Keď mal trinásť, Ecclestone ho vzal do kasína. Mayer spomína, ako vyrastal medzi hviezdami F1
Fanúšikovia Formuly 1 poznajú Tima Mayera ako bývalého pretekového komisára a kandidáta na prezidenta FIA. O čosi menej známy je už fakt, že je synom zakladateľa McLarenu, a tak celé svoje detstvo strávil v spoločnosti veľkých hviezd motoršportu. Teraz prezradil niečo z toho, ako vlastne vyzeralo jeho detstvo a aké má spomienky napríklad na Jamesa Hunta.
Tim Mayer sa narodil v roku 1966 v anglickom Windsore, kam sa presťahoval jeho otec Teddy Mayer s bratom Timmym, ktorý však zomrel po nehode na Tasmánskej sérii 1964. Tim tak dostal meno po svojom ujovi. Strýkova smrť však nebola ani zďaleka posledná tragická udalosť, na ktorú si spomína zo svojho detstva.
Keď mal štyri roky, v Goodwoode prišiel o život aj Bruce McLaren, a tak jeho otec Teddy prevzal opraty nad tímom a viedol ho až do roku 1981, keď sa stal generálnym riaditeľom a spolumajiteľom stajne istý Ron Dennis.
To pre Tima Mayera znamenalo, že prakticky celé svoje detstvo strávil na pretekárskych okruhoch v spoločnosti najväčších hviezd motoršportu, ktoré však pravidelne prichádzali o život. Formula 1 bola veľmi nebezpečným športom a keď sa jazdci stretli na začiatku sezóny, bolo im jasné, že na jej konci sa už v rovnakom zložení neuvidia.
“Tieto skúsenosti a neskôr aj moje profesionálne skúsenosti ma naozaj formovali v tom, ako vnímam bezpečnosť v motoršporte,” hovorí Tim Mayer v spomienkovom rozhovore pre britský Telegraph. “Ja som mal veľmi prominentný výhľad na klasickú éru Formuly 1, no bola aj veľmi tragická.”
Mayer predovšetkým spomína na toto obdobie v dobrom. Keďže vyrastal v Surrey, do prvej továrne McLarenu v Colnbrooku to bolo čoby kameňom dohodil. Prakticky všetci piloti stajne boli takpovediac súčasťou rodiny. Mayer napríklad zvykol tráviť letné prázdniny cestovaním po európskych pretekoch spolu s rodinou, ku ktorej sa pripájal aj budúci majster sveta Emerson Fittipaldi.
Na prvý Fittipaldiho titul si pamätá dodnes. Brazílčan sa stal šampiónom na Veľkej cene Talianska 1972, keď miestny hrdina Ferrari Jacky Ickx odstúpil z pretekov pre technické problémy. Nahnevaní tifosi vtedy “lomcovali s oplotením” a Mayer so svojím otcom sa ponáhľali ukryť do motorhomu.
Vtom mu však otec pustil ruku a šesťročný Tim sa musel do motorhomu dostať sám. “Ostal som vonku so všetkými tými nahnevanými tifosi, ktorí skandovali ‘smrť McLarenu!’. Spomínam si, že po rokoch som sa ho spýtal: Otec, čo ti to, dopekla, napadlo? A on mi na to odvetil: ‘Nuž, bol som v tímovej kombinéze a ty nie. Okrem toho som si mohol spraviť ďalšie deti!'”
“‘Vďaka, oco!’ povedal som mu na to. ‘To je ozaj skvelé! Pošlem ti účet za psychológa!'” rozosmial sa Mayer, ktorý by o takýchto príhodách z detstva mohol napísať celú knihu. Nielen však o svojej rodine, ale aj o ostatných jazdcoch z F1.
“Vtedy to bola ako jedna veľká rodina,” pokračoval 66-ročný Američan. V tých časoch bolo úplne normálne, ak v nedeľu grilovali s neskorším víťazom ôsmich veľkých cien Dennym Hulmem, s Brucom McLarenom, Kenom a Norah Tyrellovcami, ktorí “bývali ďalej na našej ulici”.
Aj tieto hviezdy “starej efjednotky” prespávali v ich dome a mnohí na malého Tima zapôsobili. Napríklad Peter Revson, ktorý bol v čase svojej smrti v Kyalami 1974 zasnúbený s Miss World Marjorie Wallacovou. “Spomínam si, že na raňajky zjedol šesť vajec natvrdo. V tom veku vám to prišlo ohromujúce, a okrem toho nemal žiadne pyžamo. Na raňajky prišiel vo svojej nehorľavej spodnej bielizni.”
Nebolo to však len o jazdcoch. Svojskú spomienku má na Bernieho Ecclestona, ktorý ho v trinástich rokoch vzal do kasína v Londýne. To nie je najvhodnejší program pre školáka, ale obaja si niečo odniesli z tejto návštevy. “Bernie odohral kolo toho, čo vlastne vtedy hral, a prehral riadnu kopu peňazí, alebo čo mi vtedy prišlo ako riadna kopa peňazí. Vtedy to bolo niečo ako 2000-násobok môjho vreckového!”
“Spomínam si, ako som si povzdychol, panebože! Bernie mi však na to povedal len: ‘Áno, ale hral som zle a dostal som lekciu. Nikdy na ňu nezabudnem, takže to stálo za tie peniaze.’ To bol Bernie v kocke,” opisoval, ako spoznával Ecclestona po osobnej stránke.
Podobne sa zoznámil s Fittipaldim, ale napríklad aj s Jamesom Huntom. “Tak nejak som si ho idolizoval,” povedal o šampiónovi z roku 1976. “Vlastnil obrovského nemeckého ovčiaka s menom Oscar. Keď máte desať rokov, príde vám to super!”
