logo F1online.skF1online.sk

Norris načal ďalšiu tému: Kto v dvanástej zákrute útočil a kto sa bránil?

McLaren so strieborným lakovaním MCL60, Lando Norris
© McLaren
Milan Kubala
Milan Kubaladnes 18:01

Na svete existujú pojmy, ktorým každý intuitívne rozumie, až kým nezačne záležať na presných definíciách. V pravidlách Formuly 1 je takých pojmov celá kopa. Jeden z nich v Austine zohral kľúčovú úlohu pri tom, či mal dostať trest Lando Norris alebo Max Verstappen.

Norris v jednej zo svojich štvrtkových výpovedí poukázal na ďalšiu nejasnosť v pravidlách, ktoré narábajú s mnohými pojmami veľmi voľne. Platné regule de facto nedefinujú napríklad brzdný bod, apex alebo kde sa končí výjazd zo zákruty a spoliehajú sa na to, že každému sú tieto definície jasné.

Zo slov Landa Norrisa však vyplýva, že pravidlá nie sú vôbec jednoznačné. Podľa všetkého nie každému bolo v Austine jasné, kto sa vlastne v dvanástej zákrute bránil a kto útočil. “Ja som bol celkom pred Maxom, mal som naňho viac ako jednu dĺžku monopostu, takže som už nebol útočník, ale on,” opisuje súboj pilot McLarenu, ktorý sa pred zákrutou skutočne dostal celou dĺžkou monopostu pred súpera. “Bol som pred Maxom. On útočil na mňa, do zákruty vošiel prirýchlo a predbehol ma mimo trate, ja som si len udržal svoju pozíciu.”

Norris preto zastáva názor, že sa v dvanástej zákrute bránil. Prečo je to vôbec dôležité? Keby sa FIA pozerala na Maxa Verstappena ako na útočníka a nie na brániaceho sa jazdca, už by bol viazaný bodmi 3 a 4 Smernice o jazdeckých štandardoch v časti k predbiehaniu cez vnútornú stranu zákruty.

Podmienkou pre útočníka na vnútrajšku je, aby “súpera (úmyselne) nevytlačil z trate na výjazde, čoho súčasťou je, aby od apexu k výjazdu zo zákruty nechal predbiehanému autu férový a prijateľný priestor,” znie bod 3. Okrem neho by porušil aj bod 4: “Musí byť schopný prejsť zákrutu v medziach traťových limitov.”

Komisári by v tom prípade mali potrestať Maxa Verstappena za vytláčanie súpera mimo trate. Norris by nemohol dostať penalizáciu za predbiehanie za bielymi čiarami, pretože de facto nikoho nepredbehol; pred zákrutou bol vpredu a po zákrute tiež. A nedostal by ani zápis, keďže ho Red Bull vytlačil.

Kto teda útočil a kto sa bránil?

Definícia pojmu “predbiehací manéver” v pravidlách chýba. Na základe nich teda nie je možné presne povedať, kedy sa manéver začal a kedy skončil, hoci komisári s týmito definíciami podvedome neustále narábajú.

Napríklad po súboji Maxa Verstappena s Lewisom Hamiltonom z VC Brazílie 2022 z prvého esíčka konštatovali, že aj keď sa Verstappen v prvej zákrute ocitol pred Hamiltonom, “svoj predbiehací manéver v prvej zákrute nedokončil”. O niečom takom sa teda v ich kancelárii skutočne diskutuje.

Kedy je teda predbiehací manéver dokončený? Môžeme povedať, že Lando Norris dokončil svoj predbiehací manéver pred dvanástou zákrutou, keď celou dĺžkou monopostu vykukol pred Red Bull? A na základe akých exaktných kritérií by sme to mohli definovať?

Toto je otázka, na ktorú sa dá pozrieť rôznou optikou. Vo fanúšikovskej obci panuje väčšinová zhoda na tom, že Lando Norris predbiehací manéver jednoznačne neukončil a v dvanástej zákrute v ňom len pokračoval. Tento manéver sa začal už na DRS rovinke a skončil sa na výjazde zo zákruty tým, že sa zaradil pred Holanďana a jasne sa chopil tretej priečky. O túto premisu sa opierali nielen komisári, ale aj komentátori, televízni experti a bývalí pretekári.

Než sa pustíme ďalej, zhrňme si fakty: Lando Norris dosiahol na konci rovinky maximálku 328 a Max Verstappen 308 km/h. McLaren zas začal brzdiť o približne 35 metrov skôr ako jeho protivník z Milton Keynes.

Na základe týchto faktov i Pablo Hidalgo z portálu planetf1.com argumentuje, že podľa jeho názoru mali komisári označiť Verstappena za útočníka. Na jednej strane bol Norris pred zákrutou pred Verstappenom, a okrem toho: “Nedávalo by väčšiu logiku, že keby bol Norris skutočne útočiacim jazdcom, tak by musel svoj brzdný bod posunúť, aby sa pokúsil o predbiehací manéver z vonkajšej stopy […] namiesto toho, aby zišiel z plynového pedála a začal brzdiť výrazne skôr ako Verstappen?”

