Technické zaujímavosti okruhu Silverstone
O tom, že Silverstone ako prvý hostil veľkú cenu Formuly 1, sa priemerný fanúšik dozvedel najneskôr minulý rok, keď od tejto udalosti uplynulo sedem desiatok rokov. Tento víkend sa britská trať zapíše do histórie opäť, pretože tu vôbec po prvý raz v histórii svetového šampionátu debutoval nový kvalifikačný formát, keď o víťazovi rozhodnú krátke preteky v tretinovej dĺžke vzdialenosti veľkej ceny. Pozrime sa teda spoločne, čo môžu jazdci a tímy očakávať od miesta, ktoré pre nich bolo výzvou už od svojho vzniku.
Hlavným zámerom na zavedenie nového formátu, ktorý obsahuje dva tréningy, s piatkovou kvalifikáciou, sobotným kvalifikačným šprintom a nedeľnou veľkou cenou, bolo ponúknuť fanúšikom na trati a pri obrazovkách po celom svete niekoľko nových premenných, ktoré by mali priniesť viac vzrušenia a akcie bez toho, aby táto zmena mala negatívny vplyv na tradičný priebeh víkendu veľkej ceny. Niektorí puristi však môžu namietať, že kvalifikačný formát prešiel už toľkými vylepšeniami, že súboj o najlepšie postavenie na štarte už ani nie je až tak veľmi o tradíciách.
Pre tých, ktorí túto zmenu ešte nezachytili len stručné pripomenutie: v piatok sa pred kvalifikáciou odjazdil iba jeden tréning. Nasledovala kvalifikácia, ktorá mala rovnaký formát, aký sme poznali doteraz, ale namiesto určenia postavenia na štarte pre nedeľné preteky určila štartový rošt pre kvalifikačný šprint, ktorý sa uskutočnil v sobotu po ďalšom hodinovom tréningu. Kvalifikačný šprint sú preteky na 100 kilometrov – v Silverstone je to 17 kôl. Poradie v cieli šprintu rozhodlo o postavení na štarte pre veľkú cenu, pričom traja najlepší získali body – tri pre víťaza až po jeden bod pre tretieho. Zatiaľ je to len experiment, ktorý sa v tejto sezóne zopakuje ešte dvakrát. Ak sa osvedčí, s najväčšou pravdepodobnosťou sa stane od budúcej sezóny štandardom.
Táto zmena bude mať vplyv aj na to, ako budú tímy k celému víkendu pristupovať. Vďaka tomu vykročia do neznáma, čo len zvyšuje vzrušenie tak, ako to pri nových veciach býva. Dynamika a rytmus víkendu sa úplne zmení a dôležitú úlohu bude zohrávať aj spôsob používania pneumatík. Upravený priebeh znamená, že jazdci a tímy majú menej času na doladenie nastavenia auta. Prvý voľný tréning v piatok bude jedinou šancou vyskúšať si nastavenie na kvalifikačné jazdy s nízkym obsahom paliva a sobotňajší druhý voľný tréning bude zameraný na jazdy s vyšším obsahom paliva, aby bolo auto pripravené na nedeľné preteky.
Jedným z kľúčových faktorov, ktoré musia inžinieri zohľadniť, je uzavretie monopostov po piatkovom úvodnom tréningu do režimu Parc Fermé, takže pre práce na vozidle majú mechanici k dispozícii iba tri a pol hodiny oproti sedem a pol hodinám počas klasického víkendu. Akonáhle je auto v uzavretom parkovisku, môže sa na ňom meniť len minimum častí. Výsledkom je značný tlak najmä v prvom tréningu, keď okrem nastavenia pre rôzne množstvá paliva, treba brať do úvahy aj nastavenie pohonnej jednotky a chladenia bŕzd. Ak sa v tejto časti víkendu inžinieri pomýlia, môže to mať pre zvyšok víkendu fatálne následky.
