logo F1online.sk

Štatistické lahôdky: VC 70. výročia 2020

Na štarte VC Veľkej Británie 2020
© Pirelli Motorsport
Vladimír Ševc
Vladimír Ševc6. 8. 2020

Deň 13. máj 1950 je dôležitý pre všetkých fanúšikov Formuly 1. Práve vtedy sa na bývalom vojenskom letisku v Silverstone oficiálne zrodila kráľovná motoristickej disciplíny. Od tohto momentu uplynulo 70 rokov a toto okrúhle výročie si pripomína celá formulová rodina. Oslavy nie sú dôsledkom pandémie také pompézne, ako by si táto rokmi stará, no technológiou a novinkami neustále mladá motoristická kategória zaslúžila. Snáď je v tom kúsok symboliky. Ani celosvetová situácia v roku 1950, predovšetkým tá v Európe, nebola najideálnejšia. Päť rokov po drastickej druhej svetovej vojne nastupovala vojna iná, studená. Napriek tomu to bola kategória, ktorá v istom zmysle spájala. Veď kto by si vedel predstaviť, že po všetkých hrôzach nemecký Mercedes osedlá anglický pilot? Vybrať to najzaujímavejšie či najpodstatnejšie zo 70-ročnej formulovej histórie na pár riadkoch je nemožné. Preto vyberáme aspoň základné štatistické údaje, ktoré sa písali a vznikali predošlých 70 rokov.

