Štatistiky a fakty po VC Kanady 2023

Max Verstappen žne jeden úspech za druhým a momentálne nemá konkurenciu. Pritom až do Veľkej ceny Azerbajdžanu vyzerala jazdecká klasifikácia vzrušujúco. Sergio Pérez dokázal s Maxom držať krok a strácal na neho hrateľných šesť bodov. Potom holandský šampión prepol na vyšší rýchlostný stupeň, zároveň sa Mexičan začal trápiť ako v kvalifikačnom, tak v pretekovom tempe, a od Miami môžeme hovoriť o oranžovej one man show. Vyjadrením čísel, maximálna dominancia majstra sveta sa začala presne v 48. kole VC Miami a odvtedy čelo pretekov Max neopustil ani na jeden okruh, čo predstavuje už tri výhry systémom štart-cieľ bez prerušenia a dovedna hovoríme už o 224 kolách na prvej pozícii v rade.

Touto hodnotou Holanďan pomaly atakuje historické rekordy a jeho séria je v súčasnosti piata najdlhšia v dejinách F1. Pred ním figurujú len Nigel Mansell, ktorý viedol 235 kôl po sebe od Brazílie po Monako 1992. Nasledujú dve série Ayrtona Sennu pozostávajúce z 237 (San Marino až USA 1989) a 264 okruhov (V. Británia až Taliansko 1988). A práve týchto dvoch pánov môže Max pokoriť už o pár dní v Rakúsku, pokiaľ bude jeho séria pokračovať a pridá ďalších 71 kôl na čele. Na to, aby prekonal absolútny rekord Alberta Ascariho z roku 1952 (od Belgicka po Holandsko 305 kôl), potrebuje vydržať na prvom mieste až do desiateho okruhu v britskom Silverstone.

Túto štatistiku nám trochu skresľuje celková prejdená vzdialenosť. V minulosti boli okruhy oveľa dlhšie ako dnes a len v Monaku a v Montreale zaznamenal Max až 148 zo svojich 224 vedúcich kôl a tieto trate patria dnes medzi najkratšie v kalendári, rovnako ako nasledujúci okruh v rakúskom Spielbergu. A tak môžeme považovať vzdialenosť za reprezentatívnejšiu ako počet okruhov. V nej patrí Maxovi až deviata priečka historických tabuliek s 927 kilometrami na prvom mieste. Okrem iných figuruje pred Verstappenom aj Sebastian Vettel a jeho 1112 km na prvej priečke bez prerušenia od Singapuru po Indiu 2012, za čo mu patrí piate miesto. Rebríčku neohrozenie kraľuje už vyššie spomínaný Ascari, ktorý počas svojej rekordnej série prešiel vzdialenosť 2075 km.

Samozrejme týmto nechceme znehodnotiť či bagatelizovať aktuálnu fázu dominancie holandského majstra sveta. Len sme ju chceli dať viac do súvislostí. Napríklad, ak si porovnáme vedúce kolá v pomere k celkovému počtu odjazdených okruhov, tak Max je na čísle 73,5% a žiadny iný pilot si ešte nikdy neudržal také vysoké percento počas celého ročníka. Zatiaľ tesne za Maxom na druhom mieste je Jim Clark, ktorý v roku 1963 absolvoval na čele Grand Prix až 71,5% všetkých kôl.

Ďalšie zaujímavosti a štatistiky z VC Kanady opätovne prinášame s pomocou kolegov z redakcie Auto Motor und Sport:

• Montrealské stupne víťazov sa stali najhodnotnejšie v dejinách F1, keďže Verstappen, Alonso a Hamilton majú dovedna 383 pódiových trofejí. Rovnaké trio vytvorilo aj predchádzajúce rekordy v Austrálii 2023 (373 pódií) a v Katare 2021 (336 pódií). K tomu môžeme prirátať 200 výhier Adriana Neweyho v pozícii konštruktéra.
• Alonso dosiahol 104. pódium v kariére a odpútal sa na piatom mieste histórie od Kimiho Räikkönena (103) a môže čoskoro pokoriť Alaina Prosta na štvrtej priečke (106). Viac majú na konte ešte Vettel (122), Michael Schumacher (155) a Hamilton (194), ktorý si na okruhu Gillesa Villeneuva upevnil vedúcu pozíciu.

• 39. druhým miestom španielsky matador okupuje tretiu priečku historického poradia. Viac dosiahli len Michael Schumacher (43) a Hamilton (55).
• Verstappen natiahol šnúru bodovaných dojazdov do cieľa už na 27 (od VC Emilia-Romagna 2022), vďaka čomu dorovnal na 3. mieste Kimiho Räikkönena (Bahrajn 2012 – Maďarsko 2013). Dlhšie bodové žatvy bez prerušenia tak má už len 2x Hamilton (33, Japonsko 2016 – Francúzsko 2018 a 48, Silverstone 2018 – Bahrajn 2020).

