Ako sa Frank Williams dostal k saudským peniazom
Je možno symbolické, že prvé kilometre na novej trati v Džidde absolvovali práve dva monoposty Williams FW07. Tieto dnes už ikonické autá totiž vo svete veľkých cien víťazili s podporou saudskoarabských firiem. Tento príbeh so šťastným koncom sa začal v roku 1977, keď sa Frank Williams po rokoch boja o prežitie v snahe udržať svoje autá na trati po boku takých mien ako Ferrari a Lotus, rozhodol urobiť ešte jeden pokus a dokázať, že jeho autá ich dokážu poraziť.
Tím Williams Grand Prix Engineering bol založený koncom roku 1976. Frank Williams za peniaze zo svojho podielu v spoločnom tíme s Walterom Wolfom kúpil malú továreň v Didcote v oxfordskom grófstve a monopost označovaný ako March 761. Ako sa neskôr ukázalo, bol to vlastne obstarožný March 741 vyrobený v roku 1974 a mierne upravený podľa predpisov z roku 1976. „Keď som ho po oprave odlakoval, zistil som, že je to auto Vittoria Brambillu z roku 1974,“ spomínal na toto prekvapenie Patrick Head. K autu pridal Frank štyri použité motory Cosworth DFV, za ktoré zaplatil Maxovi Mosleymu 14 000 libier.
Williams bol rozhodnutý, že v nasledujúcej sezóne sa už nebude spoliehať na zákaznícke autá, ale stane sa konštruktérom vlastného monopostu. Na to mu však chýbali dve veci – peniaze a šikovný konštruktér. Vtedy si spomenul na Patricka Heada, ktorého prvýkrát koncom roku 1975 priviedol do spoločného tímu s Walterom Wolfom. „Stále som pracoval pre Wolfa a práve sme testovali v Južnej Afrike,“ povedal v jednom z rozhovorov Patrick Head. „Vtedy mi zavolal Frank a povedal: Mám rozpočet na desať pretekov, chceš sa k nám pridať?“ Head nakoniec prikývol, ale to ešte netušil, ako bude vyzerať nové sídlo tímu. „V továrni bola tá najšpinavšia podlaha. Bol to sklad kobercov alebo čo. Nebolo tam vôbec nič. Všetko bolo potrebné postaviť a my sme zúfalo potrebovali začať pretekať.“
Ani so sľubovaným rozpočtom to nebolo až také ružové. Frank Williams sa snažil čo najviac znížiť náklady na prevádzku, pričom nútil mechanikov jesť v bufete, ktorý bol určený pre hostí a obchodníkov. Na preteky zháňal lacné letenky a všetci prespávali v lacných hoteloch. Šéf tímu zatiaľ behal maratóny a získané peniaze za výhry investoval do svojej stajne. Do kokpitu posadil Patricka Nèveho, ktorého sponzoroval pivovar Belle-Vue. Ale finančné suchoty to pomáhalo zahnať len do určitej miery. Belgický jazdec priniesol do tímu 100-tisíc libier a ďalších 100-tisíc mal zohnať Frank Williams. Nakoniec to bolo len 80-tisíc, ale na vtedajšie pomery to bol aj tak pomerne slušný rozpočet.
Zaujímavé je, ako Frank Williams získal svoj podiel z tejto sumy. Podarilo sa mu presvedčiť reklamného manažéra národnej leteckej spoločnosti Saudskej Arábie, aby sponzoroval jeho auto. Pre Saudiu to bol odvážny krok. Dovtedy sa totiž aerolinky vyhýbali sponzoringu, pretože nechceli byť spájané so športom plným nehôd a mŕtvych jazdcov. Saudia poskytla na pomery veľkých cien skromnú sumu, ale na pokračovanie to stačilo. V piatych pretekoch sezóny v španielskej Jarame sa tak 28. marca 1977 objavili jej logá na zadnom krídle a na boku kokpitu Nèveho Marchu. Bola to zároveň prvá veľká cena nového tímu.