  • Grand Prix 70. výročia bude celkovo 1023. Veľkou cenou v histórii Formuly 1.
  • Ak sa pozrieme na okrúhle Veľké ceny, stá sa jazdila v Nemecku v roku 1961, dvestá v Monaku 1971, tristá v Juhoafrickej republike 1978, štyristá v Rakúsku 1984, päťstá v Austrálii 1990, šesťstá v Argentíne 1997, sedemstá v Brazílii 2003, osemstá v Singapure 2008, deväťstá v Bahrajne 2014 a tisíca v Číne 2019.
  • Najmenej Veľkých cien obsahovali ročníky 1950 a 1955 – sedem. Najviac sme ich videli v sezónach 2016, 2018 a 2019, keď kalendár tvorilo 21 pretekov. Aktuálny ročník mal byť pôvodne najdlhším (22 Grand Prix), no všetko zmaril neviditeľný a nebezpečný vírus.
  • Z aktuálneho štartového poľa je Ferrari jedinou stajňou, ktorá absolvovala všetky ročníky F1. V roku 1950 stála na štarte ešte Alfa Romeo, avšak tá mala dlhé pauzy v rokoch 1952 – 1978 a 1986 – 2018.
Twitter/Alfa Romeo
  • V rokoch 1950 – 1960 boli súčasťou formulového kalendára i šampionátu najpopulárnejšie americké preteky 500 míľ Indianapolis. Z klasických pilotov F1 sa ich zúčastnil iba Alberto Ascari na Ferrari v roku 1952. Do cieľa nedošiel. Naopak, víťaz 500 míľového preteku Rodger Ward si po triumfe v ročníku 1959 vyskúšal GP USA F1 v Sebringu. Ani on šachovnicovú vlajku neuzrel.
  • Počas 70 rokov používala F1 sedem bodovacích systémov. V rokoch 1950 – 1959 sa odmeňovalo prvých päť miest kľúčom 8-6-4-3-2, jeden bod získal jazdec za najrýchlejšie kolo pretekov. V sezóne 1960 bodovala prvá šestka: 8-6-4-3-2-1. Podobný systém sa udržal do konca ročníka 2002. Maličké zmeny sa udali akurát v ocenení víťazstva. Za prvé miesto sa v rokoch 1961 – 1990 udeľovalo deväť bodov; v období 1991 – 2002 desať. Za účelom zatraktívnenia šampionátu bodovala v sezónach 2003 – 2009 prvá osmička kľúčom 10-8-6-5-4-3-2-1. V roku 2010 nastala radikálna zmena. Rozdelenie 25-18-15-12-10-8-6-4-2-1 znehodnotilo dovtedajšie štatistiky a používa sa dodnes. Od minulého roka sa za najrýchlejšie kolo pretekov udeľuje bonusový bod. Podmienkou je skončiť v TOP 10.
  • Pneumatiky sú jedinou časťou monopostu, ktorá sa dotýka vozovky. V F1 sa v abecednom poradí predstavili zástupcovia firiem Avon, Bridgestone, Continental, Dunlop, Englebert, Firestone, Goodyear, Michelin a Pirelli.
Pirelli Motorsport
  • Za 70 sezón poznáme 33 majstrov sveta a 15 víťazov Pohára konštruktérov, ktorý sa udeľuje od ročníka 1958.
  • Do bojov o majstrovské body zasiahli za sedemdesiat rokov piloti 39 národností.
  • Ak nezarátame do štatistík pilotov na pretekoch 500 míľ Indy, do diania sa zapojilo 740 pretekárov, pričom 671 z nich má na konte odjazdenú aspoň jednu Grand Prix.
  • Pole position získalo 89, najrýchlejšie kolo 127, víťazstiev 98 a pódium 186 pilotov. Okrem toho bodovalo 310 pretekárov, medzi nimi i jedna pretekárka. Pol bodu má na konte Talianka Lella Lombardiová.
  • Už keď sme spomenuli nežné pohlavie, po okruhoch Veľkých cien sa preháňalo päť žien – Maria Teresa de Filippisová, Lella Lombardiová, Divina Galicaová, Desiré Wilsonová a Giovanna Amatiová. Posledné tri nikdy neprešli kvalifikačným sitom.
  • Pri kariérnom debute dokázalo bodovať 64 pilotov, z nich iba dvaja vystúpili na najvyšší stupienok. Pochopiteľne to bol Giuseppe Farina na GP Veľkej Británie v roku 1950; ako druhému sa to podarilo Giancarlovi Baghettimu na Ferrari počas GP Francúzska 1961.
  • Za 70 rokov sme v F1 videli 16 dvojíc otec – syn. Prvými boli Red a Tim Parnellovci. Medzi najúspešnejšie klany patria Villeneuveovci, Hillovci a Rosbergovci. Posledne dve menované rodiny dokonca získali majstrovské tituly.
Twitter/Damon Hill
  • Jedenásťkrát evidujú historické štatistiky bratské dvojice. Väčšinou dosiahli diametrálne rozdielne výsledky. Výnimkou boli bratia Schumacherovci, ktorí si do štatistík pripísali pole position i víťazstvá. Rodriquezovci boli tiež talentovaní, ale všetko zmenila predčasná smrť mladšieho Ricarda.
  • Najmladším pretekárom na štarte veľkých cien je Max Verstappen, keď do GP Austrálie nastúpil vo veku 17 rokov a 166 dní. Najstarším je Monačan Louis Chiron, ktorý sa na štart domácich pretekov v roku 1955 postavil vo veku 55 rokov a 292 dní. Cieľom prešiel na šiestej priečke, takže v tej dobe skončil bez bodu.
  • Najmladším víťazom GP je Max Verstappen (18 rokov a 228 dní, GP Španielska 2016), najstarším Luigi Fagioli. Keď Talian vyhral GP Francúzska 1951, mal 53 rokov a 22 dní.
Red Bull Content Pool
  • Najväčším smoliarom histórie je zrejme Andrea de Cesaris. Z 208 pretekov nevyťažil ani jeden triumf. Ďaleko k nemu nemajú v súčasnosti ani Nico Hülkenberg či Sergio Pérez.
  • Pri pohľade na tímy je štatistika o čosi skromnejšia. Evidujeme 134 tímov, z ktorých 34 získalo aspoň jednu pole position, 37 najrýchlejšie kolo pretekov, 30 víťazstvo. Na stupni víťazov sa objavili zástupcovia 50 značiek, bodovalo ich 72.
  • Jack Brabham je jediný, kto získal majstrovský titul na monoposte vlastného mena a vlastnej konštrukcie. Čo sa týka víťazstiev, pridal sa k nemu Bruce McLaren.
  • V rámci pretekárskych víkendov či testov zahynulo v najrýchlejších autách sveta 30 pilotov. Najtragickejšie boli z tohto pohľadu GP Belgicka 1961 a GP San Marína 1994.
  • Američan Masten Gregory, ktorý má na konte 38 štartov, sa ako jediný pilot F1 narodil 29. februára (konkrétne v roku 1932).
  • Ázia je jediný svetadiel, ktorá ešte nemá víťaza Grand Prix (teda ak nerátame Antarktídu).

Napriek súčasnej ťažkej dobe verme, že i táto kríza naštartuje Formulu 1 takým smerom, aby mohla rozdávať ľuďom radosť po celom svete ďalších 70 rokov…