Tímy musia zmeniť aj celú organizáciu víkendu a týka sa to aj takých detailov, ako plánovanie analytických prác, programovanie simulačných prác, ale aj technické brífingy. Všetko sa posunie tak, aby sa to prispôsobilo novému harmonogramu. Jedným z kľúčových bodov je tlak vznikajúci z toho, že všetko treba stihnúť za oveľa kratší čas. Nie je ho nazvyš v prípade reakcie a vyskúšania vylepšení, ak technici s jazdcom nenašli správne nastavenie. To znamená, že by mohla existovať väčšia variabilita, najmä v kvalifikácii. Na druhej strane prehra v kvalifikačnom šprinte môže mať veľký vplyv na hlavné preteky a niektorí jazdci môžu zažiť veľmi komplikovanú nedeľu.
Silverstone bol rýchlym okruhom už od chvíle, odkedy sa tu 13. mája 1950 konalo prvé podujatie majstrovstiev sveta Formuly 1. Ťažko vybrať jednu konkrétnu časť, ktorá má vplyv na najrýchlejší čas. Na okruhu v tradičnom anglickom grófstve Northamptonshire o ňom totiž rozhoduje množstvo detailov. Či už je to premenlivý vietor, zvlnený povrch a rýchlosť ktorá dosahuje hodnoty viac ako 330 km/h. To sú všetko dôvody, prečo trať odmeňuje odvážnych a dôvtipných jazdcov.
Čím je ale tento okruh taký výnimočný? Spýtajte sa ktoréhokoľvek pilota Formuly 1 a dostanete odpoveď, že táto trať vyvoláva najviac vzrušenia, ale aj uspokojenia. Pre niektorých je takým miestom stále ešte nová, technicky náročná časť Arena, postavená v roku 2010 s nízkootáčkovými zákrutami, prechádzanými na druhý a tretí prevodový stupeň. Tá však neprináša toľko adrenalínu, ako časti, ktoré milujú takmer všetci: vysokorýchlostné zákruty. Nikde inde v kalendári ich nenájdete toľko, ako v Silverstone. Britský okruh má najvyššiu priemernú rýchlosť vo vrcholoch zákrut (najvyššia rýchlosť každej zákruty vydelená počtom zákrut) v F1. Až za ním je v tesnom závese Suzuka. Silverstone má s hodnotou 2,8 G aj najvyššie priemerné bočné preťaženie v kalendári. Tesne za ňou v poradí nasledujú Paul Ricard a Suzuka. Veľká cena je preto pre jazdcov fyzicky veľmi náročná, keď tieto obrovské sily na nich pôsobia niekoľkokrát za kolo.
Stačí vysloviť len mená zákrut, z ktorých každá je pojmom v motoristickom športe. Inak Silverstone je jednou z troch tratí v F1 (spolu so Spa-Francorchamps a Monakom), kde tímoví inžinieri označujú zákruty skôr menom, ako číslom. Pojmom je hneď prvá „nová“ pravá zákruta Abbey, do ktorej sa brzdí na ôsmom prevodovom stupni v rýchlosti 300 km/h. Krátko nato nasleduje Brooklands, do ktorej jazdci prichádzajú na sedmičke rýchlosťou okolo 290 km/h, úžasná Copse, ktorá bývala dlhý čas prvou zákrutou a pred ktorou jazdci brzdia z rýchlosti 320 km/h.
Originálny komplex zákrut Maggotts – Becketts – Chapel, ktorú sa snažia kopírovať na mnohých okruhoch (za všetky stačí spomenúť americký Austin) pripomína jazdu na hadovi, kde monoposty idú zľava doprava rýchlosťou 290 km/h, pričom zmena smeru pôsobenia síl, ktoré autá a jazdci v týchto zákrutách prežívajú je veľmi pôsobivá a neopakovateľná. Keď si to rozmeníme na drobné, úsek začína ľavou zákrutou s hodnotu bočného zrýchlenia 2 G, po ktorej nasleduje 5 G vpravo, potom 5 G vľavo, 4 G vpravo a nakoniec 3 G. Len pre lepšiu predstavu výkonné cestné auto na slušných pneumatikách dokáže v zákrutách vygenerovať preťaženie len málo presahujúce hodnotu 1 G. V zozname legendárnych zákrut nesmieme zabudnúť ani na pravú Stowe, do ktorej sa prichádza v rýchlosti 250 km/h a ktorá je notoricky známa tým, že si tu v roku 1999 Michael Schumacher zlomil obe nohy. Niet sa čo čudovať, že jazdci majú Silverstone v úcte.
