Sezóna ako žiadna iná: Ako Jim Clark pred 60 rokmi márne hľadal konkurentov

Všetci berieme za prirodzené, že v motoristickom športe sa striedajú sezóny s tvrdými konkurenčnými súbojmi, s tými, v ktorých dominuje jeden jazdec či tím. Spomedzi tých druhých vyčnieva v štatistikách jedna, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou pri súčasných podmienkach už nikdy nezopakuje.

Tým, čo dnes pre mnohých znamenajú mená ako Ayrton Senna či Michael Schumacher, bol do ich príchodu na scénu Jim Clark. Sezóna 1965 bola rokom rodáka z dedinky Kilmany na pomedzí Anglicka a Škótska a definitívne potvrdila jeho povesť najtalentovanejšieho a najvšestrannejšieho jazdca svojej generácie.

V čom bola táto sezóna iná ako všetky ostatné? Pozoruhodné na nej bolo, že medzi novým rokom a koncom októbra sa Jim Clark zúčastnil takmer 60 podujatí, ktoré zahŕňali Formulu 1, Formulu 2, Tasmánsku sériu, preteky IndyCar, preteky sedanov, športové autá, vytrvalostné preteky a preteky do vrchu. Stále sa vám pri tomto výpočte zdá aktuálna sezóna F1 časovo náročná? Tak potom dodajme, že škótsky jazdec pilotoval 8 rôznych typov Lotusov na 34 tratiach na 5 kontinentoch.

Zárobky totiž v tej dobe ani zďaleka nedosahovali také sumy ako dnes, o čom sa môžete dočítať nižšie. Aj preto sa jazdci snažili využiť každú príležitosť ako získať peniaze za umiestnenie v dobre honorovaných pretekoch iných kategórií.

Jim Clark  počas tejto sezóny zvíťazil celkovo v 23 individuálnych pretekoch – vrátane trojitého víťazstva na Veľkonočný pondelok v Goodwoode, kde sa v jeden deň konali nemajstrovské preteky Formuly 1, preteky sedanov a športových aut.

Počas jedného víkendu dokázal vyhrať v sobotu na Veľkej cene Veľkej Británie a v nedeľu na Veľkej cene Rouenu Formuly 2. Dokonca počas jedného víkendu pretekal na oboch stranách Atlantiku, keď sa dokázal vrátiť z Kanady práve včas na preteky na okruhu Crystal Palace pri Londýne.

Okrem Formuly 1 v tom istom roku triumfoval aj v pretekoch 500 míľ Indianapolis, v Britskom a Francúzskom šampionáte Formuly 2 a v Tasmánskej sérii. Jeho schopnosť dominovať v rôznych disciplínach naprieč celým  motoristickým športom počas jedného roka je dodnes považovaná za unikátnu.

Veď posúďte sami: v F1 vyhral šesť z prvých siedmich veľkých cien aj to len preto, lebo Veľkú cenu Monaka vynechal kvôli pretekom v Indy. K týmto šiestim triumfom pridal aj najrýchlejšie kolo, čo len podčiarkuje jeho dominanciu.

Do víťazných pretekov štartoval z prvého radu a v štyroch prípadoch z pole position. Jeho šnúra šiestich víťazstiev od úvodného preteku až po Nürburgring bola v tej dobe rekordná a dodnes patrí medzi najdlhšie. Titul získal už na začiatku augusta a jeho najväčší rival v boji o titul Graham Hill ako jediný vyhral v sezóne viac ako jednu veľkú cenu.

Podobne dominoval aj v národných šampionátoch Formuly 2 (európsky ešte v tej dobe neexistoval): vo francúzskom Trophées de France vyhral tri zo štyroch pretekov, získal rovnaký počet kvalifikačných víťazstiev a dve najrýchlejšie kolá.

V britskom šampionáte Formuly 2 vyhral dva zo štyroch pretekov, ktorých sa zúčastnil a pridal tri najrýchlejšie kolá. Zabudnúť netreba ani na Tasmánsku sériu, ktorá tradične štartovala sezónu počas leta na južnej pologuli. Pretekalo sa v nej s autami podľa predpisov F1, ale objem motora bol obmedzený na 2,5 litra.

Clark štartoval v jedinečnom Lotuse 32B s monokokom Formuly 2 upraveným pre 2,5-litrový štvorvalec Climax FPF s prevodovkou ZF a vyhral štyri zo siedmich pretekov série. V našom chronologickom prehľade si môžete prečítať, ako celá sezóna prebiehala.

