Vasseur sa nešiel pretrhnúť, aby udržal v tíme Cardileho, píšu Taliani

Vo Ferrari postupne dochádza k personálnej obmene. Po príchode Frédérica Vasseura viacero inžinierov z tímu odišlo, ale viacero zas prišlo vrátane nového pilota Lewisa Hamiltona. Posledným odídencom je technický riaditeľ Enrico Cardile, ktorého exodus je akýmsi symbolom toho, čo chce Francúz zo Scuderie urobiť. A preto ho v Maranelle vôbec nedržal.

Enrica Cardileho mal už dlhšie na radare Aston Martin. Talianski insideri Ferrari Paolo D’Alessandro a Pierguiseppe Donadoni, ktorí ako prví informovali o Cardileho prestupe do Silverstonu, teraz prezrádzajú, ako vlastne k celému odchodu došlo a prečo Frédérica Vasseura veľmi nerozhodil.

“Je zrejmé, že Vasseur nepovažoval Cardileho za integrálnu časť jeho vízie pre Ferrari,” píšu spomínaní autori vo svojom článku pre taliansky portál formu1a.uno. “Nesúvisí to však s nevydareným balíčkom, ktorý bol predstavený v Španielsku, pretože ponuka Aston Martinu prišla dávno predtým, ako SF-24 vyrazil na trať v Barcelone.”

Pri pohľade na výkony Ferrari z posledných pretekov boli možno niektorí tifosi aj radi, že Cardile odišiel. Netreba však zabúdať na to, že to pod jeho vedením došlo k obratu, ktorý sme videli v úvode roka, a ktorý vyvrcholil Veľkou cenou Monaka.

Keby Vasseur chcel, mohol začať rokovať s Cardilem a presvedčiť ho, aby na svojom mieste zotrval. “Podľa uniknutých správ sa zdá, že Vasseur nevynaložil veľké úsilie, aby svojho bývalého technického riaditeľa udržal v Maranelle. V kombinácii s veľmi štedrou ponukou od Lawrenca Strolla nie je prekvapením, že Cardile pristúpil na návrh Astonu. Tím zo Silverstonu mu navyše garantoval povýšenie, keďže z neho bude hlavný technický riaditeľ. Táto úloha je na jednej úrovni s pozíciou Jamesa Allisona v Mercedese alebo Adriana Neweyho v Red Bulle.”

Ak cítite, že váš šéf o vás nemá záujem a dostanete lukratívnejšiu ponuku inde, tak nemáte dôvod zostávať. Vo Ferrari to je však jasným signálom, že Vasseur sa chce odtrhnúť od filozofie, ktorú vyznával jeho predchodca Mattia Binotto.

“Binotto sa chcel sústrediť na ľudí, ktorí vyrástli v Maranelle, ako aj na mladých ľudí, ktorých vzali z iného prostredia, ale vyrástli v Scuderii. Bol naklonený k tomu, aby v tíme zachoval čo najviac ľudí,” vysvetľujú Binottov prístup.

Na rozdiel od toho Vasseur chce prilákať zahraničných inžinierov, čo deklaroval aj v nedávnom rozhovore. Z Ferrari by nemala byť rodinná firma, ale tím pozostávajúci z najlepších z najlepších. “Vasseurova vízia sa z tohto hľadiska líši. Je otvorenejší prijímaniu najväčších talentov dokonca aj na úkor zamestnancov v Maranelle. Nie je žiadnou náhodou, že vo Ferrari dochádza k rozsiahlejším obmenám. Viac technikov odchádza a viac ich aj prichádza dverami v Maranelle.”

“Preto by nemalo byť prekvapením, že došlo aj k niekoľkým rozlúčkam. Cardile sa pridal k Mekiesovi a Sanchezovi, ku kľúčovým osobnostiam, ktoré odišli z Ferrari. Došlo aj k ďalším dôležitým odchodom vrátane [šéfa výkonnostnej analýzy] Fabrica Moncada, ktorý sa presťahoval do Williamsu, a [šéfa simulácií] Jacopa Fantoniho, ktorý sa po takmer 13 rokoch vo Ferrari pripojil k Alpinu.”

