Keď sa Formula 1 jazdila v sobotu: Baku pripomenulo zabudnutú kapitolu histórie

Veľká cena Azerbajdžanu sa v tejto sezóne uskutočnila v sobotu, a nie v tradičný nedeľný deň pretekov Formuly 1. Hoci to dnes pôsobí nezvyčajne, šampionát má dlhú históriu veľkých cien v prvý deň víkendu. Sobotné podujatia v prvých desaťročiach šampionátu boli nielen bežné, ale v niektorých krajinách boli dokonca štandardom.

Až neskôr sa nedeľa stala dominantným dňom víkendu, ktorý dnes považujeme za samozrejmosť. Pri spätnom pohľade však preteky, ktoré sa nekonali v nedeľu, nie sú ničím nezvyčajným. V sobotu sa konalo až 62 podujatí započítavaných do majstrovstiev sveta jazdcov, pričom azerbajdžanská veľká cena bola v poradí šesťdesiata tretia. V tom sú zarátané aj preteky Indianapolis 500 v rokoch 1953 a 1959, ktoré sa síce započítavali do šampionátu, no nekonali sa podľa technických predpisov Formuly 1.

Prvou veľkou cenou v rámci majstrovstiev sveta Formuly 1 bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. Jazdci stáli na štarte v Silverstone v sobotu 13. mája. Nebola to náhoda – v Británii sa motoristické podujatia tradične konali šiesty deň v týždni, ktorý bol nazývaný aj ako „day of rest“, teda deň odpočinku. Zvíťazil Giuseppe Farina na vozidle Alfa Romeo pred svojimi tímovými kolegami Luigim Fagiolim a Regom Parnellom a odštartoval éru, ktorá dnes zahŕňa už 1 164 veľkých cien.

V tom období fungoval kalendár inak. Neexistoval pevný harmonogram od piatka do nedele, ktorým by sa riadila každá veľká cena. Často ho určovali miestne tradície, dostupnosť okruhu či štátne sviatky. Vďaka tomu má Veľká cena Veľkej Británie na konte rekordných 30 sobotňajších pretekov, čo predstavuje takmer polovicu všetkých sobotných podujatí v histórii F1.

Briti si ponechali sobotu ako svoj tradičný deň pretekov v prvých desaťročiach šampionátu. Každá Veľká cena Veľkej Británie v rokoch 1950 až 1975 sa konala v sobotu. Až v druhej polovici sedemdesiatych rokov sa Británia prispôsobila medzinárodnému trendu a presunula hlavný program na nedeľu.

Podujatie sa vtedy striedalo medzi Brands Hatch a Silverstone, pričom druhý menovaný si sobotu ponechal ešte v sezónach 1977, 1979, 1981 a 1983. Dôvodov bolo viac – kultúrny zvyk neorganizovať v nedeľu masové podujatia, snaha nekolidovať s futbalom či dostihmi, ale aj fakt, že Silverstone bol vtedy stále ešte čiastočne aj vojenským letiskom.

Za Britániou nasleduje Juhoafrická republika, kde sobota bola takmer železným pravidlom. Na okruhoch East London (v sezónach 1962 a 1963) a Kyalami sa jazdilo takmer výhradne v sobotu. Veľká cena Juhoafrickej republiky sa v tento deň konala každoročne v rokoch 1969 až 1985 s prestávkou v roku 1981, keď sa neuskutočnila vôbec. Ak vám nesedí matematika, tak vedzte, že na juhu afrického kontinentu existovali aj ďalšie výnimky. Zatiaľ čo v dvojročnom období 1967 – 1968 sa preteky konali v pondelok, v roku 1965 jazdci súťažili dokonca v piatok na Nový rok.

Dôvody boli najmä spoločenské a náboženské – nedeľa bola v krajine striktne vnímaná ako deň pokoja. Nedeľné preteky by sa dostávali do problémov kvôli logistike a sobota sa tak stala prirodzeným riešením. Posledné juhoafrické podujatie v roku 1985 zároveň uzavrelo celú éru, keď termín Veľkej ceny určovali organizátori. Nigel Mansell si tu vtedy pripísal svoje druhé kariérne víťazstvo a Frank Williams oslavoval dvojité víťazstvo svojich fúzatých jazdcov, keď na druhom mieste skončil Keke Rosberg pred už takmer istým majstrom sveta Alainom Prostom.

Išlo o poslednú sobotňajšiu veľkú cenu na nasledujúcich 38 rokov, keďže nedeľa sa postupne etablovala ako stály deň víkendov Formuly 1. Sobotné preteky postupne vymizli kvôli globalizácii šampionátu, tlaku televíznych vysielateľov, komerčnej štandardizácii víkendového formátu a potrebe jednotného harmonogramu pre logistiku tímov. Nedeľa sa stala univerzálnym dňom pretekov, ktorý vyhovoval globálnemu publiku aj partnerom.

Na treťom mieste v počte sobotných pretekov sa tak umiestnilo Las Vegas. Keď sa šampionát v roku 2023 vrátil do mesta kasín, hlavný program sa presunul na sobotu večer. Dôvod bol jasný: osvetlený Strip poskytne kulisu a neskorý termín zároveň poskytne organizátorom čas prispôsobiť sa uzávierkam ciest a zábavnému programu podujatia.

Desiata hodina popoludní zároveň ladí s nočným charakterom života v Las Vegas. Väčšina globálneho publika však túto veľkú cenu ako sobotnú nevníma, keďže kvôli časovému posunu ju pozerá až v nedeľu. Zaujímavé je, že aj pôvodná Veľká cena Caesars Palace, ktorá sa uskutočnila na parkovisku kasína v Las Vegas, sa takisto konala v sobotu, a to v sezónach 1981 a 1982.