Celková dĺžka 5,891 km je tretia najvyššia v kalendári F1, dlhšie sú len okruhy Spa-Francorchamps (7,004 km) a Baku City Circuit (6,003 km). Priemerná rýchlosť v Silverstone je rovnako jednou z najvyšších v F1 a s hodnotou 220 km/h dosahuje veľmi podobné údaje ako Spa-Francorchamps a Monza. Jazdci strávia v Silverstone takmer 81% prejdenej vzdialenosti s plynovým pedálom na podlahe, čo je druhé najvyššie percento v F1. Z prvého miesta na štarte do prvej brzdnej zóny je to v Silverstone 644 metrov, čo je tretí najdlhší úsek v tohtoročnom kalendári. Je to spôsobené aj tým, že v prvých dvoch zákrutách sa brzdový pedál nepoužíva a jazdci prvýkrát brzdia až pred zákrutou číslo 3 (Village).
Iný formát víkendu nie je pre tímy jediná vec, ktorá ich trápi. Silverstone je, podobne ako Red Bull Ring pred štrnástimi dňami, traťou s vysokými nárokmi na pohonnú jednotku. Usporiadanie okruhu je však veľmi odlišné, hoci aj tu je niekoľko veľmi rýchlych úsekov. Jazdiť sa bude s tvrdšími pneumatikami, zatiaľ čo v Rakúsku boli použité pneumatiky z najmäkšieho konca spektra. Pneumatiky sú teda rovnaké ako v minuloročnej Veľkej cene Veľkej Británie, ktorá otvárala dvojicu pretekov na Silverstone a tento výber je logický aj vzhľadom na požiadavky okruhu, ktorého zákruty generujú veľké množstvo energie. Najmä komplex zákrut Maggots a Becketts pôsobí na pneumatiky veľkými silami bočného zrýchlenia, čo si od jazdcov vyžaduje správny manažment pneumatík. Pirelli tu zároveň prvýkrát počas pretekov nasadí novú konštrukciu zadných pneumatík s tuhšou bočnicou a robustnejšou konštrukciou, ktorá obsahuje niektoré konštrukčné prvky budúcoročných 18-palcových pneumatík. Takéto zadné obutie by sa malo používať až do konca sezóny.
To, čo sa mení vplyvom nového formátu víkendu, je možnosť výberu zmesí pneumatík, keď v piatkovej kvalifikácii je povolené používať iba najmäkšiu zmes pneumatík a jazdci si budú môcť zvoliť pre štart nedeľných pretekov ľubovoľnú zmes. Novému formátu sa tak musel prispôsobiť aj taliansky výrobca pneumatík. K dispozícii bude 12 súprav hladkých pneumatík namiesto 13 (dve sady tvrdých, štyri sady stredných a šesť súprav mäkkých), avšak k dispozícii bude pre každé auto až šesť súprav zelených pneumatík do prechodného počasia a tri sady modrých do silného dažďa.
V Silverstone býva väčšinou veterno a relatívne často sa tu mení aj smer vetra. To má veľký vplyv na vyváženie monopostu a počasie môže úplne zmeniť jeho správanie, čo núti jazdcov prispôsobiť svoj štýl jazdy. Musia hľadať nové brzdné body, iné sú rýchlosti vo vrcholoch zákrut a inak pôsobia aj klapky systému DRS, čo sa môže niekoľkokrát v priebehu veľkej ceny zmeniť.
Jedinou časťou monopostu, na ktorú Silverstone nekladie veľké nároky, je brzdový systém, ktorý je v činnosti len 15% času z každého kola. Dlhé a rýchle zákruty dominujú okruhu a tie pomalé nie sú príliš náročné na brzdenie. Problémy môžu nastať až v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Vtedy karbón, z ktorého sú disky a brzdové doštičky vyrobené, nezabezpečí dostatočné generovanie energie a prevádzkové teploty bývajú až príliš nízke pre požadovaný brzdný výkon. Z tohto pohľadu sú nebezpečné dve miesta – v zákruta číslo 3 (Village) a jedna z najpomalších s číslom 16 (Vale) – v ktorých si jazdci musia pri daždivom počasí dávať pozor. Vtedy musia meniť štýl svojho brzdenia, čo nezriedka vyústi k ich chybám.
