosťou chôdze jemne nenarazil do betónovej bariéry na konci rovinky v únikovej zóne. Omámený, sklamaný, ale šťastný, že je celý, chvíľu v neveriackom tranze sedel, kým nevyliezol z kokpitu a nevrátil sa do boxov.
Po konzultácii s technikmi Goodyearu sa vo Williamse rozhodli neriskovať. Nemali inú možnosť, ako povolať Nelsona Piqueta do boxov. A tak sa vedenia ujal Alain Prost. Po osemsekundovej zastávke sa Brazílčan so stratou 15,484 sekundy vracia do pretekov s novými pneumatikami. Bola to preventívna, ale ako sa ukázalo, zbytočná zastávka. Jeho pneumatiky boli stále v dobrom stave.
Mansellov problém zjavne spočíval v niečom inom, ale pre Nelsona Piqueta to bola slabá útecha. „Hneď ako Mansell havaroval, personál boxov mi zavolal vysielačkou a povedal mi, aby som prišiel. Premýšľal som o tom celé kolo. Potom mi znova povedali, že pneumatiky nevydržia do konca. Prišiel som. Niekedy vyhráte a niekedy zase prehráte…“
Už nemal čo stratiť a tak sa sústredil, aby zajazdil sériu najrýchlejších kôl. Je však príliš ďaleko za Prostom, aby predstavoval hrozbu. Navyše, kým dostane pneumatiky do ideálneho tempa, narastie jeho strata až na dvadsať sekúnd.
Napriek svojej pozícii nie je zďaleka v pohode ani Alain Prost. Jeho palubný počítač mu totiž ukazuje, že na dosiahnutie cieľa mu bude chýbať päť litrov paliva! Francúz začína šetriť benzín, ale musí byť opatrný: ak výrazne spomalí, Nelson Piquet by ho mohol predbehnúť a získať titul.
Brazílčanov útok ale prišiel až príliš neskoro. V posledných šiestich kolách získaval v každom z nich na Prosta minimálne dve sekundy. V zúfalej snahe v predposlednom kole sťahuje z náskoku vedúceho McLarenu dokonca päť sekúnd.
Keď pragmatický Alain Prost vidí, ako sa Piquet približuje, rozhodne sa ignorovať rady svojho palubného počítača. „Za týchto okolností som nemohol poľaviť, takže som len musel dúfať, že sa mýli,“ zavtipkoval neskôr v cieli.
Piquet ešte vo finále zajazdí najrýchlejšie kolo pretekov, ale Prostovi sa napriek tomu podarilo doraziť do cieľa s oboma rukami hore a s náskokom 4,2 sekundy. Hneď ako ho šachovnicová vlajka odmávala, odstavil svoje auto a vystúpil z neho. Svoje prekvapenie prejavil nadšeným výskokom, a fotografia z tohto momentu sa stala ikonickým obrázkom – nielen toho dňa, ale celej formulovej éry 80. rokov.
Preteky boli ďalšou ukážkou majstrovskej jazdy a taktickej brilantnosti Alaina Prosta. „Tieto preteky boli bláznivé, presne ako som očakával,“ vysvetľoval v cieli. „A tentoraz bolo šťastie na mojej strane. Tento rok som podal bezchybný výkon a tento titul ma robí ešte šťastnejším ako ten prvý.“
Potvrdil tiež ako veľmi sa v posledných kolách bál: „Môj počítač pravidelne ukazoval spotrebu paliva o päť alebo šesť litrov vyššiu, ako sa očakávalo. Nemohol som dúfať, že preteky dokončím, pokiaľ nenastala chyba v elektronike. Za iných okolností by som hneď ubral a snažil sa šetriť, ale tentoraz som musel vyhrať. Vtedy som si povedal, že udržiavaním vysokého tempa už nemám čo stratiť, okrem toho, že mi dôjde palivo. Víťazstvo bola jediná možnosť; muselo to byť všetko alebo nič. Len som pokračoval a ako sa ukázalo v cieli môj počítač stále ukazoval päť litrov… potvrdilo sa, že s ním niečo nebolo v poriadku.“
Jeho počítač sa mýlil, rovnako ako na Hockenheime, kde jeho McLaren v poslednom kole ostal stáť na suchu, napriek tomu, že údaj na displeji hovoril, že má dostatok paliva.