Rovnako bizarné ako samotná trať boli aj dôvody na to, aby sa preteky uskutočnili v sobotu. Okruh bol postavený na parkovisku hotela Caesars Palace a nedeľa bola pre kasíno najvýnosnejším dňom. Organizátori nechceli blokovať parkovacie kapacity, preto sa preteky konali v sobotu. Výsledkom boli jedny z najextrémnejších podmienok v histórii F1 – jazdci bojovali s horúčavami, ostrými zákrutami a monotónnym asfaltom a preteky pripomínali skôr preteky motokár než veľkú cenu.

Na ostatných okruhoch boli sobotné termíny skôr výnimkou ako tradíciou. Napríklad slávne preteky Indianapolis 500 mali tradičný dátum konania 30. mája bez ohľadu na deň v týždni. V dôsledku toho preteky z rokov 1953 a 1959 pripadli na soboty. Veľká cena Holandska sa tradične konala v nedeľu, v histórii však evidujeme dve zaujímavé výnimky.

V roku 1969 sa promotéri podujatia presunutím hlavných pretekov na sobotné popoludnie snažili prilákať na tribúny viac divákov a zvýšiť predaj lístkov, ktorý v predchádzajúcich sezónach klesal. Tento formát mal motivovať návštevníkov, ktorí by inak v nedeľu uprednostnili iné aktivity. Aj napriek zmene sa pred štartom zachovala obvyklá tradícia s príchodom holandského princa Bernharda na vrtuľníku.

V sezóne 1982 zase zohrali úlohu finančné problémy okruhu Zandvoort, keď sa organizátori prispôsobili požiadavkám  televíznych vysielateľov. Obe situácie ukazujú, že sobotné preteky neboli vždy tradíciou, ale často pragmatickým riešením organizátorov, ktorí sa snažili maximalizovať sledovanosť a návštevnosť.

Podobne tomu bolo aj v Kanade v roku 1969 a vo Švédsku v roku 1978. V ontárijskom Mosporte sa pretekalo v sobotu najmä z logistických a komerčných dôvodov, ktoré súviseli s vtedajším severoamerickým formátom motoršportových víkendov. Zmenený termín mal prilákať fanúšikov, ktorí chceli vidieť preteky naživo, no nedeľu plánovali využiť na cestu domov, keďže do areálu prichádzalo množstvo divákov z odľahlých oblastí Kanady a USA. Navyše hneď ďalší víkend nasledovala Veľká cena USA vo Watkins Glen a sobotný harmonogram poskytol tímom F1 extra deň k dobru na balenie, prevoz techniky cez hranice a prípravu na ďalšie zámorské podujatie.

Historicky posledná Veľká cena Švédska mala oveľa jednoduchší dôvod zmeny tradičného termínu. V rovnakom termíne prebiehal svetový šampionát vo futbale v Argentíne a v nedeľu sa konal ostro sledovaný zápas medzi Argentínou a Brazíliou. Presunutím pretekov na sobotu si organizátori zaistili vyššiu sledovanosť v televízii a tento krok mal tiež zabrániť poklesu návštevnosti priamo na tribúnach.

Veľká cena sa nakoniec stala pamätnou z iného dôvodu, pretože diváci mohli vidieť jediné víťazstvo pre Brabham BT46B, známejší ako „monopost s vysávačom“, ktorému v zadnej časti dominoval veľký ventilátor. Išlo o jednorazový krok, ktorý sa už nikdy nezopakoval, pretože tragická smrť domácej hviezdy Ronnieho Petersona neskôr v tom istom roku viedla v krajine k rapídnemu poklesu záujmu sponzorov a divákov o Formulu 1.

Po návrate Las Vegas do kalendára nastala zmena tradičného víkendového harmonogramu hneď v nasledujúcej v sezóne 2024. Jej úvodné podujatia boli naplánované v Bahrajne a Saudskej Arábii. Saudi vtedy požiadali o zmenu kvôli ramadánu, ktorý je najsvätejším obdobím v roku pre moslimov na celom svete. Jeho začiatok vychádzal na nedeľu 10. marca a keďže súčasné predpisy FIA vyžadujú medzi Veľkými cenami aspoň jeden týždeň dlhú pauzu, zmena v Džidde znamenala aj presunutie úvodných pretekov sezóny v Bahrajne. Sezóna 2024 sa tak začala dvoma po sebe idúcimi sobotňajšími pretekmi.

Podobná situácia nastala aj v Baku. Pôvodný termín pripadol na nedeľu 27. septembra, ale tento dátum je v Azerbajdžane Dňom spomienky, akýmsi národným dňom smútku, počas ktorého si Azerbajdžanci uctievajú padlých v druhej vojne o Náhorný Karabach v roku 2020. Na žiadosť promotéra a azerbajdžanských úradov preto FIA a Formula 1 posunuli celý program víkendu o 24 hodín dopredu.

Hoci sú sobotné podujatia v modernej F1 zriedkavé, história šampionátu ukazuje, že rozhodne nejde o nič nevídané. Nebudú to totiž posledné sobotné preteky v tomto roku. V novembri sa v tradičnom formáte sobotných nočných pretekov bude konať Veľká cena Las Vegas, čo znamená, že sezóna 2026 by mala priniesť celkovo 64. sobotné preteky majstrovstiev sveta v histórii F1.

Moderný fanúšik vníma sobotné preteky ako výnimku, no história ukazuje presný opak: v anglicky hovoriacich krajinách bola sobota dlhé roky prirodzeným dňom motoristického diania a výnimkou bola skôr nedeľa. Baku tak nepripomenulo len zabudnutú kapitolu histórie, ale aj fakt, že Formula 1 sa kedysi riadila úplne inými pravidlami.