Formu1a.uno: Binotto chcel v tíme Jeana Todta i Luna Rossa, no narazil na odpor svojich šéfov | Magazín F1 - F1online.sk

Formu1a.uno: Binotto chcel v tíme Jeana Todta i Luna Rossa, no narazil na odpor svojich šéfov

fotka k článku undefined
zdroj: Scuderia Ferrari Press Office

Dianie vo Ferrari nabralo s koncom sezóny poriadne obrátky. Narážame na viacero skvelých správ „zvnútra“, ktoré pochádzajú od popredných expertov a „insiderov“. Nejeden z nich naznačuje, že si fanúšikovia Scuderie nevybrali toho správneho obetného baránka. Väčšina Tifosi po tohtoročnom výsledku priam oroduje za prepustenie Mattiu Binotta, avšak na jeho stranu sa postavilo viacero veľkých mien sveta motoristickej žurnalistiky.

Nie je to len taký Mark Hughes, ktorý dlhodobo tvrdí, že kontinuita je pre Ferrari tou správnou voľbou. Veď kým sa Scuderia dočkala jazdeckého titulu s Jeanom Todtom, bol šéfom stajne z Maranella sedem rokov.

Je tu tiež ďalšia dôležitá skutočnosť. Nie všetky tohtoročné chyby Ferrari sú chybami Mattiu Binotta, ale práve on si môže ako prvý pripísať zásluhu na tom, že tohtoročné auto nebolo vôbec márne. Ako uznávaný inžinier má hlavnú zásluhu na podobe červeného monopostu i technického oddelenia, ktoré viedol a budoval ešte predtým než zasadol na stoličku šéfa stajne.

To však netvrdí len Hughes. V rozsiahlom článku, ktorý mal byť napísaný v predvečer odchodu Binotta z pozície šéfa, sa Mattiu zastal aj renomovaný reportér Dieter Rencken. Ten priniesol viacero pozoruhodných informácií z vnútra stajne z Maranella a podľa jeho slov by rozhnevaní Tifosi mali mieriť svoju zlosť na výkonného riaditeľa Ferrari Johna Elkanna a prezidenta automobilky Benedetta Vignu. Hodnovernosť týchto informácií o okolnostiach odchodu muža, ktorého si za šéfa Scuderie pred svojou smrťou mal vybrať sám Sergio Marchionne, však už musí posúdiť každý čitateľ svojou vlastnou konštruktívnou kritikou.

Rencken v tom však nezostal osamotený. Prakticky v rovnakom čase a s veľmi podobnými informáciami prišli aj ďalšie zdroje, ktoré sú od portálu RacingNews365.com celkom nezávislé a sú z Talianska. Portál Formu1a.uno a jeho reportéri Piergiuseppe Donadoni a Giuliano Duchessa (to nie sú žiadni amatéri) prinášajú zvnútra Gestione Sportiva viacero mimoriadne zaujímavých správ, ktoré vlastne potvrdzujú informácie Renckena o tom, že Elkann a Vigna šéfovi stajne jednostaj hádžu polená pod nohy a nenechajú ho robiť všetky rozhodnutia.

Taktiež potvrdzujú správy o tom, že je to Binotto, kto ponúka svoju rezignáciu. To Elkannovi a spol. vlastne vyhovuje, pretože takto môžu tvrdiť, že nikoho nevyhodili a bol to sám Mattia, kto chcel odísť. Švajčiarsko-taliansky inžinier však neodchádza len tak sám od seba, ale pod vplyvom okolností a v prostredí, ktoré vytvorili jeho šéfovia.

„Binotto podal demisiu, hoci stále zostáva šéfom Ferrari a zúčastňuje sa aj na každodenných brífingoch k vývoju monopostu pre rok 2023,“ píše portál Formu1a.uno.

Ten svoj článok začína pripomienkou toho, že Binotto to mal poriadne „nahnuté“ už vlani a písal o tom aj menovaný zdroj. Ten pred rokom informoval, že Mattiova budúcnosť visí na monoposte F1-75, ktorý sa však v úvode ročníka predviedol vo vynikajúcej forme a Binottovi zachránil stoličku. Situácia v decembri 2022 je však diametrálne odlišná od tej v marci 2022.

„F1-75 oddialilo rozhodnutie, ktoré by vedenie skôr či neskôr bez väčších pochybností prijalo. Kvôli druhej polovici sezóny je však tento problém opäť na stole, no teraz je to sám taliansko-švajčiarsky inžinier, ktorý odstúpi z funkcie v prípade, že Elkann jeho rezignáciu príjme. Potom je na právnikoch, aby dohodli podmienky odchodu prijateľné pre obe strany. Diskutuje sa o odstupnom, výpovednej lehote (teda dobe, po ktorú sa Binotto nebude môcť upísať konkurenčnému tímu, pozn. red.) a tiež o dátume, keď Binotto definitívne opustí svoju kanceláriu v Gestione Sportiva,“ píše Formu1a.uno, ktorý tiež pripomína, že v celej veci zohrávajú svoju rolu aj akciové trhy, keďže Ferrari nechce, aby obdobie mocenského vákua negatívne ovplyvnili hodnotu akcií značky.