Ako Williams v sezóne 1977 pomaly expandoval, objavil sa v tíme mladý mechanik menom Ross Brawn, ktorého Patrick Head poznal ešte zo spoločného pôsobenia v tíme Wolf-Williams. Bol to vlastne on, kto si ho vyhliadol ako mechanika v zariadení pre výskum atómovej energie v Didcote. Brawn sa pripojil k novému tímu na konci roka po tom, čo väčšinu sezóny strávil vo Formule 3. „Moja známosť s Patrickom vo Wolfe a práca pre neho boli dôvodom, prečo som sa pripojil k tímu, ktorý založil on a Frank. Bol som jedenástym členom tímu vrátane Patricka, Franka a jeho sekretárky. Pamätám si, že som bol len zamestnancom. Keď som prišiel do Didcotu, nebolo ich veľa,“ prezradil o začiatkoch tímu terajší výkonný riaditeľ Formuly 1 Ross Brawn.
Po sezóne bolo zrejmé, že Patrick Nève bol len priemerným jazdcom a Williams s Headom s ním už do ďalšej sezóny nepočítali. Všetky peniaze boli fuč a bolo jasné, že Frank Williams si do konca sezóny 1977 potrebuje nájsť nových sponzorov. Spolu s technickým riaditeľom Patrickom Headom sa preto rozhodli letieť do Saudskej Arábie v snahe presvedčiť tamojšiu národnú leteckú spoločnosť Saudia, aby investovala do jeho nového projektu ďalšie peniaze.
Západ bol vtedy krátko po ropnej kríze a Blízky východ práve začínal bohatnúť na vysokých cenách ropy. „Západná Európa už bola vyčerpaná. Keď som zháňal peniaze, stále som stretával tých istých ľudí a už dopredu som vedel, čo môžem od nich očakávať, alebo skôr neočakávať. Tak som to skúsil inde,“ objasňoval Frank Williams dôvody svojej priekopníckej cesty na Blízky východ. „Prvýkrát som odišiel do Saudskej Arábie koncom roka 1977, aby som sa pokúsil zabezpečiť sponzorské peniaze.“
Bývalý obchodný cestujúci, vtedy 35-ročný Frank Williams povedal, že mal vlastne šťastie, že sa mu podarilo dosiahnuť dohodu. Nebolo to však priamo so saudskou leteckou spoločnosťou, ale prostredníctvom tretej strany – s princom Muhammadom bin Fahdom, ktorého otec bol vtedy korunným princom.
Podpora od štátneho leteckého prepravcu sa stala kľúčovou. Pôsobila ako snehová guľa, ktorá na seba nabaľovala ďalších sponzorov z Arabského polostrova. Keď bolo na autách logo Saudia, bolo to pre ostatných znakom autority a kvality. Nebolo to však také jednoduché a neprišlo to zo dňa na deň. Nevýhodou bolo, že Saudi v skutočnosti nerozumeli tomu, čo je Formula 1. Nestačilo prísť na obchodné stretnutie dobre pripravený s dobrým marketingovým tímom a dobrým príbehom. Ale aj to Frank Williams šikovne vyriešil.
V snahe zabezpečiť si ďalšie sponzorské peniaze od Albiladu, jednej z najbohatších spoločností kráľovstva, nalakoval jedno zo svojich áut na bielo a na bok auta nechal nalepiť logo Albiladu. Biely monopost naložil na príves, ktorý odtiahol do Londýna a zaparkoval ho pred hotelom Dorchester, kde bol ubytovaný nádejný saudskoarabský investor. „Bolo to úplne jasné. Váš zákazník chce takpovediac vidieť auto, ktoré si chce kúpiť.“
Čoskoro tak získal Williams ďalšieho sponzora, ktorý doplnil Saudiu. K tomu dostal aj prísľub, že sieť hotelov Albilad ho odporučí aj ďalším spoločnostiam zo Saudského kráľovstva. „To isté sme urobili v Rijáde, aby sme si zabezpečili ďalšiu dohodu a opäť to tam fungovalo. Chcú vidieť, čo kupujú, pretože Formula 1 im bola v tých rokoch úplne cudzia,“ vysvetľoval Frank Williams.