Ako bude vyzerať Ferrari pod Vasseurovým vedením?

Frédéric Vasseur je len druhý netaliansky šéf Ferrari v 75-ročnej histórii stajne. Tým prvým z cudziny bol takisto Francúz Jean Todt, za ktorého vlády Ferrari zažilo najvydarenejšie obdobie v dejinách, keď v sezónach 1998 až 2008 získalo štrnásť majstrovských titulov.

Je náhoda, že Maranello zažilo tie najlepšie časy, keď ho viedol triumvirát Francúz-Angličan-Nemec? Mali svoje nesporné odborné kvality, no aj niekoľko iných výhod. Ako cudzinci bez znalosti taliančiny boli napríklad odolnejší voči dotieravým talianskym médiám, nespokojným tifosi a necítili, že sú pod takým drobnohľadom. Ak by sa Vasseurovi podarilo spraviť z Ferrari medzinárodný tím, aj ten by vykazoval podobnú odolnosť. Zároveň by zlyhania nevnímal tak tragicky, pretože by o nich nečítal na každej titulnej strane talianskych novín.

Vasseur avizuje, že chce svojich zamestnancov motivovať, zvýšiť im sebavedomie a odvahu, aby vo svojej práci išli na maximum a nebáli sa neúspechu. Keď sa totiž začnú báť neúspechu ako v minulosti, budú napríklad voliť krátkodobé riešenia namiesto výhodnejších, ale dlhodobých. To sa však netýka len tlaku zo strany verejnosti, ale aj vlastného vedenia.

“Ak sa bojíte ísť do rizika, tak si vo všetkom nechávate rezervu. V tomto biznise však máte päť áut v jednej desatine sekundy,” pripomína Frédéric Vasseur v rozhovore pre Financial Times. “Ja som strávil posledných pätnásť mesiacov tým, že som všetkých tlačil vpred, pretože čím viac riskujeme, tým lepší budeme v manažovaní rizika. Som spokojný s tým, aké sme spravili pokroky.”

“Vo Ferrari sa nemusíme báť dôsledkov toho, čo robíme. Tím mal v minulosti možno trochu strach z vonkajšieho sveta. Mojou prácou je však toto manažovať; tlačiť ich, aby boli o trochu agresívnejší. A potom vziať na seba chyby, keď chyby spravíme,” hovorí Francúz, ktorý azda necíti rovnakú ťarchu na svojich pleciach ako možno Binotto či Arrivabene pred ním.

Taliani sú navyše známi svojimi emóciami. Nemecký či britský prístup môže byť vo svete motoršportu výhodnejší. “Čím ste emotívnejší a čím viac vášne máte, tým ste aj krehkejší, pretože emócie s vami mávajú.”

Vasseur považuje za dobrú ukážku toho dva tohtoročné víkendy v Monaku a Kanade. V rozmedzí dvoch týždňov sa nálada totálne zmenila. Viete si predstaviť, čo sa dialo v talianskej tlači? “V Monaku to bol pre všetkých mega víkend. Nasledujúci týždeň v Kanade zas bol katastrofálny. V tejto hre je však rozdiel medzi Monakom a Kanadou veľmi malý, je to len pár desatín sekundy. Dojmy z týchto výsledkov sú niekedy oveľa silnejšie, než aká bola realita na okruhu.”

“Znamená to, že musíme zostať pokojní. V oboch prípadoch sa treba pustiť do rovnakej analýzy toho, čo sa vydarilo a čo nevyšlo. Musíte sa držať stranou od emócií. Takto získavate sebavedomie,” vysvetlil 56-ročný rodák z Draveilu.