Január 1965

1. týždeň: Jim Clark vyzerá, že sa úplné zotavil z následkov guľovačky v Taliansku, pri ktorej mu vyskočila platnička. Nový rok oslavuje štýlovo a víťazí vo Veľkej cene Južnej Afriky s náskokom 29 sekúnd, keď viedol všetkých 85 kôl z pole position a získava prvý Grand Slam sezóny. Upravený Lotus 33 mal nízko položené výfuky s verziou 1,5-litrového motora Coventry Climax V8 s krátkym zdvihom a plochým kľukovým hriadeľom.

2. týždeň: Škótsky jazdec priletel na turbovrtuľovom lietadle cez Maurícius, Kokosové ostrovy, Perth a Melbourne do Aucklandu, kde sa začínala Tasmánska séria. V tréningoch tím ešte dolaďuje detaily, aby na novom monoposte všetko dohromady fungovalo. Po víťazstve v 12-kolovom rozjazde ho vo Veľkej cene Nového Zélandu v Pukekohe z pretekov už v 2. kole vyradil Bruce McLaren.

3. týždeň: Séria pokračovala na okruhu Levin. Jim Clark dominoval v tréningu, rozjazde (vytvoril rekord kola) aj v hlavných pretekoch, kde bol v cieli s náskokom 11,3 sekundy. Vyhral aj Flying Farewell, šprintérske preteky s letmým štartom, ktoré sa nezarátavali do šampionátu.

4. týždeň: Ďalšie preteky Tasmánskej série, tentoraz na okruhu Wigram. Po 11 kolách mal náskok 11 sekúnd. Klesajúci tlak oleja ho núti v niektorých zákrutách jazdiť zotrvačnosťou, napriek tomu vyhráva trofej Lady Wigramovej s náskokom 10,2 sekundy.

5. týždeň: Nabitý novozélendský januárový program pokračoval víkendom Teretonge. Po tom, čo v rozjazde vytvoril nový rekord okruhu, mal nezvyčajne pomalý štart. Na konci prvého kola ale preberá vedenie a svoj víťazný hetrik v sérii zavŕšil s 13,5 sekundovým náskokom.

Február 1965

6. týždeň: Po návrate do Austrálie trávi Clark čas na letisku Bankstown, kde sa úspešne snaží získať licenciu súkromného pilota lietadla.

7. týždeň: Nezastaviteľný Clark prekonáva so svojím Lotusom rekord na okruhu Warwick Farm. Napriek tomu, že na začiatku pretekov stratil tretí prevodový stupeň, útočí na Grahama Hilla a v 34. kole (zo 45) sa ujíma vedenia. Vyhráva o viac ako minútu po tom, čo jeho rival dostal šmyk.

8. týždeň: Tréning na preteky v Sandown Parku bol poznačený smrťou štvornásobného austrálskeho šampióna Lexa Davisona, ktorý po infarkte havaroval so svojím Brabhamom. V pretekoch Clark s pneumatikami Dunlop vedie v horúcich podmienkach, ale Jack Brabham ho na čerstvej zmesi Goodyear v siedmom kole predbehne a vyhráva s náskokom 4,6 sekundy. Druhé miesto však stačí Jimovi Clarkovi na to, aby s predstihom získal Tasmánsky pohár za víťazstvo v celej sérii.

Marec 1965

9. týždeň: Séria končí tragicky v prvý marcový deň v Longforde, keď Austrálsky jazdec Rocky Tresise zahynul pri nehode v druhom kole, pri ktorej zomrel aj fotograf Robin D’Abrera. Škótsky jazdec skončil piaty a celkovo na prémiách inkasoval 4 000 libier. Žiadne oslavy sa však z úcty k zosnulým nekonajú.

V týždni po pretekoch sa ešte zúčastní nemajstrovských pretekov Lakeside „99“ na okruhu v Moreton Bay. Prekonáva rekord okruhu a vyhráva o dve kolá pred Brabhamom Franka Gardnera. Napriek tomu mu hrozila diskvalifikácia za to, že po pretekoch pil pivo v padoku, ale protest bol napokon stiahnutý. V nedeľu vyčerpaný Clark v Brisbane nasadá do lietadla a odlieta do Londýna.