“V skutočnosti je to Verstappen, kto musí v dvanástej zákrute voliť agresívnejší prístup, aby získal späť svoju pozíciu cez vnútornú stopu,” píše. “Norris dokončil svoj manéver na rovinke medzi zákrutami 11 a 12, keď o pár centimetrov získal náskok jednej dĺžky auta pred zavretím svojho DRS, čím indikoval, že to stihol pred brzdnou zónou do dvanástej zákruty. Preto sú roly, ako boli vybrané na prijatie rozhodnutia o penalizácii nesprávne a manéver mal byť vybavený bez udelenia trestu.”

Útočiaci pilot však skutočne môže brzdiť skôr ako obranca. Nezriedka to využíva napríklad Fernando Alonso, ktorý sa v brzdnej zóne dostane na úroveň súpera, nechá ho, nech sa na výjazde vynesie na vonkajšok a on ho vďaka skoršej akcelerácii predbehne z druhej strany.

V skutočnosti by sme si mali položiť inú otázku: Čo musí byť splnené, aby niekto mohol pred, resp. v danej zákrute podniknúť predbiehací manéver, a najmä, kedy sa taký manéver úspešne skončil?

Prvou intuitívnou možnosťou je, že na konci rovinky ešte pred brzdením musí dosahovať vyššiu rýchlosť. Keby ju nedosahoval, súper by mu v skutočnosti unikal. Druhou možnosťou je, že bude brzdiť tak neskoro, že tým vykompenzuje celé manko, ktoré nabral na rovinke, a získa ešte čosi navyše.

V tomto prípade mal vyššiu maximálku Norris a neskoro zas brzdil Verstappen. Kým sa však budeme baviť o tom, či to mohol byť z Holanďanovej strany útok a nie obrana pred útokom, mali by sme si zodpovedať otázku, kedy sa vlastne skončil ten Norrisov?

Kedy sa teda manéver vo všeobecnosti skončil? Nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou je, aby sa celým svojím monopostom dostal pred súpera. Pri každom predbiehacom manévri totižto figurujú dve strany: útočník a obranca. Nestačí vykuknúť pred súpera a celkom ignorovať, že existuje aj nejaká obranná fáza, ktorú podniká jeho súper. Verstappen však svoju obrannú fázu — bezprostrednú reakciu na Norrisov útok — ešte neskončil.

Keby sa Lando Norris pri brzdení v dvanástej zákrute udržal pred Maxom Verstappenom, ktorý by už nedokázal zareagovať a dostať sa časťou svojho auta aspoň na úroveň súpera, mohli by sme jasne povedať, že mu manéver vyšiel — úspešne ho dokončil. Keďže sa mu to nepodarilo, celý súboj a daný predbiehací manéver stále trval, až kým sa Norris na výjazde zo zákruty pevne neusadil na čele.

V nasledujúcej zákrute si zas pozície útočníka a obrancu mohli vymeniť.

Medzinárodnej automobilovej federácii na účely rozhodovania navrhujeme definíciu: Predbiehací manéver, ktorý sa začal pred danou zákrutou, sa považuje za ukončený, ak

  • naň obranca nedokáže reagovať pred apexom tejto zákruty, t.j. pri brzdení sa žiadnou časťou svojho monopostu nedostane na úroveň útočiaceho auta,
  • alebo zákrutu opúšťa pred brániacim sa monopostom.

Okrem toho musíme rozlišovať predbiehací manéver pred brzdnou zónou a na rovinke. Na rovinkách sa totiž môže stať, že si jazdci pozície vymenia aj v jej polovici, a následne vďaka zákrytu sa pilot zozadu vráti späť na čelo. Takýto manéver sa však líši v tom, že zaradením sa za súpera do zákrytu pilot de facto potvrdzuje, že jeho útok bol úspešný a chce sa pokúsiť započať protiútok.

Tak či onak, nech si vymyslíme akúkoľvek definíciu — môžete sa pokúsiť stvoriť svoj vlastný návrh —, komisári v Miami posúdili súboj Kevina Magnussena a Lewisa Hamiltona presne opačne ako v Austine, hoci ide o veľmi podobné situácie.

Podľa verdiktu udelili penalizáciu pilotovi Haasu za opustenie trate a získanie trvalej výhody, čo znamená, že naňho prihliadali ako na útočiaceho pilota na vnútornej strane. Keby bol brániacim sa jazdcom, penalizácii sa mal vyhnúť rovnako ako Max Verstappen. Bol totiž prvý v apexe.

Mimochodom, ani apex nie je definovaný vzhľadom na celú šírku trate a vo všeobecnosti. Pre každého jazdca je apex zákruty inde vzhľadom na to, akú stopu prejazdu zvolí. Môžeme sa však domnievať, že z pohľadu komisárov ide o kolmicu v štandardnom apexe na ideálnu stopu prejazdu.

Napokon poznamenajme, že v Miami bol medzi komisármi aj Dennis Dean, ktorý medzi nimi nechýbal ani v Austine. Zvyšná trojica sa síce vymenila, ale očakávali by sme, že v záujme konzistentnosti by verdikt z tohto roka kolegom pripomenul.

Súvisiace články

Diskusia