Hamilton nie je prvý aktivista v F1: Ako James Hunt bojoval proti apartheidu

Na Jamesa Hunta si mnohí fanúšikovia pamätajú ako na talentovaného, rýchleho a odvážneho jazdca, ktorý si užíval život plnými dúškami aj mimo formulových okruhov. Najčastejšie sa spomína na jeho povrchné výčiny, ale trochu sa zabúda na jeho vnútorné hodnoty; správne orientovaný morálny kompas či veľký zmysel pre rovnoprávnosť. V minulosti bol preto aj aktivistom, akým je dnes napríklad Lewis Hamilton, a bojoval proti apartheidu.

Moderný kalendár Formuly 1 sa spravidla začína v marci a končí na prelome novembra a decembra. V minulosti sa však jazdilo aj medzi sviatkami, keď na južnej pologuli vrcholilo meteorologické leto. Okruh Kyalami hostil preteky F1 napríklad aj v tento deň 28. decembra 1963. V roku 1962 sa tu zas jazdilo 29. decembra, keď Graham Hill a tím BRM získali tituly, a v sezónach 1965 a 1968 sa dokonca veľká cena uskutočnila 1. januára len pár hodín po novoročných oslavách.

Pre Veľkú cenu Juhoafrickej republiky však tieto podujatia neboli rozhodujúce. Zlom prišiel v októbri 1985, keď sa aj svet Formuly 1 musel začať zaoberať rasovou segregáciou — apartheidom. Na krajinu bol vyvíjaný tlak zo všetkých strán a aj miestne organizácie a ľudia protestovali za zrušenie zákonov, ktoré legalizovali segregáciu a diskrimináciu čiernej rasy.

Vo Formule 1 sa riešilo, či je správne za takýchto okolností usporiadať v krajine preteky, no vtedajší prezident FIA Jean-Marie Balestre oznámil, že veľká cena sa odjazdí podľa plánu napriek tomu, že stajne Renault a Ligier po nátlaku zo strany francúzskej vlády do Juhoafrickej republiky nevycestovali, a takisto napriek tomu, že mnohé iné športové zväzy odmietli absolvovať podujatia v krajine. F1 bola jedným z posledných športov, ktoré tak učinili.

James Hunt mal v tom čase už kariéru za sebou, ale vo Formule 1 bol stále veľmi významnou osobnosťou. Z monopostu sa totiž presunul do komentátorskej kabíny, kde spolukomentoval priame prenosy po boku legendárneho hlasu efjednotky Murrayho Walkera.

Majster sveta z roku 1976 sa pred mikrofónom nijako nepretvaroval a všetko komentoval veľmi svojsky a bez okolkov. Nikdy sa nebál povedať si svoj názor, nech bol akokoľvek drsný či neslušný. Keď raz Murray Walker citoval Reného Arnouxa, ktorý pokles svojej výkonnosti vysvetľoval tým, že nie je zvyknutý na atmosférické motory, Hunt reagoval krátko, ale o to výstižnejšie: “Môžem k tomu povedať len toľko, že je to sprostosť!”

Hunt sa však ostro nevyjadroval len k udalostiam na trati, ale aj v spoločnosti. Murray Walker si v roku 2013 v rozhovore pre Mirror zaspomínal na to, aké to bolo komentovať s ním VC Juhoafrickej republiky 1985. “James mal veľmi komplexný charakter a ja som bol dosť starý na to, aby som mu bol otcom. Mal ohromný temperament a bol veľmi priamy. Na všetko mal veľmi jasné názory.”

“Raz sme pokrývali Veľkú cenu Juhoafrickej republiky. Bolo to počas apartheidu. Odrazu a bez nejakého konkrétneho dôvodu spustil plný útok na apartheid,” spomína britský komentátor. “S veľkou cenou to nijako nesúviselo, a ani na vzťahy Veľkej Británie a Juhoafrickej republiky to nemalo blahodárne účinky.”

Réžia priameho prenosu sa pokúsila Hunta zastaviť, ale bolo to márne. “Producent nám zrazu posunul kus papiera, na ktorom bolo napísané: ‘Venujte sa veľkej cene!’ A James vtedy na plné hrdlo vyhlásil: ‘Vďakabohu, že tam nie sme osobne!'”

Vyhraniť sa voči apartheidu v priamom prenose chcelo odvahu — podľa Murrayho tým dosť provokoval manažment BBC, ktorý nechcel v športových programoch riešiť politické témy —, ale Hunt sa o svoje miesto rozhodne nebál. V zákulisí sa dokonca pokúšal o to, aby sa preteky v Juhoafrickej republike vysielali bez jeho komentára, čo sa mu však nepodarilo dosiahnuť. Keď vedel, že takto k zmene nebude môcť prispieť, začal finančne prispievať organizáciám, ktoré celé roky bojovali na rovnoprávnosť.

Na Hunta si v článku z dielne The Guardian zaspomínal Steven Burkeman, ktorý sa spoznal s majstrom sveta F1 uprostred boja proti segregácii: “Za čias apartheidu v Juhoafrickej republike som organizoval a predsedal diskrétne stretnutie v centrálnej časti Londýna. Bolo určené bohatým osobnostiam a organizáciám, ktoré chceli podporiť skupiny čiernych obyvateľov bojujúcich za zmenu.”

“Stretnutie sa práve začalo, keď zazvonil zvonček. Zbežne povedomý chlapík sa ospravedlnil, že mešká, a spýtal sa, či by si mohol vo vestibule odložiť svoj bicykel. Chvíľu mi to trvalo, ale nakoniec mi docvaklo,” pokračoval Burkeman, ktorý si v tom momente spomenul na meno chlapíka vo dverách.

“Hunt vtedy komentoval veľké ceny spolu s Murraym Walkerom. On nechcel, aby jeho komentár vysielali v Juhoafrickej republike, a keď to urobili, svoje zárobky z toho posielal skupinám, ktoré tam bojovali za zmenu,” doplnil.

Preteky sa napokon uskutočnili — vyhral ich Nigel Mansell pred Kekem Rosbergom a Alainom Prostom. Zúčastnilo sa ich 21 zo štandardného počtu 26 pretekárov. Väčšina však mala ruky zviazané, ak nechcela riskovať stratu svojho miesta. Niektorí jazdci aspoň vyjadrili podporu.

“Je dôležité zvážiť pre a proti. Vyzerá to tak, že situácia je u nich komplikovaná a ja si nemyslím, že je bezpečné pretekať tam za týchto okolností,“ povedal vtedy Ayrton Senna, ktorý mal obavy aj z dôvodu potenciálneho teroristického útoku. “Ja osobne som proti tomuto režimu. Nerád tam chodím, ale mám záväzky voči svojmu tímu.”

Keď jazdci nemohli vystúpiť hlasnejšie, zastúpil ich James Hunt. Pre Formulu 1 bol napokon ročník 1985 posledným v Juhoafrickej republike. Apartheid bol oficiálne zrušený na začiatku 90. rokov krátko pred Huntovou smrťou. Prvých demokratických volieb, v ktorých sa politici všetkých rás mohli uchádzať o hlasy voličov, sa však už nedožil.