Podľa technikov spoločnosti Brembo spadá Silverstone do kategórie tých tratí, ktoré kladú malý dôraz na brzdy. Zaradili ho dokonca na najnižšie miesto v aktuálnom kalendári majstrovstiev sveta Formuly 1. Celkovo v nedeľu od začiatku pretekov až po odmávanie šachovnicovou vlajkou našliape každý jazdec na brzdový pedál celkovú silu predstavujúcu 30 ton. Na opačnom konci rebríčka je Imola s hodnotou 58,5 ton a Monako so 62 tonami.
Ako sme už naznačili, na jazdcov tu pôsobí jedno z najvyšších bočných preťažení v sezóne s maximom prekračujúcim 5 G v zákrutách Becketts a Stowe. Čo to znemená pre jazdcov? Pri priemernej hmotnosti ľudskej hlavy s prilbou, ktorá je sedem kilogramov, je krk vodiča ťahaný do strany silou 35 kilogramov. Vysokorýchlostné zákruty priam predurčujú trať k tomu, že sa tu často vyskytnú incidenty, po ktorých musí na trať bezpečnostné vozidlo.
Stalo sa tak počas ôsmich z predchádzajúcich desiatich veľkých cien v Silverstone, pričom v sezóne 2015 bolo nasadené len virtuálne bezpečnostné vozidlo. V roku 2020 bolo na prvej veľkej cene v akcii hneď dvakrát, ale v druhej o týždeň neskôr vôbec.
Napriek tomu, že sa jedná o vysokorýchlostný okruh, v Silverstone sa zvyčajne predbieha relatívne ľahko. Väčšina predbiehacích manévrov sa tradične uskutoční v zákrutách 6 (Brooklands) a 15 (Stowe). Pred nimi končí zóna DRS, čo ešte pridáva ďalšie príležitosti na predbiehanie. V roku 2020 sa celkovo 57% všetkých predbehnutí uskutočnilo s pomocou DRS.
Silverstone bol vzhľadom na svoju povahu vždy náročný na pneumatiky. Napriek tomu sme tu za posledných pár sezón videli širokú škálu stratégií – od jednozastávkovej až po tri zastávky v boxoch. Všetko závisí od toho, či a kedy sa na trati objaví bezpečnostné vozidlo. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko – stačí si spomenúť na minuloročnú Veľkú cenu Veľkej Británie.
Keďže v okolí Silverstone má svoje sídlo až šesť tímov Formuly 1, je to jedna z mála príležitostí počas roka, kedy za normálnych okolností umožňujú tímy zamestnancom z továrne dostať sa na preteky. V piatok pre nich zvyčajne robia špeciálny program. V sobotu zase organizujú letný rodinný deň, kde si členovia tímu a ich rodiny okrem sledovania kvalifikácie užívajú rôzne aktivity pre všetky vekové skupiny.
Napriek tomu, že Formula 1 nepatrí v Británii medzi najpopulárnejšie športy, tamojšia veľká cena sa radí medzi najväčšie udalosti domácej športovej scény, ktorej súčasťou je napríklad dostihová Veľká národná, tenisový Wimbledon, futbalové finále FA Cupu, či kriketový Lord’s Test. Britský okruh dokáže v deň pretekov prilákať až 130 tisíc divákov a organizátori zvládajú túto masu ľudí už s rutinou. Fanúšikovia tu prejavujú intenzívnu vášeň a predovšetkým jedinečnú a neprehliadnuteľnú podporu domácich tímov a jazdcov, ale aj samotných motoristických pretekov. Na rozdiel napríklad od futbalu však dokážu oceniť aj zručnosť a statočnosť každého pilota, nech už pochádza odkiaľkoľvek.
