Tímy odovzdali výsledky simulácií na rok 2026. Rozdiely v prítlaku sú veľké, konštatuje Pirelli
Simulácie výkonnosti a prítlaku budúcoročných monopostov sú v plnom prúde. Pirelli má už na stole ich výsledky, ktoré na prvý pohľad naznačujú, že v roku 2026 by medzi prvými a poslednými tímami mohol vzniknúť veľký rozdiel v prítlaku. Podľa Maria Isolu to však ešte nie je dôvod na poplach.
Aby Pirelli na nasledujúcu sezónu “namiešalo” adekvátne zmesi pneumatík, ktoré nebudú ani príliš mäkké, ani príliš tvrdé, potrebuje spoluprácu tímov. Jednotlivé technické oddelenia majú zaslať výsledky svojich simulácií a predpovedať, koľko prítlaku budú mať, akou rýchlosťou budú monoposty prechádzať zákrutami, a tým pádom aj akú záťaž budú musieť gumy ustáť.
Už v tejto chvíli sa vraj objavujú tri oblasti, v ktorých by mohli nastať podstatné rozdiely medzi tímami. Tou prvou je, prirodzene, výkon pohonnej jednotky, čo však nie je nič nové pod slnkom.
Okrem toho sa tímy rozchádzajú aj v názoroch na brzdový systém. Manažér Brembo Andrea Algeri pred pár týždňami prezradil, že niektoré tímy sa na rozdiel od iných rozhodli pre veľmi extrémne rozmery zadných brzdových kotúčov nielen z hľadiska priemeru, ale aj hrúbky. Niektoré technické oddelenia sa teda snažia vydať cestou extrémneho minimalizmu s tým, že o zvyšok sa postará rekuperácia jednotkou MGU-K.
V neposlednom rade je to spomínaná miera prítlaku, v ktorej zas Pirelli vidí veľké rozdiely naprieč štartovým poľom. “Áno, toto bola naša požiadavka: Všetky tímy nám musia odovzdať prognózu toho, aký prítlak očakávajú na konci budúcej sezóny,” prikývol šéf Pirelli Mario Isola pre motorsport.com.
Znamená to, že niektoré tímy budú mať oveľa viac prítlaku ako iné? Na prvý pohľad to tak vyzerá. Taliansky manažér však upokojuje a pripisuje to skôr nepresnostiam v simuláciách. “Nemyslím si, že by nám tieto simulácie hovorili, aké bude rozloženie síl v budúcom roku. Pravdupovediac tieto čísla majú od toho ďaleko. Sú to len simulácie, ktoré odhaľujú očakávania tímov, nie skutočný výkon na trati.”
Výsledky simulácií sú dôverné a Pirelli neprezradí, kto očakáva najviac prítlaku a kto najmenej, no vraj by to verejnosti nepomohlo. “Už som čítal články, ktoré tvrdili, že už vieme, kto bude najrýchlejší. Nie, realita vyzerá celkom inak. Aj keď máte viac prítlaku na prednej alebo na zadnej náprave, to neznamená, že budete rýchlejší. Všetko to závisí aj od miery odporu auta a mnohých iných faktorov. Nie je to tak, že by tieto simulácie predpovedali poradie.”
Isolu niektoré interpretácie pobavili. “Podľa nich vám už viem v podstate povedať, kto to v budúcom roku vyhrá! Žiaľ, nie je to tak, ba možno by som mal povedať: Našťastie to tak nie je!”
Ako Pirelli využije výsledky simulácií?
Vzhľadom na veľké rozdiely v predpokladanom množstve prítlaku to Pirelli pri príprave pneumatík nemá jednoduché. Ak namieša príliš mäkké zmesi, bude pod paľbou kritikov pre ich prehrievanie a nedostatočnú trvácnosť. Naopak, ak sa odrazí od tých simulácií, ktoré rátajú s najväčším generovaným prítlakom, gumy zas môžu byť pre väčšinu príliš tvrdé a ich zohrievanie bude problém.
V prvej fáze vývoja to podľa Isolu nepredstavovalo prekážku, pretože cieľom bolo pripraviť dostatočne pevné pneumatiky. V tomto smere sa Pirelli odrazilo od najodvážnejších simulácií, aby sa náhodou nestalo, že to konštrukcia pneumatiky nebude ku koncu sezóny zvládať.
Tvrdosť samotnej pneumatiky je však iná pesnička. “Vývoj sme začali so základnou zmesou C3, ktorá je uprostred našej škály. Začali sme s tým, že tvrdosť zmesi C3 sme nastavili na úroveň súčasnej C3, potom sme sa presunuli k ďalším gumám. Medzi zmesami sme sa pokúsili zväčšiť rozostupy.”
Pirelli dúfa, že takto pokryje širšiu škálu podmienok a bude môcť flexibilnejšie reagovať v závislosti od toho, aká bude realita. “Ak z nejakého dôvodu autá v úvode sezóny nebudú také rýchle, ako sa predpovedalo, tak ponuka gúm bude asi posunutá smerom k vyššej tvrdosti. V tom prípade však vieme na jednotlivé preteky zvoliť mäkšie sady.”