“Vždy mal niekoľko priateliek. Aj to vám prišlo ohromujúce, pričom toto už platilo bez ohľadu na váš vek,” vtipkoval Mayer. “Čo je však najdôležitejšie, môjho otca privádzal k nepríčetnosti. To bolo podstatné.”
S Huntom sa napokon viazal aj výber strednej školy. Mayer poslal svojho syna na internátnu školu v Berkshire, na ktorú má vraj “zmiešané spomienky”. “Poslali ma tam, pretože na ňu chodili aj James [Hunt] a jeho brat Peter. Otec mal pocit, že vzdelávací systém zradil Jamesa, ale Petera mal veľmi rád. Pomyslel si teda, že je to 50 na 50, že to v mojom prípade vyjde.”
“Byť Američanom v britskej štátnej škole bolo náročné. Za prezidenta sme mali Jimmyho Cartera, potom Ronalda Reagana — takže farmára arašidov a herca. Dosť som si to preto vyžral,” pokračoval vo svojich spomienkach, pri ktorých sa mu vybavilo aj pôsobenie v školskom tíme rugby či v krikete. “V skutočnosti som sa však viac času strávil ako kriketový rozhodca. Už vtedy sa mi páčilo rozhodovanie.” To bol zárodok, ktorý sa neskôr naplno rozvinul, keď sa stal komisárom FIA.
Od vstupu do FIA ho však delila ešte dlhá cesta. S odstupom času Mayer priznáva, že v detstve bol dosť rozmaznaný a potreboval zoceliť. Naplno sa to prejavilo po príchode na Pennsylvánsku univerzitu, z ktorej ho vyhodili po dvoch rokoch.
“Nevedel som, čo to znamená tvrdá práca,” pripustil Mayer, ktorý na vyhadzov zareagoval neštandardne. Narukoval do armády. “Bol som obyčajný vojak, nič špeciálne. Pravdepodobne to bol však zlomový moment v mojom živote.”
“Keďže som pochádzal z veľmi privilegovaného prostredia, nemal som veľmi dobrú predstavu o tom, čo je to tvrdá práca. Vystavil som sa preto situácii, keď som skrátka nemal na výber, len tvrdo pracovať, skoro ráno vstávať a robiť veci, ktoré som robiť nevedel,” vysvetľuje, ako z neho mala vojenčina spraviť nového človeka.
Podarilo sa to. “Keď som sa neskôr vrátil na vysokú školu, odrazu mi prednášky o ôsmej ráno neprišli také náročné. Zvládol som dvakrát toľko predmetov, robil som rôzne veci. V noci som pracoval ako ošetrovateľ na pohotovosti.”
Po vyštudovaní sa Mayer vrátil do armády. Tentoraz sa stal dôstojníkom v špeciálnych operáciách a zažil vojnu medzi Irakom a Iránom. Prácou na vojenských simuláciách pomáhal s prípravou amerického vojska pri oslobodzovaní Kuvajtu.
Po svojom “stinte” v armáde sa Mayer vrátil do sveta motoršportu. Niekoľko rokov pracoval ako obchodný manažér pre Fittipaldiho, v 90. rokoch si založil vlastnú konzultantskú spoločnosť a neskôr sa presunul “za veľkú mláku” do oválových šampionátov.
Ak kedysi pomáhal s oslobodzovaním Kuvajtu, po pätnástich rokoch v štruktúrach Medzinárodnej automobilovej federácie a slávnom “vyhadzove cez SMS” sa rozhodol pokúsiť o oslobodenie FIA.
O stoličku prezidenta napokon nemohol zabojovať, keďže súčasné volebné pravidlá neumožnili kandidovať nikomu inému ako Mohamedovi bin Sulajemovi, no aj keby sa Mayer volieb zúčastnil, jeho šance na zvolenie by boli pomerne malé.
“Máme tu kluby, ktoré sa doslova boja o svoju budúcnosť. Ak zahlasujú ‘nesprávne’, ohrozí to ich prežitie. Takto nevyzerá skutočná demokracia,” vyhlásil Tim Mayer. “Žiaľ, FIA je momentálne v takomto stave.”
Jeho pokus o kandidatúru vraj nemáme vnímať ako snahu o odplatu za to, ako ho Mohamed bin Sulajem vyhodil. “Proti nemu osobne nemám nič. Nesúhlasím však s jeho štýlom práce. Myslím si, že niektoré z jeho krokov ohrozujú existenciu FIA. Erózia správneho vládnutia a transparentnosti je veľkým problémom. Ak už FIA nebude mať dôveru, kluby sa môžu začať utiekať k iným organizáciám.”
Sulajemova diktátorská politika sa naplno prejavuje v tom, ako Emirátčan kontroluje “sám seba”, napríklad prostredníctvom komisie pre etické otázky. “Táto komisia sa zodpovedá priamo prezidentovi, alebo prezidentovi senátu, ak sa sťažnosť týka prezidenta. Prezident senátu je však súčasťou tímu bin Sulajema. Kde je tu zodpovednosť? Takto zlyhávajú inštitúcie.”
Mayer verí, že rovnako ako sa Ecclestone poučil po svojom výlete do kasína, sa môže poučiť každý. “Stále mám šancu zanechať za sebou vo FIA odkaz. Stále sa môžem postarať o zmenu,” dodal.
Mayerovi sa to môže podariť aj o čosi skôr, ako by sme očakávali. Všetko bude záležať na výsledku žaloby, ktorú podala Laura Villarsová, vo veci volebných pravidiel, ktoré majú odporovať demokratickým princípom aj zákonom. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 16. februára 2026.
