Hungaroring: Okruh, ktorý vynáša viac ako pestovanie zemiakov

Hungaroring mnohí poznajú z osobnej skúsenosti. Niet sa čo čudovať, keďže je to najbližší okruh k našim hraniciam, na ktorom sa jazdia preteky Formuly 1. Prvé štyri ročníky v novodobej histórii sa ešte uskutočnili v období, keď bola Európa rozdelená od severu na juh železnou oponou. O tom, že kráľovná motoristického športu bola populárna aj vo východnom bloku, svedčí hneď prvý ročník, ktorý sa uskutočnil v sezóne 1986 a na vlastné oči ho počas víkendu videlo 200-tisíc divákov.

Maďarsko je pritom krajinou, ktorá je s históriou motoristického športu spojená zaujímavým spôsobom. Víťazom vôbec prvej veľkej ceny v roku 1906, ktorá sa uskutočnila na 105 kilometrov dlhom okruhu neďaleko Le Mans, sa totiž stal maďarský inžinier jazdiaci za Renault Ferenc Szisz. Na ceste za víťazstvom mu nepochybne pomohla aj vtedajšia novinka – odnímateľné ráfiky od Michelinu. V pretekoch s celkovou dĺžkou 1 238 kilometrov totiž musel opravovať až 19 defektov. Nebol však sám, kto túto novinku použil. Rodák zo Szeghalomu v Békešskej župe stál pritom aj za organizáciou prvej maďarskej veľkej ceny. Reč ale nie je o tej, ktorú sme spomínali v úvode.

Málokto totiž vie, že preteky pod hlavičkou Grand Prix sa v Maďarsku uskutočnili už pred 85 rokmi. Na juhovýchodnom predmestí v najväčšom parku maďarskej metropoly Népliget vznikol na cestičkách okruh, na ktorom sa 21. júna 1936 zišla celá európska špička. Tú vtedy reprezentovali automobily Mercedes, Auto Union a Alfa Romeo. V talianskom tíme bol vtedy športovým riaditeľom istý Enzo Ferrari.

Necelých 5 kilometrov dlhá trať bola úzka a kľukatá, a tak mohli vyniknúť jazdecké schopnosti legendárneho Tazia Nuvolariho. Jeho málo výkonná, ale obratná Alfa Romeo mohla na spletitej trati tlačiť na nemecké beštie v rukách ostrieľaného Rudolfa Caracciolu v Mercedese a nádejného mladíka Bernda Rosemeyera na monoposte Auto Union.

Druhý menovaný napokon vyhral kvalifikáciu, avšak po prejazde cieľom na druhom mieste ho vytiahli z kokpitu s krvavými rukami od pľuzgierov.

Mimochodom aj v týchto pretekoch by sme našli výraznú maďarskú stopu: konštruktérom Nuvolariho víťaznej Alfy 8C-35 bol Viktor János, ktorý sa narodil v roku 1891 maďarským imigrantom v Piemonte. Do histórie sa však zapísal pod svojím potaliančeným menom Vittorio Jano. Sochu Ferenca Szisza, ktorý zomrel v zabudnutí vo svojom vidieckom dome neďaleko Paríža v roku 1944, môžete dnes vidieť pred hlavným vchodom na Hungaroring.

Veľké ceny boli naplánované aj na nasledujúce roky 1937 a 1938. Búrlivá politická situácia spôsobila, že nakoniec boli zrušené. Najrýchlejšie monoposty sa po vojne do Maďarska už nevrátili a jediné významné medzinárodné motoristické preteky sa v Maďarsku uskutočnili v rokoch 1963-1970. Vtedy sa v hlavnom meste konali európske majstrovstvá cestovných automobilov a trať viedla po dláždených uliciach mesta.

Počas studenej vojny rovnako ako v Československu, kde bola tradícia usporadúvania veľkých cien ešte o niečo dlhšia, nebolo mysliteľné, aby občania socialistického bloku videli najrýchlejšie monoposty kapitalistickej cudziny.

Situácia sa však začala uvoľňovať začiatkom 80. rokov minulého storočia. Bernie Ecclestone, ktorý sa nikdy netajil obdivom k diktátorom rôznych režimov, sa už vtedy snažil dostať Formulu 1 do socialistického bloku. Preteky chcel dokonca usporiadať priamo na Červenom námestí v hlavnom meste celého impéria. Všetko to došlo až tak ďaleko, že Veľká cena Sovietskeho zväzu figurovala v predbežnom kalendári pre sezónu 1983. Nikdy sa však nezačalo s výstavbou vhodného okruhu, a tak sa Bernie začal obzerať aj po iných krajinách východného bloku.

