De Vries po životnom úspechu: V noci som nespal a bol strašne nervózny

Tohtoročná Veľká cena Talianska bola svedkom jedného skvelého príbehu. Nyck de Vries v piatok absolvoval prvý voľný tréning s Aston Martinom a ani netušil, že na druhý deň nahradí Alexa Albona vo Williamse, ktorý dostal nepríjemný zápal slepého čreva. V neľahkej situácii a pri svojej premiére v F1 si však Nyck počínal fantasticky. Doslova ponížil svojho tímového kolegu Nicholasa Latifiho a do cieľa prišiel na fantastickom deviatom mieste.

Kým Latifi na svoje prvé body v tejto sezóne ešte len čaká, de Vries sa po svojich prvých pretekoch v F1 nachádza v celkovom hodnotení pred ním. Nedeľa bola v jeho podaní jedným z najväčších a najnáročnejších dní v živote. Najdôležitejšie však je, že bol vždy na správnom mieste, vyťažil zo zaváhaní ostatných a neurobil chybu. Odmenou sú mu dva body a zaslúžený titul jazdec dňa.

„Mal som vlastne šťastie, pretože toto nie je fyzicky najnáročnejšia trať. Musím sa však priznať, že po fyzickej stránke nie som dostatočne fit. Mám toho veľa, cestovanie, jazdenie, simulátor, Formule E, vytrvalostné preteky… snažím sa to všetko stíhať, aby som optimalizoval svoje príležitosti. Musíte sa s tým však vysporiadať,“ povedal po pretekoch unavený de Vries.

„Keď na konci vyšiel na trať safety car a uvoľnil som sa, mal som pocit, že mi odpadnú ruky. Pomaly sa vracajú, ale cítim sa ako nejaká opica, ktorej ruky visia z tela. Nevadilo mi však, že sa preteky skončili za bezpečnostným vozidlom,“ dodal so smiechom holandský pretekár.

V Monze vám teda krk z hlavy neodpadne, čo býva pre začínajúcich jazdcov najväčší problém. Tento okruh však na krčné svaly nie je taký náročný. Keby sa však Alex Albon nestihol dať dokopy na Singapur, potom by de Vriesa čakala skúška z kategórie najťažších.

To je však hudba budúcnosti, dnes si Nyck ešte môže užiť tento svoj úspech, ktorý sa nepochybne radí k najväčším v jeho kariére. „Miloval som to a naozaj si to užil. V noci som nespal, bol som veľmi nervózny a zvlášť ráno bolo trápením. Keď sa však blížili preteky, začal som sa tešiť a bol som veľmi šťastný. Bol tu aj môj otec, ktorý to všetko sledoval. Je vlastne náhoda, že bol tento víkend v Monaku, takže si požičal auto a dorazil sem. Ani sme spolu nemohli prehovoriť, lebo by sme sa obaja rozplakali. Len ma rýchlo pobozkal a nechal ma ísť. Naša rodina pracovala a žila týmto celým dlhé roky. Dnešok nám už nikto nevezme. Som šťastný,“ povedal holandský pretekár s indonézskymi koreňmi.

„Som rád za túto príležitosť a tiež za to, že sme sa jej dokázali chopiť. Dobre viem, že nám pomohli odstúpenia a penalizácie, ale preteky sme zrealizovali dobre, na čo som hrdý a už nám to nikto nevezme,“ dodal de Vries šťastne.