VC Juhoafrickej republiky 1968: Posledný triumf Jima Clarka

Južná časť afrického kontinentu má z pohľadu organizovania veľkých cien v histórii Formuly 1 výnimočné postavenie. V rokoch 1962 a 1963 sa práve tu konalo finále daných ročníkov, pričom do Silvestra ostávali dva, resp. tri dni. V sezónach 1965 a 1968 Juhoafrická republika naopak otvárala nový šampionát, hoci dosť netypickým spôsobom. Tréningy či kvalifikácia sa jazdili v starom roku, preteky sa konali presne 1. januára! Obe veľké ceny po štarte z prvého miesta ovládol Škót Jim Clark. Bližšie si predstavme preteky z roku 1968.

Farmár Clark spojil celú pretekársku kariéru s tímom Lotus. V rokoch 1960-1967 zaznamenal 71 štartov. V časoch mimoriadne nespoľahlivej techniky získal obdivuhodných 24 víťazstiev, 32 pole positions a 31 pódií. Táto štatistika mu vyniesla dva majstrovské tituly, jeden vicemajstrovský a dvakrát skončil tretí.

Celkových prvenstiev mohlo byť viac, ale rok 1967 nedopadol príliš dobre. Stajňa na úvodné dve podujatia nasadila starší Lotus 43 BRM a Lotus 33 Climax, pričom Jim ani raz nevidel cieľ. Revolučný Lotus 49 s legendárnym motorom Ford Cosworth si odbil premiéru v Holandsku a usmievavý Škót sa okamžite tešil z víťazstva. Vo zvyšných ôsmich pretekoch pridal tri triumfy, ale zároveň tri razy nevidel cieľ, preto sa musel skloniť pred dvojicou Hulme-Brabham, ktorí naplno využili spoľahlivosť svojho Brabhamu Repco. Posledné dve grand prix už patrili Jimovi, takže všetci oprávnene predpokladali, že v nastúpenom trende bude on i celý Lotus pokračovať v sezóne 1968. Tak aj bolo, akurát z titulu sa tešil niekto iný.

Premiérové preteky ročníka 1968 hostilo Kyalami, ktoré rok predtým nahradilo Východný Londýn. Okruh s deviatimi zákrutami a dĺžkou 4,104 km mal Lotusu vyhovovať. Anglická značka sa v Afrike predviedla ešte v typickom tmavozelenom lakovaní a od úvodných metrov šliapala na výbornú. Jim Clark si v kvalifikácii počas štyroch rýchlych kôl zaistil najrýchlejší čas (1:21,6), pričom tímového kolegu Grahama Hilla, štartujúceho z druhého miesta, zdolal o rovnú sekundu!

V deň pretekov čakala na 23 pilotov úmorná horúčava a 80 kôl. Na takéto podmienky však boli viac-menej zvyknutí. Štart najlepšie vyšiel Clarkovmu krajanovi, mladému Jackiemu Stewartovi, ktorý v Matre štartoval z tretieho miesta a okamžite sa dostal do čela. Na vedúcej pozícii vydržal len do druhého kola, v ktorom si stratenú líderskú pozíciu zobral naspäť Clark. Od tohto momentu ju viac nepustil a hrozivo demonštroval silu svojho Lotusu.

Na konci prvej štvrtiny pretekov mal pred Stewartom náskok 16 sekúnd, tesne za polovicou zhruba 25 sekúnd. To už mohol pretekať o niečo pokojnejšie, pretože Stewart v 43. kole odstúpil pre poruchu motora. Na druhom mieste krúžil tímový kolega Hill, tretí bol Rindt na Brabhame. Po necelých dvoch hodinách si Clark pripísal 25. kariérny triumf s drvivým náskokom 25 sekúnd na G. Hilla a 30 sekúnd na Jochena Rindta. Štvrtý Chris Amon s Ferrari strácal dve kolá! Vtedy vôbec nikto netušil, že Škót zvíťazil naposledy.

Asi len najväčší optimista by pochyboval, že Clark si nechá ujsť príležitosť získať tretiu korunu šampióna. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sa druhá veľká cena sezóny 1968 nekonala až 12. mája na španielskom okruhu Jarama. Piloti si štyri a pol mesačnú prestávku spestrili účasťou na rôznych iných pretekoch. Jim Clark tradične odišiel k protinožcom, kde na Novom Zélande a v Austrálii absolvoval tzv. Tasmanskú sériu. S Lotusom 49T vyhral štyri podujatia, raz skončil druhý a tretíkrát ovládol celý šampionát.

Finálne preteky na okruhu Longford sa konali začiatkom marca a do mája ostávalo stále mnoho času. Preto sa vydal do Španielska, kde sa 31. marca predstavil na Veľkej cene Barcelony kategórie F2. Vystúpenie na juhu Európy malo krátke trvanie, keďže ho tesne po štarte vyradil Jacky Ickx na Ferrari. Následne sa presunul do Nemecka na vtedy nie príliš známy Hockenheimring, kde 32-ročný dvojnásobný šampión našiel svoju nečakanú smrť…

Česť a kvality Lotusu napokon vo zvyšku sezóny zachránil Graham Hill, ktorý získal druhý majstrovský titul. K prvenstvu ho posunuli tri víťazstvá, popretkávané viacerými technickými problémami. Tím Lotus sa tešil z tretieho Pohára konštruktérov, avšak ten bol iba slabou náplasťou na stratu spôsobenú úmrtím obľúbenca Colina Chapmana, Jima Clarka.