Verstappen prezradil, že kľúč k dominancii našiel v Baku
Dominancia Maxa Verstappena už fanúšikov z opačného tábora začína unavovať, no z čisto športového hľadiska je obdivuhodná. V posledných deviatich pretekoch totiž nedal šancu nielen konkurencii, ale ani vlastnému tímovému kolegovi. Čím to je, že Holanďan takto opantal efjednotku? Po domácich pretekoch v Zandvoorte prezradil niečo viac.
Až do Veľkej ceny Azerbajdžanu bol šampionát veľmi vyrovnaný. Sergio Pérez vyhral dve veľké ceny, Max Verstappen takisto. Po Baku ich v hodnotení jazdcov delilo len šesť bodov a aj keď Red Bull dominoval, mali sme aspoň prísľub napínavej internej bitky. Planý prísľub.
A hoci Max Verstappen v Azerbajdžane ťahal za kratší koniec v kvalifikácii, šprinte aj v pretekoch, práve tieto preteky vníma ako prelomové. Prezradil, že počas víkendu v Baku experimentoval s nastaveniami svojho Red Bullu RB19 a odhalil niečo, čo očividne Sergio Pérez nedokáže skopírovať. Práve toto odhalenie naštartovalo jeho víťazné ťaženie.
“Myslím si, že na pretekoch v Baku som sa toho veľa naučil, ako robiť v monoposte isté veci, ako ho nastaviť,” vysvetľoval po svojom deviatom triumfe v rade Max Verstappen. “Samozrejme, v Baku sme nevyhrali, ale ja som skutočne skúšal rôzne veci a rôzne nastavenia. Preto som bol počas pretekov trochu nekonzistentný.”
Popretekové analýzy mu umožnili spraviť si jasnejší obraz a nájsť potrebnú konzistentnosť. “Od istého momentu som aj s tým, čo som odhalil, chytil dobrý rytmus. Príliš som si zničil pneumatiky, ale hovoril som si, že pred ďalšími pretekmi je to zaujímavé. V podstate som to nasadil do praxe a pomohlo mi to na každom ďalšom okruhu.”
Verstappen nechcel presne pomenovať svoj víťazný trik. Prezradil však, že v tejto fáze kariéry je nútený aktívne pracovať so svojím jazdeckým štýlom a šiť ho na mieru monopostu. To je v miernom kontraste s jeho prvými rokmi v F1, keď o víťazstvá bojoval len sporadicky.
Súčasťou jeho moderného štýlu je aj dôkladné vyhodnocovanie rizika a potenciálneho zisku. Práve táto schopnosť mu pomohla v premenlivých podmienkach na VC Holandska. “Veľa z toho bolo o manažmente rizika. Určite jazdím úplne inak ako pred rokmi, keď som nebojoval o tituly. Ale to je v poriadku. Aj keď jazdím takto, tak viem, čoho je moje auto schopné. Asi mi to pomáha držať sa trochu viac pod kontrolou.”
Aj suverénny Verstappen miestami tŕpol
V nedeľu sa však musel obracať. Z posledných deviatich veľkých cien, ktoré vyhral, sa na tejto zapotil azda najviac. “Toto boli rozhodne jedny z tých náročnejších pretekov, už len kvôli počasiu. Povedal by som, že aj Monako bolo ťažké, pretože je to mestský okruh. Ak jemne prebrzdíte, tak ste v bariére.”
“Ale aj toto bolo ťažké. Keď som sedel na štartovom rošte, videl som dážď, ale mal som obuté sliky. Hovoril som si, preboha, toto bude fuška,” pustil sa do rekapitulácie svojich pretekov Max Verstappen. “Nemysleli sme si však, že príde až taká silná prehánka. Preto sme sa rozhodli zostať na trati. Žiaľ, nevyšlo to. Trochu sme zariskovali. Niekedy vám to vyjde, inokedy nie.”
Namiesto toho, aby sa s prehľadom vozil na čele, sa pred neho dostali Pérez, Čou a Gasly. “Ale vďaka tomu som mal zábavnejšie preteky. Musel som sa doťahovať a zatlačiť. Myslím, že raz som mal trinásťsekundovú stratu, nuž som musel naozaj zabrať. V priebehu pár kôl som však svoje manko zmenšil na tri sekundy. Pre zvyšok pretekov to bolo veľmi dôležité, pretože po prezutí na sliky sme mohli navyšovať svoj náskok a len sa starať o pneumatiky. Tento okruh je pre ne náročný.”
Prostredná časť pretekov Verstappenovi vyšla. Aj keď šetril pneumatiky, Pérez sa k nemu nepribližoval. Mexičan mal veľkú šancu až po príchode ďalšieho lejaku. Skorou zastávkou mohol na kolegu získať, ale doplatil na pomalú výmenu a celý rad vlastných chýb.
Verstappen až do toho momentu tŕpol. “Vedeli sme, že desať-pätnásť kôl pred koncom opäť príde dážď. Panebože, hovoril som si, budú to ešte dlhé preteky. Očividne to nebolo len trochu vody, ale dosť. Museli sme zastaviť ešte raz po monzúnky. Problémom však bolo to, že všetci chceli zostať na intermediálkach, až kým sa nezačali tvoriť potôčiky. Len málo ľudí sa rozhodlo prezuť, keď to začalo byť nebezpečné.”
Keď FIA prerušila preteky, vo vysielačke sa hneval. “V tej chvíli som to rozhodnutie spochybňoval, ale spätne si myslím, že vyvesiť červenú vlajku bolo správne. Inak by z trate vyletelo viac ľudí. Na druhej strane nám zostávalo sedem alebo osem kôl, čo zvykne byť dosť hektické. Našťastie sa nestalo nič bláznivé a vyhrali sme.”