10. týždeň: V týždni mu odliali sedačku do pripravovaného monopostu na preteky v Indy. Cez víkend absolvoval  Preteky šampiónov v Brands Hatch. Bol najrýchlejší v tréningu, vyhral prvý rozjazd, ale v druhom havaroval. Za rekordný čas v tréningu, keď pokoril priemernú rýchlosť 100 míľ za hodinu, vyhráva 100 fliaš šampanského.

Večer sa s priateľkou Sally Stokesovou vracia do Londýna na galavečer v hoteli Park Lane.

Preteky na druhý deň sa pre neho končia v 12. kole, keď pri pokuse o predbehnutie Dana Gurneyho v Bottom Bend vbehne na vlhkú trávu a v rýchlosti 100 km/h havaruje. Víťazný podvozok z novoročnej Veľkej ceny Južnej Afriky je na odpis a Clark utrpel pomliaždeniny.

11. týždeň: Dosahuje druhý najrýchlejší čas v mokrom tréningu pretekov Formuly 2 Senior Service 200 v Silverstone. Prerušené preteky v hroznom počasí na novom Lotuse 35 Cosworth SCA tímu Ron Harris s novými pneumatikami Dunlop so vzorkom proti aquaplaningu vyhráva s náskokom jedného kola.

12. týždeň: Clark odlieta na 12-hodinovku v Sebringu, kde v rámci sprievodného programu vyhráva piatkové trojhodinové preteky sedanov na Lotuse Cortina s náskokom dvoch kôl. Cestou na letisko dostal pokutu 50 dolárov za prekročenie rýchlosti na diaľnici.

13. týždeň: Spolu s Danom Gurneyom v Snettertone testuje nový Lotus 38 s asymetrickým zavesením kolies. Jazdí sa proti smeru hodinových ručičiek, aby sa simulovala jazda v Indy.

Apríl 1965

14. týždeň: Po víťaznej kvalifikácii so šťastím vyhráva nemajstrovskú Veľkú cenu Syrakúz Formuly 1 na horúcej Sicílii s náskokom 42,1 sekundy. Pomohlo mu však vypadnutie Johna Surteesa z líderskej pozície desať kôl pred koncom.

15. týždeň: Oficiálne predstavenie Lotusu 38 v Cheshunte a ďalšie testy monopostu pre Indy počas nepriaznivých podmienok v Silverstone. V sobotu absolvuje preteky Formuly 2 Autocar Trophy v Snettertone. Vyhráva prvú jazdu a vedie v druhej, keď mu začína zlyhávať motor Cosworth. V poslednom kole mu praskla ojnica a do cieľa prišiel na šiestom mieste, čo v súčte znamenalo celkovo tretie miesto.

16. týždeň: Na Veľkonočnú sobotu skončil tretí v kvalifikácii na nemajstrovské preteky F1 v Goodwoode. V pondelok získava tri víťazstvá a tri najrýchlejšie kolá. Okrem F1 sa totiž zúčastnil aj sprievodných pretekov St Mary’s Trophy pre sedany a Lavant Cup pre športové autá.

17. týždeň: Clark testuje Lotus 38 v Trentone. Keď jeho nový tímový kolega Roger McCluskey zničí druhé šasi, Colin Chapman sa rozhodne odstúpiť z nedeľných 100-míľových pretekov USAC. Škótsky jazdec sa tak cez víkend môže zúčastniť daždivých pretekov Formuly 2 v Pau. Brabhamy boli vo všeobecnosti rýchlejšie ako Lotusy, ale Jim Clark sa ukázal ako rozdielový hráč a v Pau vyhral tretí rok v rade.

18. týždeň: Tento víkend sa Jim Clark zúčastnil International Tourist Trophy v Oulton Parku, ktoré boli štvrtým podujatím majstrovstiev sveta športových automobilov.

Po technických problémoch sa kvalifikoval na piate miesto. V prvej dvojhodinovej časti viedol aj vďaka problémom ostatných, ale tie sa nevyhli ani jemu: kvôli uvoľnenému zadnému ramenu zavesenia strávil v boxoch 12 minút (osem kôl) a skončil na 16. mieste.

Neslávne skončila aj druhá časť, kde napriek štartu z konca štartového roštu viedol, ale opäť doplatil na technické problémy: po 41 kolách mu vypovedala službu prevodovka.

Máj 1965

19. týždeň: Jim Clark odlieta do USA, kde ho čaká mesiac jázd v Starej tehelni. Po prvom týždni v Indianapolise bol spokojný s ovládaním svojho Lotusu 38.