„Naše palivomery boli veľmi nepresné,“ spomínal na poslednú sezónu svojej kariéry Keke Rosberg. „Nebol to problém McLarenu, v tých časoch jednoducho neexistovala technológia na kompenzáciu teploty, objemu a všetkých týchto faktorov. Natankovali sme chladené palivo, ktoré bolo na konci vriace a jeho objem sa medzitým dramaticky zmenil. Jednoducho sme ho nedokázali zmerať.“
Ohromený a otrasený Nigel Mansell sa postupne spamätával zo svojich emócií a cítil úľavu, že z neuveriteľnej havárie vyviazol bez zranení. V sezóne vyhral päť pretekov – viac ako ktorýkoľvek z jeho súperov – a o titul prišiel bez vlastného zavinenia. „Možno som tu teraz nemusel byť,“ povedal novinárom. „Bol to zázrak, že som tú haváriu prežil. Ale moje sklamanie je obrovské. Pre mňa, pre Anglicko, pre tím, ktorý celú sezónu tak skvele fungoval.“
Nelson Piquet pred novinármi zvolil o niečo filozofickejší prístup: „Som veľmi rád, že som ukázal, že som stále v prvej lige.“ Reč tela však naznačovala, že Brazílčan je určite viac sklamaný, ako sa snažil ostatným nahovoriť. Keby neposlúchol príkaz Patricka Heada, mohol zostať prvý a stať sa trojnásobným majstrom sveta… V každom prípade nikoho nenechal na pochybách, že tímového kolegu príliš „nemusí“: „Radšej vidím tú korunu na Prostovej hlave,“ zdôveril sa novinárom, „pretože je to skvelý jazdec! Mansell tento rok urobil príliš veľa chýb.“
V McLarene si navzájom srdečne gratulovali a stále sa len opatrne odvažovali uveriť tomuto nepravdepodobnému triumfu. Tím Rona Dennisa bol prvým v histórii, ktorému sa podarilo získať tri po sebe idúce jazdecké tituly majstra sveta. Alain Prost získal druhý zo svojich štyroch majstrovských titulov. Tento rok mal šťastie a stal sa prvým jazdcom, ktorý získal dva tituly po sebe od čias Jacka Brabhama, ktorý vyhral pre Cooper v rokoch 1959 a 1960.
„Pre mňa sa Alain stáva skutočným lídrom tímu,“ vyhlásil po pretekoch Mansour Ojjeh. „Vždy vie, čo povedať, urobiť správne gesto a má dokonalú predvídavosť.“
Pod chladnou, sivou oblohou v Adelaide odznelo 26. októbra 1986 jedno z najkrajších podaní Marseillaisy v histórii. Na pódiu Alain Prost prijímal gratulácie od svojho priateľa a rivala Nelsona Piqueta a svojho budúceho tímového kolegu Stefana Johanssona. Jeho v poradí 25. víťazstvo v jedných z najpamätnejších pretekov Formuly 1 všetkých čias ho v historických tabuľkách dostalo na úroveň Jima Clarka.
Na druhý titul musel vynaložiť oveľa viac úsilia ako na prvý a tentoraz zaň vďačí výlučne svojmu talentu. Ako neskôr priznal, cenil si ho najviac zo všetkých štyroch. Na preteky dodnes spomína ako na jeden zo svojich mála perfektných dní s monopostom F1.
Bolo to len šťastie? Áno, ale v hre bolo oveľa viac. Preukázal mimoriadnu motiváciu, usilovnosť a strategickú bystrosť. V sezóne neurobil v pretekoch ani jednu chybu a z trate zišiel iba raz, počas tréningu v Detroite. Využil každú príležitosť na nazbieranie čo najväčšieho počtu bodov a keď jeho súperov postretli problémy, dosiahol niekoľko nezabudnuteľných víťazstiev. V ten deň sa stal definitívne legendou.
„V dnešnej dobe často nevidíte niekoho vyhrať preteky s priemerným autom,“ vyznal sa zo svojich pocitov Jackie Stewart. „A predsa sa tento chlap stal majstrom sveta akoby len tak! Pre mňa je Alain nepopierateľne najlepší…“
Z výsledku bol očividne veľmi nespokojný aj Frank Williams. Ešte mal v čerstvej pamäti sezónu 1981, keď sa Alan Jones a Carlos Reutemann navzájom oberali o body v prospech Nelsona Piqueta.
Soičiro Honda si túto porážku tiež určite zapamätal. Japonský priemyselník si osobne podal ruku s Alainom Prostom, pretekárskym esom, ktorého veľmi obdivoval. Možno bol tento deň jedným s tých, ktorý zavážil, keď ho Ron Dennis o pol roka neskôr začal prehovárať, aby jeho automobilka začala dodávať svoje pohonné jednotky tímu McLaren.
Potom už prišli na rad majstrovské oslavy „Asi najlepší pocit zo všetkých prišiel nasledujúce ráno,“ povedal Alain Prost. „Išiel som dole na raňajky a pred dverami spálne boli pohodené ranné noviny. Titulok hovoril: ‚Prost vyhral thriller v Adelaide.‘ A bola tam moja fotka, ako skáčem od radosti vedľa auta. Na ten moment nikdy nezabudnem. Absolútne fantastické.“
Vtedy netušil, že všetko sa mohlo odohrať ešte úplne inak. O mnoho rokov neskôr Nigel Mansell v rozhovore pre Sky TV povedal, že na konci roka na odovzdávaní cien FIA v Paríži, mu riaditeľ pretekov v Adelaide Bertie Martin, povedal, že keby narazil vo väčšej rýchlosti a trať by bola pokrytá troskami, vyvesil by červenú vlajku. A keďže v tom čase už boli odjazdené dve tretiny veľkej ceny, podľa vtedajších pravidiel by sa preteky už nereštartovali.
Nigel Mansell by sa v tom prípade stal majstrom sveta…
Na ďalšiu sezónu, v ktorej sa do posledných pretekov sezóny opäť dostali traja potenciálni uchádzači o titul, si fanúšikovia museli počkať ďalšie dve dekády. Rozhodujúcimi pretekmi bola vtedy Veľká cena Brazílie v roku 2007.