Hovorilo sa o Juhoslávii, odkiaľ pochádzala jeho manželka. Dlho figurovalo v plánoch aj Československo, kde sa aj na popud Medzinárodnej motocyklovej federácie v roku 1985 začal stavať nový moderný okruh. Ten mal nahradiť pôvodný, vedúci po komunikáciách v okolí Brna, na ktorom sa v tridsiatych rokoch minulého storočia uskutočnilo osem veľkých cien. Nakoniec však všetkým vypálili rybník naši južní susedia.

Bernie Ecclestone po krachu rokovaní v Sovietskom zväze navštívil Budapešť ešte v roku 1983 a zaľúbil sa do nej na prvý pohľad. Môže za to aj biznismen a promotér Veľkej ceny Brazílie, maďarský rodák Tamás Rohonyi. Ten Napoleonovi F1 odporučil začať vyjednávať s Maďarskou automobilovou federáciou, ktorá chcela podľa vzoru Veľkej ceny Monaka preteky vrátiť do Népliget parku.

Alternatívou, ktorá bola Ecclestonovi predostretá, bol park Városliget, ale mestskí poslanci boli proti výrubu stromov, ktoré by museli padnúť za obeť mestskému okruhu. Tamás Rohonyi pomohol organizovať rokovania na maďarskej strane, pričom musel riešiť z dnešného pohľadu až neuveriteľné veci. Súkromne lietadlo Bernieho Ecclestona bolo napríklad registrované v USA a keďže v Maďarsku boli už od neúspešnej revolúcie v roku 1956 sovietske vojská, ruskí generáli len veľmi neradi videli americký tryskáč vo svojom vzdušnom priestore.

Keď sa prvýkrát začalo hovoriť o možnom zaradení pretekov v Maďarsku do kalendára majstrovstiev sveta Formuly 1 v sezóne 1986, väčšina ľudí po fiasku s Veľkou cenou Sovietskeho zväzu len bez záujmu zdvihla obočie a brala to ako ďalšiu Bernieho fantáziu.

Maďarská vláda, ktorá mala záujem podporovať turizmus a zviditeľniť krajinu prostredníctvom automobilových pretekov, nakoniec rozhodla, že nový okruh sa postaví v prašnej pahorkatej oblasti neďaleko dedinky Mogyoród, kde dovtedy hospodárilo poľnohospodárske družstvo. Jeho predsedníčka vtedy poznamenala, že snáď Formula 1 prinesie viac peňazí ako pestovanie zemiakov. Možno vtedy ani sama netušila, ako blízko bola k pravde.

Kombinácia nadšenia Maďarskej automobilovej federácie a obchodnej iniciatívy FOCA (Asociácie konštruktérov Formuly 1, predchodcu dnešnej FOM) nakoniec vyústila vo februári 1985 k dohode, ktorá priviedla výkladnú skriňu kapitalistického profesionálneho športu do východného bloku.

Stavať sa začalo 1. októbra 1985 a o osem mesiacov bola trať hotová. V tej dobe to bol výrazne kratší čas, ako bolo bežné pri výstavbe ktoréhokoľvek iného okruhu Formuly 1. Stavebné práce pritom skomplikoval podzemný prameň termálnej vody a pôvodný návrh bolo potrebné počas stavby upraviť sériou pomalých zákrut, čím sa okruh výrazne spomalil. Koncom marca 1986 si boli organizátori pozrieť úvodné preteky sezóny v Riu, aby si na vlastnej koži vyskúšali, ako prebieha víkend veľkej ceny. Na spiatočnej ceste už s nimi cestovalo aj niekoľko ľudí z Brazílie, ktorí mali pomôcť s usporiadaním prvej veľkej ceny za železnou oponou, ktorá dostala augustový termín v kalendári Formuly 1.

Mnoho ľudí zo Západu prichádzalo do východného bloku s obavami. Očakávali, že okruh budú strážiť ozbrojení vojaci. Tí tam napokon skutočne boli, ale bolo ich oveľa menej ako napríklad v Monze. Všetko nakoniec dopadlo na jednotku. Na novinárov, ktorí sa pravidelne zúčastňovali veľkých cien, mimoriadne zapôsobila najmä organizácia veľkej ceny. Zvlášť po tom ako mali nie príliš dobré spomienky zo španielskeho okruhu Jerez, ktorý debutoval v apríli toho istého roka.

Všetky tréningy začali načas s vojenskou presnosťou, úradníci boli zdvorilí a v zásade v drvivej väčšine ohľaduplní. V deň pretekov sa na tribúny natlačilo viac ako 120-tisíc disciplinovaných divákov, ktorí sa stali svedkami dvojhodinového brazílskeho duelu medzi Ayrtonom Sennom a Nelsonom Piquetom. Prišiel dokonca prezident krajiny a niekoľko ministrov, ktorí sa zúčastnili aj záverečného ceremoniálu na pódiu. Veľká cena dosiahla búrlivý úspech.

