Po Abú Zabí sa mi vyhrážali smrťou, bol som psychicky na dne, priznáva Masi | Magazín F1 - F1online.sk

Po Abú Zabí sa mi vyhrážali smrťou, bol som psychicky na dne, priznáva Masi

fotka k článku undefined
zdroj: Getty Images/F1

Bývalý riaditeľ pretekov Formuly 1 Michael Masi v úprimnej spovedi priznal, že po rozhodnutí, ktoré urobil počas pretekov v Abú Zabí, sa mu ľudia niekoľko mesiacov vyhrážali smrťou. Pre Austrálčana nešlo o ľahké obdobie, sám však hovorí, že to z neho v konečnom dôsledku spravilo silnejšieho človeka.

Rodák z Austrálie bol vo funkcii riaditeľa pretekov nahradený ešte pred aktuálnou sezónou, pričom začiatkom júla definitívne opustil FIA. Porúčal sa po tom, ako Medzinárodná automobilová federácia uznala, že pri reštarte pretekov v Abú Zabí, ktoré rozhodli o novom majstrovi sveta, spravil chybu.

Masi v najnovšom rozhovore pre austrálsky denník Daily Telegraph prezradil, že po tejto kontroverznej udalosti musel čeliť množstvu nemiestnych urážok. „Bolo to niekoľko temných dní. Mal som pocit, že som najnenávidenejší muž na svete. Našťastie nemám účet na Instagrame a ani na Twitteri. Keďže som stará škola, mám aspoň Facebook, ktorý som používal na udržiavanie kontaktov s rodinou a priateľmi. V ten večer (v deň pretekov v Abú Zabí, pozn. red.) som si otvoril správy, aby som sa im ozval. Netušil som, že správy môžem dostávať od ľudí, ktorých nepoznám. Ale mýlil som sa. Mal som stovky správ. Nepovedal by som, že to boli tisíce, ale stovky určite.“

„Tie správy boli šokujúce. Rasistické, hanlivé, ohavné. Nadávali mi, vyhrážali sa mi smrťou. Ľudia hovorili, že pôjdu po mne a po mojej rodine. Stále pribúdali ďalší, a to s rovnakým typom urážok. Nielen na môj Facebook, ale aj na LinkedIn, ktorý má byť profesionálnou platformou pre podnikanie,“ opisuje Masi.

Bývalý pracovník FIA hovorí, že sa to snažil ignorovať, čo samozrejme nebolo jednoduché. Nechcel tým príliš zaťažovať ani svoje okolie. „Väčšinou som si to nechal pre seba. Pár ľuďom som to povedal, ale nie mnohým. Nechcel som znepokojovať svoju rodinu a priateľov. Nechcel som, aby si aj oni robili starosti. FIA o tom vedela, ale aj pred nimi som to skôr bagatelizoval.“

Príval nadávok dokonca spôsobil, že sa začal obávať o svoju vlastnú bezpečnosť. „Keď som sa o deň alebo o dva dni neskôr prechádzal po Londýne, obzeral som sa cez plece. Pozeral som sa na ľudí a premýšľal som o tom, či ma nechcú dostať. Nechcel som sa s nikým rozprávať, dokonca ani s rodinou a priateľmi. Rozprával som sa len so svojou najbližšou rodinou, ale nie veľmi. Stratil som aj chuť do jedla. Počul som, že niektorí ľudia majú v takýchto obdobiach záchvaty prejedania sa, ale ja som toho veľa nezjedol. Malo to teda na mňa aj fyzický dopad, ale skôr psychický.“

Nakoľko bol Masi v tomto období psychicky na dne, rozmýšľal aj nad vyhľadaním odbornej pomoci. Napokon však za nikým nešiel a prekonal to sám s pomocou svojich najbližších.

„Mal som okolo seba úžasných ľudí, ktorí videli ako mi je a denne ma kontrolovali. Mal som obrovské šťastie, že som mal takúto podporu. Celá táto skúsenosť zo mňa urobila oveľa silnejšieho človeka. Do budúcna mám niekoľko zaujímavých možností. Zvažujem množstvo rôznych projektov, doma v Austrálii, ako aj v zahraničí. Mojím cieľom je využiť všetky zručnosti, ktoré som získal počas doterajšej neuveriteľnej cesty, za ktorú som nesmierne vďačný,“ uzatvára bolestivú tému 44-ročný rodák zo Sydney.