• Red Bull Racing rozšíril exkluzívny klub tímov s aspoň 100 výhrami na päť. Pridal sa k stajniam Ferrari (242), McLaren (182), Mercedes (125) a Williams (114).
• Sto triumfov červených býkov zabezpečilo päť jazdcov – Verstappen (41), Vettel (38), Webber (9), Ricciardo (7) a Pérez (5).

• „Malinkovkári“ čakali od prvého triumfu (Čína 2009) po stý 281 pretekov, najmenej zo všetkých tímov s aspoň sto víťazstvami. Williams na to potreboval 284 podujatí (Británia 1979 – Británia 1997), McLaren čakal 369 veľkých cien (Belgicko 1968 – Brazília 1993), Ferrari 479 (Británia 1951 – Francúzsko 1990) a najdlhší pôst prežil Mercedes aj vďaka súťažnej pauze v rokoch 1956 – 2009 a trval 979 pretekov (Francúzsko 1954 – Mexiko 2019).
• Rakúska stajňa nenašla premožiteľa v 18 z posledných 19 podujatí a ťahá šnúru 9 výhier v rade (od Abú Zabí 2022), čím vyrovnala dva interné rekordy (Belgicko – Brazília 2013 a Francúzsko – Mexiko 2022).

• Max dosiahol v Montreale celkovo 25. pole position a 41. víťazstvo. V prvom ukazovateli mu patrí 11. miesto, keď sa osamostatnil od dvoch trojnásobných majstrov sveta – Nikiho Laudu (1975, 1977 a 1984) a Nelsona Piqueta (1981, 1983 a 1987). V druhej štatistike vyrovnal na piatej priečke histórie ďalšieho trojnásobného šampióna Ayrtona Sennu (1988, 1990 a 1991). Ayrton potreboval na 41 triumfov o 13 pokusov menej ako Max.
• Holanďan zaokrúhlil počet víťazstiev systémom štart-cieľ na desať a s týmto zápisom mu patrí siedme miesto histórie. Viac majú len Michael Schumacher a Jackie Stewart (po 11), Jim Clark (13), Sebastian Vettel (15), Ayrton Senna (19) a Lewis Hamilton (23).

• 25 pole positions dokázal Max pretaviť na 20 výhier, čo predstavuje úspešnosť až 80 %. Zo všetkých pilotov F1 s viac ako jednou pole position nemá nikto iný vyššie percento ako 66 %.
• Verstappen triumfoval v kvalifikácii s náskokom 1,244s a na okruhu Gillesa Villeneuva nikto doteraz tak nedominoval v boji s časomierou. Naposledy vyhral kvalifikáciu jasnejším spôsobom Nico Rosberg v Silverstone 2014, keď dokázal byť až o 1,620s rýchlejší ako zvyšok štartového poľa.

• Iba traja piloti dokončili v tejto sezóne každé kolo pretekov a k tomu dokázali aj bodovať – Verstappen, Alonso a Hamilton.
• Na okruhoch v smere hodinových ručičiek vyhral Max posledných 11 podujatí a najbližších šesť veľkých cien nás čaká práve v tomto formáte.
• Sergio Pérez zaznamenal v Montreale 11. najrýchlejšie kolo pretekov v kariére a dorovnal na 34. mieste histórie majstra sveta z roku 1964 Johna Surteesa.

• Fernando Alonso a Carlos Sainz sú jediní dvaja jazdci, ktorí v tejto sezóne prenikli do Q3 na každej Grand Prix.
• Lewis Hamilton štartoval v každej zo svojich 14. účastí v Montreale v prvej päťke.

• Žiadny pilot McLarenu nezískal v Kanade body od roku 2014.
• Nico Hülkenberg v pretekoch klesol z 5. priečky na štarte až na 15. miesto v cieli, čo bol jeho najväčší prepad počas jednej Grand Prix, ak nerátame vypadnutia.

• V Q2 mal Alex Albon najrýchlejšie kolo celej montrealskej kvalifikácie. Posledný najlepší kvalifikačný čas jazdca Wiliamsu siaha do roku 2014, keď Felipe Massa získal vďaka nemu aj pole position v Rakúsku.
• Safety car oslávil na ostrove Notre Dame svoje 50. narodeniny. Prvýkrát zasiahol do diania v F1 počas Veľkej ceny Kanady 1973.
• V Kanade sa jazdec safety caru Bernd Mayländer stal najstarším človekom, ktorý kedy viedol preteky F1. O celých 12 dní predbehol Luigiho Fagioliho, ktorý v roku 1950 viedol v Belgicku.