Adrian Newey po Sennovej nehode uvažoval nad odchodom z Formuly 1
V dnešný deň si pripomíname 30. výročie smrti Ayrtona Sennu. Prvého mája na velikána nielen brazílskeho, ale svetového motoršportu spomína celá Formula 1. Niekoľkonásobne to platí o Adrianovi Neweym, ktorý si dlho kládol za vinu Sennovu smrť a uvažoval, že pre ňu skončí s Formulou 1.
Veľká cena San Marína 1994 sa do histórie zapísala ako najsmutnejšia v dejinách Formuly 1. Už piatková nehoda Rubensa Barrichella bola akousi predzvesťou toho, čo malo prísť. V sobotňajšej kvalifikácii vyhasol život rakúskeho pretekára Rolanda Ratzenbergera, ktorý doplatil na to, že sa mu v zákrute Villeneuve pod monopostom zaseklo predné krídlo a v plnej rýchlosti vrazil do bariéry. Počas nehody bolo zaznamenané najvyššie preťaženie v histórii na úrovni 500 G.
O deň neskôr do pretekov nastúpil aj Ayrton Senna. V kokpite mal rakúsku vlajku na pamiatku Rolanda Ratzenbergera, no už s ňou nestihol zamávať na Rolandovu počesť. V zákrute Tamburello, ktorá sa nachádza len pár metrov pred miestom Ratzenbergerovej nehody, vyletel z trate a trafil betónovú bariéru.
Neurochirurg Sid Watkins, ktorý viedol tím lekárov Formuly 1 na okruhu, bol pri Sennovi, keď odišiel na večnosť. “Vyzeral pokojne. Otvoril som mu viečka a z jeho zreníc bolo zrejmé, že utrpel rozsiahle poškodenie mozgu. Vytiahli sme ho z kokpitu a položili na zem. Ako sme to robili, vydýchol, a hoci nie som veriaci, cítil som, že v tej chvíli odišiel jeho duch.”
Sennovi kolegovia z Williamsu všetko sledovali so zatajeným dychom z boxov. Pochmúrna atmosféra čoskoro zahalila celý padok a Adrian Newey, konštruktér monopostu FW16, si Ayrtonovu smrť dlho vyčítal. Na jeseň minulého roka priznal, že nezvládol prechod na nové pravidlá a “celkom zbabral aerodynamiku” auta.
“V súvislosti s autami z roku 1994 ma jedna vec hlboko mrzí. Bez ohľadu na to, čo bolo príčinou nehody v Imole, ste o našom aute mohli s určitosťou povedať, že bolo aerodynamicky nestabilné,” vyznal sa Adrian Newey v októbrovej časti podcastu Beyond the Grid. “Jazdiť v ňom bolo nesmierne ťažké. Čím bol okruh hrboľatejší, tým to bolo horšie.”
Michael Schumacher si už v šiestom kole všimol, že Ayrton Senna v zákrute Tamburello zvolil inú stopu. Na hrboľatom asfalte jeho auto viditeľne poskočilo. V ďalšom kole bolo po všetkom. “Samozrejme, Imola bola dosť hrboľatá trať, takže čo s tým autom v kvalifikácii dokázal, bolo niečo výnimočné.”
Brazílčan i napriek vážnym problémom s monopostom získal pole position. “V Brazílii [na úvodných pretekoch sezóny] sa mu podarilo udržať si tú rýchlosť, ale ku koncu pretekov sa roztočil v poslednej zákrute. Z auta dostal jeho rýchlosť.”
“Damon [Hill] z neho nedokázal vyžmýkať také výkony, takže preteky dokončil, ale vedel, že auto bolo nestabilné. Ayrton mal sebavedomie a sebadôveru, že dokáže auto udržať pod kontrolou, a vždy to skúsil. Jeho ovládanie auta a koncentrácia boli výnimočné,” pokračoval 65-ročný Brit.
Športový svet prišiel o legendárneho jazdca, čo Neweyho trápilo dlhé roky. Po nehode uvažoval aj nad tým, že sa s Formulou 1 rozlúči. “Musím povedať, že som nad tým uvažoval. Boli by ste blázon alebo by ste neboli celkom v poriadku, keby ste nezačali pochybovať o sebe alebo o tom, čo robíte.”
“V prvom rade by to však bolo veľmi sebecké, pretože keby Patrick [Head, vtedajší šéfinžinier], ja alebo keby sme sa obaja rozhodli skončiť, tím by sme zanechali v totálnom zmätku. Bez ohľadu na to, čo spôsobilo nehodu, sa ako pri každej chybe musíte poučiť a musíte na to zareagovať. Treba sa pokúsiť postarať sa o to, že budú prijaté adekvátne opatrenia, aby sa už nikdy nič také nezopakovalo,” doplnil Newey.
Formula 1 sa z tohto čierneho dňa skutočne poučila a už pred pretekmi v Španielsku zmenila technické parametre monopostov a zredukovala prítlak o približne 15 percent. Od VC Kanady boli povinné viaceré bezpečnostné prvky vrátane bočnej ochrany hlavy, posilnenia závesov, predĺženia kokpitov, aby hlava pilota nenarazila na prednú hranu, či odstránenia horného nasávacieho otvoru, čím sa znížil výkon pohonných jednotiek.
Bol to však len začiatok. V nasledujúcich rokoch sa zaviedlo množstvo ďalších opatrení nielen z hľadiska konštrukcie monopostov a ich ochranných prvkov, ale aj samotných okruhov. Zmien sa dočkali aj zákruty Tamburello a Villeneuve, v ktorých sa do dnešného dňa nachádzajú šikany.
A tak smrť dvoch pilotov v priebehu jedného víkendu umožnila prežiť mnohým ďalším.
