Haas má rovnaký problém ako Ferrari. Teraz čaká, ako sa osvedčí nový balík Scuderie
Aj keď vo Ferrari a v Haase sú si výsledkovo a výkonnostne pomerne vzdialení, ich autá sa podobajú a jedno o druhom mnohé prezrádza. Ak má jedno z nich problémy v istej oblasti, s vysokou pravdepodobnosťou sa prejavia aj u “bratranca”. Presne taký je zatiaľ príbeh sezóny 2023. V Haase preto vyčkávajú, či Scuderia dokáže odstrániť nedostatky svojho auta.
Z amerického Kannapolisu sa ozývajú hlasy, že monopost VF-23 má rovnakú chorobu ako továrenské Ferrari SF-23, aj keď je o tri až päť desatín na kolo pomalší. V skutočnosti nie je až také prekvapivé, že obe autá majú podobné silné a slabé stránky, keďže zákazník z USA kupuje až 70 percent svojho monopostu vrátane zavesenia z Maranella a stroje sú navyše vyvíjané v rovnakom veternom tuneli. Obidva tímy tak počas víkendov píšu rovnaké príbehy: V sobotu sa ženú za dobrými výsledkami, v nedeľu sa zas prepadávajú.
Dnes už nikoho netreba presviedčať o tom, že Ferrari má oveľa horšie pretekové tempo než kvalifikačné. Čo to však spôsobuje? Reportéri nemeckého magazínu Auto Motor und Sport sa v padoku pustili do pátracej akcie a zistili, v čom je pes zakopaný. Vo svojej správe konštatujú, že problémy majú aerodynamický charakter.
“Auto je dobré na jedno kolo, ale má problémy v dlhých stintoch,” popisuje ťažkosti Scuderie AMuS. “Platí to aj pre to, že v pretekoch už nie ste na trati sami, ale sú okolo vás ďalšie monoposty, čo má vplyv na prúdenie vzduchu. Auto už zrazu nereaguje rovnako ako vo veternom tuneli. Samozrejme, taký problém majú všetci, ale u nikoho to nie je také vážne ako v prípade Ferrari a jeho satelitu z USA.”
Premávka má negatívny vplyv na aerodynamiku, no problém spočíva už v nej samotnej. Oba monoposty strácajú neúmerné množstvo prítlaku v zadnej časti auta, keď prechádzajú zákrutami. Práve v zákrutách sa totiž mení relatívny uhol prúdenia vzduchu; čím je tento uhol väčší, tým je situácia dramatickejšia, vysvetľuje nemecký magazín. “Vo veternom tuneli sa tento problém neprejavuje do takej miery ako neskôr na trati.”
Tvrdenia Frédérica Vasseura z úvodu ročníka, že Ferrari by stačilo nájsť iné nastavenia, tak majú byť chybné. “V kvalifikácii sú nedostatky auta zamaskované čerstvými mäkkými pneumatikami, no v pretekoch to nie je možné. Rozbehne sa proces, ktorý je začarovaným kruhom. Auto sa začne šmýkať, čo spôsobí prehrievanie pneumatík. To zas vyústi v ďalšie šmýkanie monopostu a ešte väčšmi zvyšuje degradáciu gúm.”
Prirodzene, premávka predstavuje ďalší faktor. “Keď Charles Leclerc, Carlos Sainz, Nico Hülkenberg a Kevin Magnussen majú pred sebou autá, tak sa degradácia pneumatík zvýši takmer exponenciálne. Piloti Haasu si veľakrát dobrovoľne nechávajú odstup za autom vpredu, aby pomohli pneumatikám.”
Mohli sme to vidieť aj v Španielsku. Okruh Catalunya je žrútom pneumatík, najmä ľavej prednej, a tak zvýraznil vyššie popisované problémy. Dvojica v nedeľu nemala rovnakú rýchlosť ako v sobotu. Iba McLaren zaznamenal väčší prepad zo soboty na nedeľu ako Ferrari a Haas, ktorý dokonca musel zamieriť do boxov trikrát.
Inžinieri Haasu majú podozrenie, že problémy sú zakorenené v DNA monopostov VF-23 a SF-23. Aerodynamický koncept oboch je totiž podobný, šasi zas identické. O zmiernenie negatívnych príznakov by sa mohol postarať balík, ktorý si do Španielska prinieslo Ferrari. Treba však vydržať, kým sa s ním Maranello naučí pracovať.
V Haase chcú vyčkať, ako dopadne tento experiment. “Až dovtedy, teda nasledujúcich pár pretekov, budeme jazdiť s väčším množstvom prítlaku v zadnej časti auta, než nám odporúčajú simulácie. To je jediný spôsob, ako dostať pod kontrolu opotrebovanie zadných gúm,” prezradil jeden z inžinierov Haasu.