To by znamenalo, že Ferrari spozná za deväť rokov už svojho piateho šéfa. Dosť ironické keď pomyslíme, koľkokrát nám Mattia za tie roky pripomínal dôležitosť kontinuity. Jemu však, na rozdiel od Jeana Todta, zrejme nebude dopriata. Ako sme uviedli, Todt bol vo funkcii šéfa sedem rokov, kým získal prvý titul.

„Spojenie Elkann – Binotto nikdy skutočne nefungovalo a zrejme nebude fungovať ani v nadchádzajúcich sezónach. Dokonca aj taliansko-švajčiarsky inžinier to pochopil a zmieril sa s myšlienkou, že skôr či neskôr bude musieť odstúpiť a opustiť tím, ktorý bol na jeho strane až do posledných pretekov,“ píše taliansky portál.

A práve tu sa dostávame k rozkolu, o ktorom už hovoril aj Rencken a ktorého korene siahajú o dvanásť mesiacov skôr. Vtedy totiž stálo Ferrari pred dvoma veľmi dôležitými rozhodnutiami a hoci Binotto do oboch projektov chcel ísť, nakoniec vraj narazil na odpor svojich nadriadených.

„Vízie Binotta a Elkanna sa po dlhé mesiace diametrálne líšili. Nebolo to len o príchode Jeana Todta, ktorý by šéf stajne uvítal, avšak túto myšlienku zavrhol najvyšší manažment, ale aj o návrhu spolupráce s Luna Rossa, čím chcel napodobniť Red Bull a Mercedes, t. j. byť pod rozpočtovým stropom agresívnejší,“ prehlásil Formu1a.uno.

Ako možno viete, Mercedes a Red Bull sa zapojili do America’s Cupu, čo sú najprestížnejšie jachtárske preteky na svete. Mercedes intenzívne kolaboruje s INEOS-om a Red Bull s Alinghi. Preto sa v decembri minulého roka šuškalo o možnej kolaborácii medzi Ferrari a Luna Rossa Prada Pirelli tímom.

V Mercedese a Red Bulle nie sú hlúpi, najväčšie jachtárske preteky totiž nie sú len o adrenalíne a zábave, ale aj o ohromujúcom know-how. Vývoj v tomto športe sa posúva míľovými krokmi hlavne v dvoch oblastiach – aerodynamike a výskume superľahkých materiálov. Mercedes a Red Bull takto nadobúdajú obrovské znalosti a podľa všetkého si tiež otvárajú možnosti ako „opinkať“ spletitú sieť finančných pravidiel. Binotto zrejme chcel, aby mu dal Elkann zelenú a mohol sa pustiť do spoločných projektov, no k tomu nikdy nedošlo a podľa Formu1a.uno za to môžu práve šéfovia šéfa Scuderie.

Možno sa vám bude zdať nepravdepodobné, že by si Binotto želal príchod ďalšieho „alfa samca“ priamo do svojho revíra. Je však nepopierateľné, že Mattia sa snažil Todtom v mnohom inšpirovať. Takisto bránil svoj tím aj pri tých najväčších prešľapoch, mnohokrát to robil tak tvrdošijne, že na verejnosti bol za hlupáka, pritom si sám určite uvedomoval, ako to jeho ľudia pokazili. Binotto však nemienil vyhadzovať ľudí a dopustiť, aby sa vo vnútri Gestione Sportiva rozmohla kultúra strachu dobre známa z čias pôsobenia Maurizia Arrivabeneho. Sám pod Todtom a Rossom Brawnom pracoval a Ferrari pozná po takmer tridsaťročnom pôsobení veľmi dobre.

Problém je však v tom, že Binotto nie je žiadny rétor ani politik. Obhajobu svojich ľudí skrátka nedokázal „predať“ tak dobre ako Todt a na verejnosť nepôsobí tak atraktívne ako Arrivabene. Jeho snaha chrániť svoj tím pôsobila naivne a na verejnosť vysvetlenia neurobili absolútne žiadny dojem, naopak, len posilnili túžbu Tifosi vykopnúť Binotta z jeho kancelárie čo najrýchlejšie. Niet pochýb o tom, že Todt mohol ako „supervisor“ práve v týchto otázkach nesmierne pomôcť. Nakoniec sa to však nepodarilo a podľa Duchessu a spol. sa o to postaral Elkann.

Otázka teda je, čo bude ďalej? Podľa Renckena máme tlačové stanovisko Ferrari očakávať v utorok, ale Formu1a.uno je opatrnejšia pokiaľ ide o dátumy. Taliani nevedia úplne presne.

Podľa talianskeho portálu však už existuje „ústna dohoda“ s Frédéricom Vasseurom, ktorý sa vraj celé mesiace sám núka vedeniu Ferrari, pretože jeho dni v Sauberi majú byť pred plánovaným príchodom Audi spočítané. Vasseur vraj nečelí žiadnej výpovednej lehote a k 1. januáru 2023 je vraj pripravený nastúpiť. Binotto teda buďto zostane vo funkcii do 31. decembra alebo ho dočasne nahradí prezident automobilky a Elkannov údajný spojenec Benedetto Vigna.

Vasseur však vraj má oproti Binottovi určitú výhodu. Kým Mattia bol „dedičstvom“ éry Marchionneho, Vasseur má mať plnú dôveru Elkanna, Vignu a dokonca aj šéfa koncernu Stellantis Carlosa Tavaresa.