Hungaroring, ako bol okruh pomenovaný, si však u tímov a jazdcov príliš veľkú obľubu nezískal. Dôvodom počiatočnej nedôvery boli takmer neznesiteľné horúčavy, ktoré zvyčajne v Maďarsku panujú v auguste, ale aj jemný piesok a prach, ktorý na okruh navieva vietor z okolitých pahorkov a dún. Problém bol v tom, že ak sa jazdci z akéhokoľvek dôvodu odchýlili od jazdeckej stopy, došlo k dramatickej strate priľnavosti a auto sa takmer okamžite dostalo do problémov.

Prvá veľká cena musela byť dokonca o jeden okruh skrátená, aby sa zmestila do dvojhodinového časového limitu. Všetko nakoniec vyriešila prvá úprava okruhu, keď sa v roku 1989 konečne vyriešili problémy s podzemným prameňom a šikana za treťou zákrutou zmizla. Úzka trať s množstvom pomalých a stredne rýchlych zákrut si navyše hneď pri premiére získala povesť okruhu, na ktorom sa nedá predbiehať.

Tento predsudok však dokonale vyvrátil už v roku 1989 Nigel Mansell, ktorému sa tu na Ferrari podarilo zvíťaziť po štarte z dvanástej pozície, keď pri spanilej jazde využil chvíľkové zaváhanie Ayrtona Sennu. Mimochodom, brazílska prítomnosť v Maďarsku bola výrazná nielen mimo trate, ale aj priamo na nej. Hymna krajiny samby na počesť víťazného jazdca sa tu hrala v prvých siedmich ročníkoch až päťkrát.

Odvtedy sa sem aj kvôli špecifickej atmosfére neďalekého maďarského hlavného mesta, každoročne radi vracajú nielen fanúšikovia, ale aj samotné tímy. Hungaroring je už 36 sezón pevnou súčasťou kalendára Formuly 1. Za ten čas sa dostal medzi trate, na ktorých jazdia najrýchlejšie monoposty najdlhšie.

Nezanedbateľnou výhodou maďarského okruhu je aj to, že z ktoréhokoľvek miesta môžu diváci vidieť až 80 percent trate. Preteky sú tu aj vďaka nízkej priemernej rýchlosti dlhé a nikdy nie je dopredu nič isté.

Jazdci si okruh nakoniec obľúbili aj vďaka výzvam, ktoré prináša. Horúčavy v kombinácii s dobou trvania pretekov ho robia jedným z fyzicky najnáročnejších pretekov. Aby toho nebolo málo, tak povrch mimo pretekársku stopu je stále veľmi šmykľavý a zradný. Trať s množstvom zákrut pritom jazdcom, snáď okrem cieľovej rovinky, nedopraje žiaden oddych. Terén, na ktorom je Hungaroring postavený, je prirodzene zvlnený a má niekoľko stúpaní a klesaní. Medzi najvyšším bodom na začiatku cieľovej rovinky a najnižším v tretej zákrute je pritom rozdiel takmer 35 metrov, čo je výška bežného slovenského paneláku.

Posledné úpravy, ktoré boli vykonané pred sezónou 2003, okruhu čo sa týka atraktivity pretekov výrazne pomohli. Predĺžená bola vtedy cieľová rovinka a zmenený bol aj profil prvej zákruty, vďaka čomu okruh získal miesto vhodné na predbiehanie. Stále to však nie je úplne ideálne a ak tu chce niekto predbiehať, musí mať ideálny výjazd z poslednej zákruty. Zmeny s cieľom zrýchliť trať boli vtedy vykonané aj v úseku medzi zákrutami 11 a 13, keď bola predĺžená rovinka, ktorá je dnes ukončená ostrou pravou zákrutou.

Napriek augustovému termínu, tu diváci už niekoľko krát zažili predčasnú korunováciu nového majstra sveta tak medzi jazdcami (Nigel Mansell tu vyhral šampionát v sezóne 1992 a Michael Schumacher získal svoj štvrtý titul v roku 2001), ako aj tímami (Williams v sezóne 1996 a Ferrari v rokoch 2001, 2002 a 2004). To však neznamená, že preteky bývajú predvídateľné. Svoje premiérové víťazstvo tu získali hneď štyria jazdci (Damon Hill, Fernando Alonso, Jenson Button a Heikki Kovalainen). Dnes si snáď už nikto ani nespomenie, kedy fanúšikovia povedali naposledy, že sa tu odohrávali nudné preteky.