Coulthard porovnáva legendy F1: Senna a Prost neboli takí arogantní ako Mansell
História Formuly 1 pamätá na mnohých velikánov a Ayrton Senna s Alainom Prostom rozhodne patria medzi nich. Ich jazdecký prejav poznáme, ale akí boli v zákulisí? Podľa Davida Coultharda jedna vec všetkých troch spája, ale prezradil aj to, v čom sa odlišujú s Nigelom Mansellom.
David Coulthard štartoval svoju formulovú kariéru vo Williamse, a tak mal možnosť spolupracovať s Ayrtonom Sennom, Nigelom Mansellom aj Alainom Prostom, ktorý len pár mesiacov pred tragickými pretekmi v Imole ukončil kariéru. V júlovom podcaste Beyond the Grid sa virtuálne vrátil práve do roku 1994, v ktorom po Sennovej smrti odjazdil aj svoj debut vo Formule 1. Po smrti Ayrtona Sennu sa v kokpite striedal práve s Mansellom.
Aké to teda bolo spolupracovať s Nigelom Mansellom, ktorý tento rok oslávil 71 rokov? David Coulthard prezradil, ako sa odlišoval od spomínanej dvojice. “Sú to veľmi rozdielne osobnosti. Mansell bol jedným z prirodzene najtalentovanejších jazdcov, bol veľmi odvážny a mocný v čase, keď jazda v autách bola fyzicky veľmi náročná. Jazdilo sa bez posilňovača riadenia a podobne. A bol odvážny. Mal absolútnu vieru v seba.”
“Kvôli tomu sa však zdal byť trochu prchký a dostával sa na hranu prehnaného sebavedomia. Dalo by sa to povedať aj iným slovom — arogancia. Som jeho obrovský fanúšik a mám pred týmito všetkými jazdcami veľký rešpekt, takže teraz to nehovorím, aby som urazil niekoho, kto na Nigelovi vidí len samé pozitíva. Ja pri odpovedi na túto otázku len reaguje na realitu,” ubezpečil DC.
Na druhej strane Prost vraj takým prehnaným sebavedomím neoplýval. “Alain? Introvert, trochu nervózny. Vždy si hrýzol nechty a minimalizoval počet kôl, ktoré odjazdil na trati. V prvom rade preto, že chcel tráviť čas analyzovaním dát s inžiniermi, ale ja si myslím, že si zároveň uvedomoval, že každé kolo znamenalo aj riziko nehody a každé kolo znamenalo aj potenciálne zranenie. Myslím si, že sa snažil o to, aby sa každé jedno kolo počítalo.”
“A napokon tu máme niekoho ako Ayrton, kto bol niekde medzi týmito dvomi jazdcami,” plynule pokračoval Coulthard. “Možno nebol až taký arogantný ako Nigel, keď hovoril o svojich úspechoch. Počas jazdy bol však totálne odhodlaný. Veril si a veril tomu, že ho po okruhu sprevádza akási vyššia moc.”
Čo teda všetkých troch spájalo? Ako v prípade všetkých velikánov Formuly 1, aj oni vynikali v tom, že dokázali zomknúť celý tím. Pevné medziľudské vzťahy sú nemenej dôležité na ceste k majstrovským titulom ako dobrý monopost.
“Odhliadnuc od rýchlosti sa našla jedna vec, ktorá ich spájala, a ňou bola totálna prepojenosť s tímom a kľúčovými ľuďmi, ktorí boli ťahúňmi z hľadiska výkonnosti auta,” poznamenal škótsky pretekár. “Či už to bol pretekový inžinier, konštruktér, šéf tímu, od ktorého chceli, aby loboval o uvoľnenie prostriedkov v oblasti, kde podľa nich strácali oproti konkurencii. Boli ako dirigentmi v orchestri, v brilantnom orchestri, ktorý je na svojom vrchole. V istej chvíli však naskočili do auta a tento výkon využili.”