20. týždeň: Pred Pole Day sa Jim musí rozhodnúť, aké pneumatiky použije: Goodyeary sú o 2 – 3 míle za hodinu rýchlejšie, ale majú tendenciu deformovať sa. Jazdec Lotusu si napokon vyberá pneumatiky Firestone. V stredu tím Lotus oficiálne potvrdzuje, že sa nezúčastní Veľkej ceny Monaka (30. mája). Ukázalo sa, že tvrdenia o tom, že by prúdové lietadlo Fordu v nedeľu po veľkej cene previezlo Clarka z Nice do Indy, boli len fámy.

Nedeľa počas Pole Day pred 200-tisícovou návštevou bola dňom rekordov, keďže jazdci prvýkrát oficiálne pokorili priemernú rýchlosť 260 km/h. Jim Clark v Lotuse 38 sa stal vôbec prvým jazdcom, ktorý túto hranicu prekonal. Jeho rekordný priemer v štyroch kolách 260,729 km/h ho predbežne dostal na pole position. Napokon ho stihol ešte prekonať obhajca víťazstva A. J. Foyt.

21. týždeň: Clark sa vrátil do Škótska načerpať nové sily. Neustály rozruch v Indy mu nebol príliš po chuti.

22. týždeň: Záverečné prípravy na 500 míľové preteky. Lotus a jeho partner Ford sa zameriavajú na zmenu paliva, keď v kvalifikácii použili 30-percentný nitrometán a v pretekoch sa vrátili späť na čistý metanol. Mechanici tímu Lotus oproti ostatným dokončili svoje záverečné prípravy v nedeľu nezvyčajne skoro – už o 22:30.

23. týždeň: V pondelok sa konali preteky 500 míľ Indianapolis. Jim Clark sa v treťom kole dostal do vedenia, kde strávil celkovo 190 kôl z 200 a stal sa prvým zahraničným víťazom v Indy od roku 1916.

Jeho nadvláda je absolútna, vyhral o dve minúty, pričom prekonal 19 z 20 rekordov Indy. Výhra 166 621 dolárov sa rozdelila ako obvykle: 45 percent pre Lotus, 45 percent pre víťazného jazdca a zvyšok pre mechanikov. Vyhral tiež kabriolet Plymouth Sport Fury Pace Car, mäso zdarma na jeden rok (namiesto toho si vzal hotovosť), gravírované hodinky Premier a pánsky šatník v hodnote 1 000 dolárov.

Jún 1965

23. týždeň: V piatok už jazdí kvalifikáciu v kanadskom Mosporte  v pretekoch prototypov Player’s 200. Preteky nedokončil kvôli zlomenému hriadeľu. V nedeľu sa vracia do Európy.

24. týždeň: V pondelok ho môžu vidieť diváci na okruhu Crystal Palace, kde jazdí s Lotusom Cortina v rámci v Norbury Trophy. Vyhráva svoju triedu, keď v pretekoch skončil celkovo druhý. V ten istý deň sa na rovnakom okruhu konajú aj preteky Formuly 2 London Trophy. Clark v nich s Lotusom 35 Cosworth vyhráva obe rozjazdy a inkasuje prémiu 150 libier.

Na konci týždňa sa presúva do Spa, kde sa koná Veľká cena Belgicka Formuly 1. Po technických problémoch v kvalifikácii je o 2 sekundy pomalší ako BRM Grahama Hilla. V daždivých pretekoch predvedie svoje majstrovstvo, keď pred druhým Jackiem Stewartom má v cieli náskok 44,8 sekundy. Ostatní prišli so stratou jedného a viac kôl.

25. týždeň: Týždeň mediálnych povinností na Svetovej výstave v New Yorku, v rámci ktorých Jim Clark šoféruje kamión Ford naložený tonou betónových blokov. Škót s ním zajazdí najrýchlejší čas na krátkom okruhu.

26. týždeň: Vo štvrtok odlieta do Clermont-Ferrand na Veľkú cenu Francúzska. Po prílete stretáva Jurija Gagarina, ktorý priletel z parížskej leteckej výstavy a je veľkým Clarkovým fanúšikom. Nasleduje menšia párty, ktorá sa cestou na hotel končí haváriou v priekope. Za volantom sedí Colin Chapman, zatiaľ čo Clark na chvíľu stratí vedomie. Incident sa drží v tajnosti a zranenia sú po polnoci ošetrené na lekárskej pohotovosti.

