Grosjean opísal ďalšie detaily z momentov blízko smrti: Sedel som v pokoji a zomieral

Hororové zábery z prvého kola Veľkej ceny Bahrajnu stále rezonujú v našich mysliach. Aj keď to boli vskutku hrozné okamihy, sme určite radi, že nám Romain Grosjean môže opísať chvíle blízkej smrti osobne. Z jeho slov behá mráz po chrbte.

Od okamihu nárazu do bariéry do momentu, než sa z auta dokázal dostať, ubehlo dlhých 28 sekúnd intenzívneho boja o život. Romain v posledných dňoch postupne do detailov rozobral každú sekundu ohnivej hrôzy. Urobil tak i na radu lekárov, ktorí mu poradili, aby o svojej traume hovoril verejne. Je to ten najlepší spôsob, ako sa s pocitom blízkosti smrti vyrovnať.

„Keď sa auto zastavilo, otvoril som oči a okamžite odopol bezpečnostné pásy,“ opísal Grosjean prvé momenty v plameňoch. „Vyskočil som zo sedačky, no mal som pocit, akoby ma niečo držalo za hlavu, tak som zostal sedieť v aute. Mojou prvou myšlienkou bolo, že zostanem sedieť a počkám na pomoc. Nebol som vôbec v strese a okolité plamene som si zjavne vôbec neuvedomoval.“

Jeho VF-20, presnejšie povedané, tá polovica jeho VF-20, v ktorej sedel, zostala zakliesnená v bariére. Zadná časť monopostu sa odtrhla a z nej zrejme vytiekla časť paliva a horľavých kvapalín, ktoré spôsobili masívny požiar. Niekde uprostred sedel pilot Haasu.

„Pozrel som sa doprava, potom doľava a na ľavej strane som zbadal plamene. V tom som si uvedomil, že nemám čas sedieť a čakať,“ spomína Grosjean. „Snažil som sa nadvihnúť pravú časť môjho tela, no nešlo to. Tak som skúsil ľavú, ani to nešlo. Opäť som si sadol a spomenul si na Nikiho Laudu a jeho nehodu. Vtedy som si pomyslel, že takto to skončiť nemôže. Toto nemôžu byť moje posledné preteky, v žiadnom prípade.“

„Skúsil som to teda znovu, no stále som bol zaseknutý. Opäť som si sadol a vtedy prišla tá nepríjemná chvíľa, kedy sa telo začalo uvoľňovať. Som v pokoji a zomieram.“

„Pýtal som sa sám seba: ‚Spáli to moje topánky? Spáli to moju ruku alebo nohu? A bude to bolieť?‘, zdalo sa to ako pár sekúnd, no podľa mňa to v skutočnosti boli milisekundy. Vtedy som si spomenul na moje deti a povedal si, že dnes nemôžu prísť o svojho otca,“ povedal Grosjean, ktorý potom podnikol ďalší zúfalý pokus o vlastné vyslobodenie.

„Ani neviem prečo, no rozhodol som sa vytočiť doľava a nadvihnúť sa, vykrútiť trochu jedno rameno. Trochu to zafungovalo, no vtom som si uvedomil, že moja noha je zaseknutá v aute. Tak som si opäť sadol a pokúsil sa čo najsilnejšie ťahať ľavú nohu von. Topánka zostala na mieste, ale noha sa z nej vyzula. Skúsil som to znovu a ramená sa konečne dostali von k kokpitu,“ opísal Grosjean moment vyslobodenia.

Takto Romain vyhral najdôležitejší súboj vo svojej kariére. V ten moment sa z plameňov vynorila silueta francúzskeho pretekára, ktorý vyskočil z ohňa a skrz bariéru sa definitívne dostal z pekla von.

„Akonáhle sa ramená dostali von, vedel som, že sa dokážem vyslobodiť. Vystrčil som ruky do ohňa, rukavice boli celé červené, najmä tá ľavá začala meniť farbu, tavila sa a černela. Bolelo to, no zároveň som cítil úľavu, že sa mi podarilo dostať von. Vyskočil som a zamieril k bariére.“

„Zacítil som ako ma niekto ťahá za kombinézu, vtedy som si uvedomil, že nie som sám. V rukách som cítil bolesť a horúčavu. Okamžite som si zložil rukavice,“ spomína Grosjean, pri ktorom bol v tom čase lekár Ian Roberts.

„Prišiel ku mne Ian a zvolal na mňa: ‚Sadni si!‘. Len som mu odvrkol, nech sa so mnou baví normálne. Vtedy tuším pochopil, že som v poriadku. Sadli sme si na zem, ešte som počul hasičov, ako kričia: ‚Batéria horí! Prineste ďalšie hasiace prístroje‘. Tak som sa išiel posadiť do medical caru. Dali mi ľadové obklady na ruky, keďže som im povedal, že mám spálené ruky a zlomenú nohu. A v tej chvíli nastúpila naozaj silná bolesť, najmä v ľavej nohe. Ruky na tom ešte boli dobre, no noha ma veľmi bolela,“ povedal Grosejean.

„Ian mi povedal, že sanitka je na ceste, dajú ma na nosidlá a všetko bude v poriadku. Ďalej sme sa rozprávali, povedal som mu: ‚Nie, nie, nie, do sanitky odkráčam po vlastných‘. Povedal mi: ‚V poriadku, pomôžeme ti‘. Myslím, že čisto zo zdravotného hľadiska to nebolo najlepšie rozhodnutie, no chápali ma. Bolo pre mňa dôležité, aby som sa tam dostal po vlastných, čo zachytili aj fotografie. Aj keď som sa z auta dokázal dostať sám, chcel som svetu poslať ďalšiu správu o tom, že som v poriadku,“ dodal Grosjean.