Aston Martin ukončil tohtoročný vývoj, cieľom je len znížiť hmotnosť auta, prezradil Cardile
Top tímy neúnavne pokračujú vo vývoji, ale stajne zo stredu poľa si musia vybrať tie správne bitky. V Aston Martin si uvedomujú, že v tejto sezóne už žiadne veľké míľniky neprekonajú, a tak sú rozhodnutí presmerovať všetky zdroje na budúci rok. Na nasledujúcich veľkých cenách sa piloti môžu tešiť len na znižovanie hmotnosti auta.
Ak by sme mali veriť informáciám Nica Rosberga z Veľkej ceny Holandska, Aston Martin má ešte stále nadváhu približne 30 kíl. Ak táto hodnota nie je prehnaná — pretože tak rozhodne pôsobí —, britský tím stráca 0,9 sekundy na kolo len pre svoju nadváhu, a teda pred koncom sezóny môže ešte výrazne zrýchliť.
Aston Martinu by to prišlo vhod, pretože podľa hlavného technického riaditeľa Enrica Cardileho sa už vývoj aerodynamiky skončil nasadením posledných dvoch balíčkov. “Toto sú posledné plánované vylepšenia aerodynamiky pre toto auto. Jedinou výnimkou by bolo, keby sme pri vývoji auta na rok 2027 objavili niečo, čo by stálo za to už tento rok otestovať priamo na trati a pomôcť korelácii dát. V tejto chvíli však už nie je naplánované nič.”
“Ešte stále však musíme dotiahnuť do konca náš program zameraný na redukciu hmotnosti. K tomu by malo dôjsť okolo Baku. Od Baku budeme jazdiť s de facto finálnou verziou monopostu,” prezradil niečo z plánov Aston Martinu.
Cardile ozrejmil, že spomínaná “diéta” bola dostatočne prísna na to, aby “dramaticky zlepšila časy na kolo”. “V Baku by sme mali byť veľmi blízko k hmotnostnému limitu, na ktorom sa vždy chcete pohybovať.”
Ešte predtým však treba zvládnuť taliansky víkend, od ktorého Aston Martin nemá veľké očakávania. “Ak poviem, že to bude ťažké, asi to poviem veľmi milo. V Monze nie je veľa zákrut, takže je tu menej miest, kde môže tvoriť rozdiely pilot a šasi. Ide o to perfektne prejsť tými pár zákrutami a okrem toho mať nízky odpor a na rovinkách veľký výkon.”
“Monza je trať, ktorá naplno odhalí slabiny nášho auta,” varuje Cardile. “Z hľadiska výkonnosti musíme mať realistické očakávania. Nemalo by to však nijako zatieniť fakt, že napredujeme.”