V kvalifikácii ho prenasledujú ďalšie technické poruchy, ale v náhradnom aute napokon získava najlepšiu pozíciu na štarte. S rovnakým monopostom vedie všetkých 40 kôl, zajazdí nový rekord okruhu, vyhráva s náskokom 26,3 sekundy – a získava 660 libier.

Júl 1965

27. týždeň: Clark ostáva vo Francúzsku, kde sa v Remeši koná Veľká cena F2, V cieli je tretí, keď prvú štvorku po 307 hektických kilometroch delí šesť desatín sekundy. Medzitým mu americký daňový úrad zadržal polovicu výhier z Indy.

28. týždeň: V pondelok letí Clark do Zürichu na obed s manažérmi Fordu. Odtiaľ letí späť do Paríža a ide do Rouenu, kde v stredu testuje monopost F2.

Pred domácim víkendom v Silverstone sa objavil na obálke časopisu Time. Ako jediný zajazdil čas pod 1 minútu 31 sekúnd a získal pole position. Clark má 20 kôl pred koncom 30-sekundový náskok, keď sa pokazí tesnenie kľukového hriadeľa a tlak oleja alarmujúco klesne. Niektoré zákruty prechádza na voľnobeh, aby zachránil motor. Víťazstvo napokon uhájil o 3,2 sekundy pred Grahamom Hillom.

Hneď po sobotňajších pretekoch sa celý tím ponáhľa na letisko Luton, kde je pripravené Chapmanovo súkromné ​​lietadlo na krátky let do Rouenu, kde sa v nedeľu koná Veľká cena F2. V kvalifikácii ho predbehnú oba Brabhamy, ale preteky vyhráva s náskokom 14,5 sekundy. Triumf večer oslávi s mechanikmi v miestnej reštaurácii.

29. týždeň: Po krátkej zastávke v Londýne sa Jim Clark presúva do chladného Zandvoortu na Veľkú cenu Holandska F1. Štartuje zo stredu prvého radu, v šiestom kole sa ujíma vedenia a vyhráva s najrýchlejším kolom pretekov a náskokom 8 sekúnd. Deň sa však končí trpko, keď je Colin Chapman zatknutý za udretie policajta. Clark mení svoje cestovné plány, aby mohol v prípade vystupovať ako svedok. Chapmanovi totiž hrozí pokuta 500 libier alebo dvojročný trest odňatia slobody.

30. týždeň: Tím Lotus riešil incident z predchádzajúceho víkendu. Súd v Haarleme Chapmana napokon zbavil obvinení. Zaujímavosťou je, že počas noci v cele na zadnú stranu súdneho príkazu načrtol nový návrh monopostu Formuly 3.

31. týždeň: V dopoludňajších tréningoch na Veľkú cenu Nemecka má Jim Clark problémy s ovládaním monopostu. Zvýšená svetlá výška a výmena tlmičov sa ukážu ako správny liek a popoludní je takmer o 4 sekundy rýchlejší ako jeho súperi. Na Nordschleife štartuje z pole position a v prvý augustový deň vyhráva preteky. Zároveň získava svoj druhý titul majstra sveta Formuly 1, čo oslávi v reštaurácii pod hlavnou tribúnou.

August 1965

32. týždeň: Cez víkend odstúpil pre poruchu elektroniky z pretekov F2 na okruhu Kanonloppet vo Švédsku.

33. týždeň: V utorok testuje vylepšený Lotus 38 v Snettertone. Jeho symetrické odpruženie, väčšie brzdy a päťstupňová prevodovka ZF mu umožňujú jazdiť rýchlosťami F1 s použitím iba dvoch prevodových stupňov. Na konci týždňa získal pole position na nemajstrovskú Veľkú cenu Stredomoria F1 na okruhu Enna-Pergusa na Sicílii. Preteky ale vyhráva Jo Siffert, za ktorým Clark v cieli zaostáva o štyri desatiny sekundy.

34. týždeň: V tomto týždni sa Jim Clark zúčastnil na pretekoch do vrchu na kľukatej trati medzi švajčiarskými mestami St-Ursanne a Les Rangiers. V dvoch jazdách v monopste z Indy s výkonom 495 koní prekonáva rekord trate, ale domáci Jo Siffert je ešte o chlp rýchlejší a odnáša si ďalší Clarkov skalp.

35. týždeň: V sobotu sa v Brands Hatch v Cortine kvalifikoval druhý v rámci pretekov cestovných áut. Okrem toho odjazdil aj kvalifikáciu F2 o Eagle Star Trophy, kde skončil tretí. S novým Lotusom 40 nastúpil aj do kvalifikácie prototypov GT o Guards Trophy.

