Koľko času potrebovali jazdci na prekonanie rekordu v počte víťazstiev?

Ôsme tohtoročné víťazstvo Lewisa Hamiltona bude v médiách ešte dlho rezonovať. Niet sa čo čudovať. Nestáva sa často, aby bol prekonaný rekord v počte víťazstiev. Doteraz sa len osem jazdcov v celej histórii F1 mohlo pochváliť tým, že získali najviac prvých miest zo všetkých. To, že tým posledným je Lewis Hamilton, vie po nedeli snáď každý fanúšik Formuly 1. Menej z nich však pozná všetkých jeho predchodcov.

Prvým v histórii bol samozrejme víťaz prvej veľkej ceny Nino Farina. Talian stanovil aj základnú latku, keď sa stal zároveň aj prvým pilotom v histórii s viac ako jedným víťazstvom z veľkých cien F1. Už o štyri týždne po jeho druhom víťazstve ho prekonala iná legenda – Juan Manuel Fangio. Farina sa mu ale hneď v nasledujúcich pretekoch na Monze vyrovnal, keď získal aj svoj jediný titul. Prekonať Fangia v počte víťazstiev sa mu už ale nepodarilo.

V nasledujúcej sezóne totiž Argentínčan začal svoje víťazné ťaženie, ktoré prerušila až jeho nehoda v nemajstrovských pretekoch v Monze v júni 1952, v ktorých utrpel mnohopočetné zlomeniny. Zvyšok roka bol nútený stráviť doliečovaním zranení. Mimochodom, víťazom sa vtedy stal Farina, ktorý navštívil Fangia v nemocnici a daroval mu vavrínový veniec pre víťaza.

Keď sa El Maestro vrátil na trate veľkých cien, bol na čele tabuľky rekordov už iný Talian. Meno Ferrariho prvého šampióna Alberta Ascariho je spojené predovšetkým s nekomplikovaným monopostom Ferrari 500, s ktorým spoločne ovládli sezóny 1952 a 1953.

V tej nasledujúcej dostal do rúk dominantný monopost aj Juan Manuel Fangio. S Mercedesom W196 nakoniec po viac ako dvoch rokoch pokoril aj Ascariho rekord. Jeho víťazná séria sa zastavila na čísle 24 v jeho poslednej majstrovskej sezóne na Nürburgringu. Z aktívnych jazdcov mal vtedy na svojom konte najviac víťazstiev Stirling Moss – tri. Aj preto mnohí vtedy predpokladali, že Argentínčanov rekord bude večný.

O desať rokov neskôr postavil na hlavu všetky vtedajšie predpoklady iný velikán – Jim Clark. Na začiatku sezóny 1968 nikto nepochyboval o tom, že Škót získa svoj tretí titul. Sezóna začínala netradične pondelkovými pretekmi presne na Nový rok v juhoafrickom Kyalami. Kombinácia Clark – Lotus 49 nedala súperom žiadnu šancu. Málokto vtedy tušil, že preteky, v ktorých najlepší jazdec svojej doby prekonal legendárneho Fangia, budú zároveň jeho poslednými v F1. O necelých štrnásť týždňov si Formula 1 musela hľadať nového hrdinu, pretože Jim Clark bol po smrti. Z jeho súčasníkov mal vtedy najviac víťazstiev Jack Brabham – trinásť. Ale jeho kariéra sa už skôr chýlila ku koncu.

V roku Clarkovej smrti skutočne vyšla nová hviezda. Jeho krajan Jackie Stewart k svojim dvom víťazstvám zo sezón 1965 a 1966 pridal ďalšie tri a prvýkrát bojoval o korunu šampióna. O päť a pol roka bol na ceste za tretím titulom, keď dosiahol aj na Clarkovu métu. Jeho rekord posunul o dve víťazstvá. Na konci sezóny však pre niektorých nečakane ukončil svoju kariéru. Graham Hill, ktorý mal v tom čase už 44 rokov a na svojom konte štrnásť prvých miest, nemohol byť logicky kandidátom na prekonanie Stewartovho rekordu. Najväčší Škótov súper Emerson Fittipaldi vyhral dovtedy deväť pretekov a svoju kariéru jazdca F1 napokon položil na oltár vlasti v národnom, ale notoricky neúspešnom tíme.

Formula 1 musela čakať ďalších štrnásť rokov, kým prišiel nový rekordman. Keď sa v štatistikách v roku 1987 prepracoval na prvé miesto Alain Prost, nepotreboval k tomu ani tri desiatky víťazstiev. O šesť rokov neskôr ukončil svoju kariéru ziskom štvrtého titulu a v počte prvých miest v cieli sa zastavil na čísle 51. Konkurovať mu dokázal len Ayrton Senna, ktorý vtedy za ním zaostával o desať prvenstiev. Ten však o pol roka zahynul a žiadne ďalšie prvé miesto v F1 už nepridal.

Vtedy sa zdalo, že rekord Alaina Prosta ostane dlho neprekonaný, podobne ako to bolo v prípade jeho predchodcu Jackieho Stewarta. Michael Schumacher v čase Sennovej smrti ešte len bojoval o prvý titul šampióna a na svojom konte mal päť víťazstiev.

Nakoniec to ani netrvalo tak dlho, ako to v polovici deväťdesiatych rokov vyzeralo. Michael Schumacher prestúpil do Ferrari, kde si okolo seba vytvoril prakticky nový tím. Odmenou za to, že časť svojej kariéry obetoval práve budovaniu novej Scuderie, bol post neohrozenej jednotky vo Ferrari.

A keď konečne prišli úspechy, Nemec zaslúžene žal plody svojej práce. Až prišiel 2. september 2001 a na Veľkej cene Belgicka, symbolicky práve na okruhu, kde Nemec vybojoval svoje prvé víťazstvo, padol aj rekord Alaina Prosta.

V tom čase Schumacher bojoval ešte len o svoj druhý titul vo Ferrari a celkovo svoj štvrtý. Víťazstvá prichádzali ďalej ako na bežiacom páse a otázkou pre všetkých ostávalo len to, či sa Weltmeistrovi podarí pokoriť hranicu sto prvenstiev. To sa mu nakoniec nepodarilo a keď bol Michael Schumacher na konci sezóny 2006 z Ferrari odídený, počítadlo pri jeho mene sa zastavilo na čísle 91. Hneď v nasledujúcej sezóne debutoval Lewis Hamilton a v tom čase si málokto dokázal predstaviť, že by vôbec mohol atakovať Schumacherov „neprekonateľný“ rekord.

Všetko ostatné je už, ako sa hovorí história a my v súčasnosti môžeme len odhadovať, kam až rodák zo Stevenage posunie hranicu nového rekordu.

Najúspešnejší piloti z pohľadu počtu víťazstiev