Ricciardovi kvalifikácia veľmi nevyšla, no na ruku sa nechce vyhovárať
Návraty po takom vážnom zranení, aké utrpel Daniel Ricciardo v Zandvoorte, bývajú ťažké. Tento taký skutočne bol, keďže večne vysmiaty Austrálčan prehral interný súboj s tímovým kolegom a v Q2 obsadil len pätnástu priečku. Dá sa niečo z toho pripísať jeho zraneniu? Aj jemu by pridalo na psychickej pohode, keby sa naň mohol vyhovoriť, ale vraj to nebol tento prípad.
Spočiatku sme verili, že Daniel Ricciardo sa už o pár týždňov vráti do kolotoča F1 a zotaví sa podobne rýchlo ako Lance Stroll. Napokon sme naňho čakali päť veľkých cien. Sedemnásobná zlomenina záprstnej kosti, ktorú bolo treba ratovať ôsmimi skrutkami, totiž nie je žiadna sranda.
Nikto preto nebude Danielovi Ricciardovi vyčítať, že v piatok stratil na tímového kolegu tri desatiny sekundy a obsadil len pätnáste miesto. Možno si to však bude vyčítať on sám. “Tento výsledok nemal nič dočinenia s mojou rukou, takže to je pozitívne,” upriamuje pozornosť na to dobré.
Teoreticky sa mohol vrátiť aj skôr, ale nemalo zmysel riskovať. “Svoju úlohu zohráva aj adrenalín a podobné veci, ale preto som nešiel do Kataru. Chcel som si zájsť na simulátor a jazdiť na ňom prakticky štyri dni vkuse. Povedal som tímu, aby ma na ňom nechali, kým nebudem unavený alebo ma niečo nebude bolieť. Viem teda, že všetko je v poriadku a som za to vďačný. Kiežby aj výsledky boli lepšie, ale ruka je v pohode.”
Ricciardo počas svojej péenky trénoval, hoci s ľavou rukou toho veľa robiť nemohol. Ani fyzická príprava však nepredstavovala hendikep, prezradil. “Len nejaké dva preteky som v pretekovej forme, ale je to OK. Samozrejme, je tu horúco a trať je fyzicky náročná. Bol som hodený do hlbokej vody, ale celkom dobre som v nej začal plávať. V noci budeme pracovať na niektorých veciach, ale auto už nezmeníte. Monoposty sú v parc fermé, no aj tak sa vieme niečo naučiť.”
Akoby sme narazili na strop, hodnotí Ricciardo
Ani ruka, ani fyzická príprava, ale auto má mať na svedomí vypadnutie oboch jazdcov AlphaTauri v Q2. Ricciardovi určite nepomohol ani šprintový formát víkendu. Namiesto troch tréningov, ktoré by využil na zoznámenie sa s vylepšeným monopostom, si pred kvalifikáciou musel vystačiť s jediným.
“Dnes ráno som určite cítil, že som sa do toho dostal,” ubezpečil fanúšikov Daniel Ricciardo. “Už počas prvých pár kôl som sa cítil sebavedomo, čo je znamenie, že auto sa zlepšilo. S jediným tréningom to bolo ťažké, ale mal som pocit, že čím viac som na to tlačil, čím viac som sa snažil, tým malo auto väčší problém to ustáť. Akoby sme narazili na strop. Stále v aute hľadáme viac vo chvíľach, keď sa do toho naozaj oprieme.”
“Toto je veľmi rýchly okruh, najmä prvý sektor, a pri týchto teplotách prúdi cez pneumatiky veľké množstvo energie. Pravdepodobne by sa nám zišlo viac prítlaku, aby auto zostalo prilepené na zemi,” uvažoval nad možnými medzerami vo výkonnosti monopostu AT04. “Samozrejme, auto nepoznám ako vlastnú dlaň, takže s vylepšeniami alebo bez nich, potrebujem sa skrátka vyjazdiť.”
“Bolo to však v poriadku. Nič z tohto výkonu nehádžem na moju absenciu. Možno šlo trochu o nastavenia, o to vedieť, ako sa auto začne správať v kvalifikácii, keď zaberiete,” uzavrel svoj rozhovor Ricciardo.
Cunoda má pocit, že je prekliaty
Júkimu Cunodovi chýbalo 0,018 sekundy, aby postúpil do tretej časti kvalifikácie a, nadnesene povedané, pomohol odrezať hlavu Sergiovi Pérezovi. Bol to práve Mexičan, ktorý takto o vlások postúpil medzi elitnú desiatku.
“Zakaždým je to takéto,” povzdychol si Júki Cunoda nad tesnou stratou do Q3. “Na posledných pretekoch mi chýbali štyri tisíciny, tento rok som akoby prekliaty. Už som si však na to zvykol. Cítim frustráciu, ale všetky tímy pred nami sa dostali s oboma autami do TOP10, takže mám pocit, že som z auta vyžmýkal jeho rýchlosť. Jazdecky by sa však tých pár milisekúnd niekde dalo nájsť, ale tak to býva.”
“Je to frustrujúce, no z hľadiska zisku potenciálnych bodov to nie je zlá štartová pozícia,” zhodnotil napokon japonský pretekár.