Popoludní odlieta na Veľkú cenu Švajčiarska v rámci majstrovstiev sveta športových automobilov na okruhu Ollon-Villars. Po technických problémoch s monopostom Lotus 38 napokon skončil v nedeľu druhý.

36. týždeň: V pondelok sa vracia do Brands Hatch, kde vyhráva preteky Formuly 2. Nedarí sa mu však v pretekoch GT, kde vypadáva po technických poruchách a z pretekov cestovných áut bol diskvalifikovaný za nedovolenú pomoc mechanika.

September 1965

37. týždeň: Clark získava pole position na Veľkú cenu Talianska v Monze, pričom bol jediným jazdcom, ktorý sa dostal pod 1 minútu 36 sekúnd, za čo získal 200-tisíc lír. V pretekoch stratil vedenie v 64. kole (zo 76) kvôli poruche vstrekovacieho čerpadla paliva.

38. týždeň: Jim Clark po štarte zo štvrtého miesta skončil šiesty v pretekoch F2 na okruhu Oulton Park, čo mu však stačilo na zisk britského titulu Formuly 2. Vedie aj v 19-kolových pretekoch športových áut, ale čoskoro ho predbehne Jack Brabham. Austrálčan vyhráva na trati, ale o týždeň neskôr bol diskvalifikovaný za použitie nehomologovaných dielov motora.

39. týždeň: V stredu získal čestné občianstvo škótskeho okresného mesta Duns a v nedeľu po štarte z tretieho miesta vyhral preteky F2 vo francúzskom Albi. Znamenalo to zároveň, že bol korunovaný francúzskym šampiónom Formuly 2 a získal Trophées de France.

Október 1965

40. týždeň: Počas víkendu Veľkej ceny Spojených štátov mal Clark v piatkovom tréningu problémy so štvorventilovým motorom Climax vo svojom Lotuse 33, z ktorého unikal olej. V sobotu síce zajazdil najlepší čas dňa vo Watkins Glen, ale bolo to v aute tímového kolegu. Clark sa napokon rozhodol štartovať z druhého miesta v šasi z piatka, ktoré malo už opravený motor. V pretekoch sa striedal vo vedení s Grahamom Hillom, ale napokon musel odstúpiť z pretekov kvôli zlomenému piestu.

43. týždeň: Po trojtýždňovej prestávke bola na programe Veľká cena Mexika. Opäť sa opakoval scenár z Watkins Glen: v piatok problémy s motorom, v sobotu získal pole position a v nedeľu po ôsmich kolách odstupuje po poruche motora z pretekov. Jeho výhry z veľkých cien Formuly 1 sa na konci sezóny zastavujú na čísle 13 340 libier.

44. týždeň: Mesiac na americkom kontinente zakončuje Jim Clark na dobre dotovaných pretekoch športových áut v Riverside. Na Lotuse 40 s 5,8-litrovým motorom Ford V8 sa umiestnil v kvalifikácii na 10. mieste. V 200-míľovej Veľkej cene LA Times sa však nenápadne prediera zmenšujúcim sa poľom a napokon končí druhý len 5,8 sekundy za Hapom Sharpom.

November 1965

45. týždeň: November je plný mediálnych povinností. V pondelok Jim Clark pristáva spolu s Jackiem Stewartom v Glasgowe, kde majú spoločnú tlačovú konferenciu. Vo štvrtok sa zúčastnil mediálneho predstavenia Fordu Corsair V4 a nového modelu traktora Ford.

46. týždeň: V piatok otvára Škótsky autosalón v Glasgowe.

47. týždeň: Tento piatok sa zúčastnil na spoločenskom večere, ktorý organizoval Škótsky motoristický klub v Inglistone.

48. týždeň: V súťaži Športovec roka denníka Daily Express končí na druhom mieste. Jim Clark, Colin Chapman a Graham Hill v piatok búrlivo oslavujú na klubovom spoločenskom večeri vo West Essex Car Club v hoteli Park Lane.

December 1965

50. týždeň: 11. decembra získal Jim Clark  počas slávnostného večera Britského klubu pretekárskych jazdcov v Londýne päť ocenení. Pri tejto príležitosti si oblečie kilt s tartanovým vzorom Camerona z Errachtu. Po Vianociach sa už ale škótsky jazdec balí na novoročnú nemajstrovskú Veľkú cenu Južnej Afriky.