Napokon vzniklo celé konzorcium saudskoarabských firiem. Štyria hlavní partneri boli Saudia, Albilad, Techniques d’avant Garde (TAG) a Dallah-Avco. Neskôr sa pridalo aj päť menších saudskoarabských firiem M and M, Baroum, Binladen, Kanoo a Encotrade. Za obdobie nasledujúcich dvoch rokov toto konzorcium prispelo sumou takmer 4,5 milióna dolárov, čo bola v tom čase síce iba štvrtina rozpočtu najväčších tímov Formuly 1, no pre tím Williams bola táto čiastka doslova požehnaním.
Podpora však nebola zadarmo. Monopost sa odel do bielej a zelenej, čo sú farby saudskej vlajky. Na začiatku prvej spoločnej sezóny arabskí sponzori trvali na tom, aby na monoposte FW06 neboli žiadne ďalšie reklamy písané latinkou. Výnimku dostal len výrobca pneumatík GoodYear. Dokonca sa dožadovali toho, aby bol z bloku motora odstránený nápis Ford. Neskôr však z týchto striktných požiadaviek zľavili. Nuž a keďže moslimská viera zakazuje alkohol, po celé obdobie nepripadalo do úvahy, aby sa jazdci v kombinéze so saudskými logami na pódiu čo i len dotkli šampanského.
Mimochodom, ak si spájate meno Bin Ládin s jedným z najhľadanejších teroristov tohto storočia, nie ste ďaleko od pravdy. Mohamed Bin Ládin, zakladateľ Albiladu a stavebnej spoločnosti Saudi-Binladen, ktorá postavila väčšinu saudsko-arabskej infraštruktúry, bol otcom Usámu bin Ládina. Mohammed zomrel v roku 1967 a v rodinnom podnikaní pokračovalo niekoľko bratov z jeho 126 členného mužského potomstva. Usáma však medzi nimi nebol a rodina sa ho dokonca kvôli jeho radikálnym názorom zriekla. Svoje úspešné podnikanie preniesli aj do USA a Európy. Táto časť rodiny Bin Ládina dokonca nikdy ani nebola obvinená z väzieb na Al-Káidu,
Najpozoruhodnejšie je, že tím Williams v sezóne 1979 oficiálne ani nepretekal pod svojím menom, ale podľa vzoru Lotusu nastupoval do pretekov ako Albilad-Saudia Racing Team. Čoskoro sa však stal úspešným a názov nikto príliš neriešil. V tom roku sa na tratiach objavil jednoduchý, ľahký, predvídateľný a čo je možno najdôležitejšie ultraspoľahlivý monopost FW07. V celkovo 28 štartoch museli jazdci v jeho kokpite odstúpiť len štyrikrát, čo bolo na tú dobu nevídané. Tento model priniesol Frankovi Williamsovi prvé víťazstvo a napokon v nasledujúcej sezóne aj jazdecký titul s Alanom Jonesom a Pohár konštruktérov.
Keď sa najrýchlejšie autá na svete vo finále sezóny 1980 vo Watkins Glen prehnali cez cieľovú čiaru, v garáži Williamsu oslavovali roztiahnutím dvoch vlajok. Jednou bol Union Jack a druhou vlajka Saudskej Arábie. Bola to významná udalosť pre motoristický šport v arabskom svete, ale aj sladký úspech pre šéfa tímu, ktorý s autami vyrobenými v malej továrni v južnom Anglicku porazil gigantov Formuly 1 s väčším počtom bodov ako ktokoľvek predtým. Nuž a motoristický šport odvtedy už nebol v regióne Blízkeho východu neznámym pojmom.
